|
|
 Odoslaný - 03 december 2007 : 17:40:38
|
Otázka: Čo je to náuka o rovnoprávnosti?
Odpoveď: Je to ten blud, podľa neho muž a žena sú v manželstve partneri a tak majú rovnaké práva, takže žena nie je mužovi povinná žiadnou povinnosťou.
Príklady:
Ján Pavol II
citácia: (Autor listu k Efezanom (5, 22)) „nechce povedať, že muž je „pánom“ ženy a že uzavretá manželská zmluva medzi osobami je zmluvou, ktorá zakladá vládu muža nad ženou. Vyjadruje skôr inú myšlienku, že žena vo svojom vzťahu ku Kristovi, ktorý je pre oboch manželov jediným pánom, môže a má nájsť pohnútky pre ten vzťah k svojmu mužovi, ktorý vyplýva z podstaty manželstva a rodiny. Tento vzťah ale nie žiadnym jednostranným podriadením.“
Prejav Jána Pavla II z 11.8.1982
citácia: „Manželia majú v rámci prirodzeného vzájomného sa doplňovania sa, aké existuje medzi mužom a ženou, tú istú dôstojnosť a rovnaké práva ohľadom manželstva.“
Charta rodinných práv, 1983
citácia: „Pre ženu je predovšetkým nutné zdôrazniť, že má rovnakú dôstojnosť a zodpovednosť ako muž.“
Apoštolský list "Familiaris consortio" 1985, n. 73
Nemeckí biskupi
citácia: „II. Vatikánsky koncil doplnil v postoračnej konštitúcii „Cirkev v dnešnom svete“ zdôrazňovanie manželstva ako inštitúcie k plodeniu a výchove potomstva, ktoré v spoločnosti a Cirkvi prevládalo, orientáciou na hlavnú predstavu partnerstva v manželstve.
... Tím bol tiež korigovaný prevažne právny pohľad na manželstvo ako zmluvnú inštitúciu a silne patriarchálne stanovenie rozdelenie rolí muža a ženy.“
Wüzburgská synoda 1975
Švajčiarski biskupi
citácia: (chceli by sme) „zdôrazniť, že hlavná predstava partnerstva odpovedá nielen rozšíreným predstavám švajčiarskeho obyvateľstva, ale i kresťanského pohľadu na manželstvo, ako bolo vyjadrené v mnohých novších cirkevných prehláseniach. Tak zdôrazňuje napr. rímska synoda z 1980 vo svojom posolstve rodinám, že manžel a manželka sa odlišujú, ale sú si rovní.“
Prehlásenia k revízii štátneho manželského práva, 1985
Otázka: Prečo máme odmietať náuku o rovnoprávnosti?
Odpoveď: Pretože odporuje poriadku pohlavia, danému prirodzenosťou a náukou apoštolov (resp. i ustanovením samého Boha) a posvätnému stavu manželstva a pôsobí najťažšie škody vo výchove detí.
Kresťanskou náukou bolo vždy: Muž je hlavou rodiny. Apoštol Pavol hovorí: „hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž ... Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom.“ (1 Kor 11, 3-10)
Na inom mieste hovorí: ženy „nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon ... že to, čo vám píšem; je Pánov príkaz.“ (1 Kor 13, 34.37)
Podriadenie žien vyžaduje teda (prirodzený) zákon, k tomu je vyzývaná príkazom Pána. V liste Efezanom (5, 22-24) Pavol porovnáva vzťah manžela k manželke so vzťahom Krista k svojej Cirkvi: (podriaďujte sa) „Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.“
Táto náuka je potvrdená v prvom liste Timotejovi (1 Tim 2, 9-15).
Tiež apoštol Peter hlása rovnakú náuku: „Podobne ženy, nech sa podriaďujú svojim mužom.“ (1 Pt 3,1)
Cirkev zastávala túto náuku vždy a všade. Tak povedal, pápež Lev XIII:
citácia: „Muž je pánom rodiny a hlavou ženy. Ona však, keďže je telom z jeho tela, kosť jeho kostí, má byť podrobená mužovi a mu poslušná, nie ako služobná, ale ako spoločnica. Potom sa úkon poslušnosti nijako nedotkne jej cti ani dôstojnosti.“
enc. „Arcanum divine sapientiae“, 1930
Pius XI. učil:
citácia: „V rodinnom spoločenstve, ktorého pevným putom je láska, … musí zavládnuť „poriadok lásky“, ako to nazýva sv. Augustín. Tento poriadok v sebe zahŕňa nadriadenosť muža nad manželkou a deťmi a pohotovú a ochotnú poddanosť a poslušnosť manželkinu, ako to doporučuje apoštol Pavol v Ef. 5, 22-23.
Avšak táto poslušnosť nepopiera a neodníma slobodu, ktorá plným právom prináleží žene, ako vzhľadom na dôstojnosť ľudskej osoby, tak vzhľadom na vznešenú úlohu manželky, matky a spoločníčky; ani jej nenariaďuje, aby poslúchala akékoľvek mužove chúťky, i keby snáď boli nezmyselné alebo sa priečili dôstojnosti manželky; ani konečne neučí, že by manželka mala byť prirovnávaná k osobám neplnoprávnym, ktorým sa nedovoľuje pre nedostatok zrelšieho úsudku alebo pre životnú neskúsenosť, aby smeli slobodne užívať svoje práva.
Zakazuje však tú prehnanú ľubovôľu, ktorá sa nestará o prospech rodiny. Zakazuje oddeľovať v tomto tele rodiny srdce od hlavy, pretože by to bolo krajným nebezpečenstvom ku skaze a nesmiernej škode celého tela. Pretože pokiaľ je muž hlavou, žena je srdcom, a ak mužovi náleží prvenstvo v riadení, žena právom smie a musí požadovať pre seba ako svoj podiel prvenstvo v láske... (toto je) základný zákon rodinného zriadenia, Bohom ustanovený a potvrdený.“
enc. „Casti connubii“, 1930
Nemeckí biskupi ešte v roku 1953 uvádzali toto:
citácia: „Kto zásadne popiera zodpovednosť muža a otca ako hlavy manželky a rodiny, stavia sa proti evanjeliu a náuke Cirkvi.“
Slovo pastierov z 30.1.1953
|
|
|
|
|
 Odoslaný - 03 december 2007 : 18:24:40
|
Par poznamok:
Familiaris Consortio nie je vobec citovane presne a v kontexte. V prvom rade sa veci v nom spominane uvadzaju v bode 22 a nie 73 a presne znenie vety je:
Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž.
a prekvapivo, ono to ma aj pokracovanie:
Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine.
Momentalne nemam poruke prejav JPII ale s istotu si ho doma pozriem a predpokladam, ze najdem rovnake vytrhnutie z kontextu.
Co sa tyka Charty prav rodiny,treba odcitovat aj vetu z uvodu, ktora hovori, ze:
Práva, o ktorých je v Charte reč, vyvodzujú sa z vedomia, kto je človek a v čom spočívajú spoločné hodnoty celého ľudstva.
V tomto kontexte je uz uplne jasne, co sa tym mysli a znova nejde o popieranie hierarchickej struktury manzelstva. Keby predsa len boli problemy s pochopenim, uvediem priklad: ked poviem, ze mam rovnake ludske prava a rovnaku dostojnost ako biskup, nijako tym nepopieram biskupovu autoritu a svoju podriadenost.
K svajciarskym, ci nemeckym biskupom sa nevyjadrujem, jednak nemam k dispozicii cele znenie ich vyhlasenia a druhak toto vyhasenie nie je adresovane celej Cirkvi a ani nemaju autoritu nad celou Cirkvou.
Definicia nauky o rovnopravnosti je tiez absolutne tendencna, pretoze nikde v spominanych papezovych textoch nie je povedane, ze muz uz viac nie je hlavou rodiny. Vsetky texty poukazuju len na to, ze zena nie je muzov otrok, ktory musi skakat tak ako muz piska.
Zena ma rovnaku osobnu dostojnost ako muz a ako ludska osoba ma aj rovnake prava, ktore patria ludskej osobe. A tuto dostojnost ani prava nestraca ani v manzelstve.
Co vsak nijako neprotireci hierarchickemu usporiadaniu manzelstva. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 03 december 2007 : 18:36:59
|
 fúha, ale som si odfúkla! Vďaka, Maťo!  |
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 00:28:52
|
Precital som si predmetne katechezy Jana Pavla II. a musim povedat, ze som velmi sklamany sasulnikovou argumentaciou.
Je zjavne, ze dane katechezy necital a len opakuje nieco, co mu niekto iny predostrel.
V prvom rade, citacia je znova (nahodou?) znacne nepresna a citelne meni vyznam, ale co je dolezitejsie, dana tema (vyklad toho useku Evanjelia) je vycerpavajuco podana v serii troch navzajom nadvazujucich katechez a nehovori ani zdaleka nic take, co sa nam autor prveho prispevku snazi podsunut a tak mozem smelo povedat, ze tak ako to tu bolo prezentovane je to tendencne a manipulativne a nehodne urovne, na aku som bol zvyknuty u tradicnych. Skoda. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 09:42:35
|
| citácia: takže žena nie je mužovi povinná žiadnou povinnosťou.
Podme ale dalej, tvrdit, ze vztah podriadenosti je jednosmernym vztahom muz -> zena a ze muz nie je voci zene nicim povinny, odporuje zjavenej pravde.
Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. (Ef 5,20-21)
Vsimnite si, ze tymto sa vyklad sv. Pavla o vztahu medzi muzom a zenou zacina (isto iba nedopatrenim sa nedostal do argumentacie prveho prispevku) a dalsie verse ho potom rozvijaju. Exegeza tejto kapitoly je vycerpavajuco podane prave v napadanych katechezach JPII., kto ma zaujem o to, co skutocne JPII povedal, moze si ich precitat, som ochotny ich na poziadanie prepisat.
|
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 10:42:48
|
Ospravedlňujem sa za nepresné citácie.
1. Námietka
presne znenie vety je:
i. Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť(a) a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž(b).
a prekvapivo, ono to ma aj pokračovanie:
ii. Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine.
Odpoveď
Prvá veta (i.) tvrdí dve veci, že muž a žena majú tú istú dôstojnosť (a) a sú viazaní tou istou zodpovednosťou (b).
Druhá veta (ii.) nijako nepopiera prvú vetu (i.), iba hovorí, kedy sa rovnosť, teda prvá časť prvej vety (a) o dôstojnosti, naplňuje.
Druhá časť prvej vety (i.-b), ktorá hovorí o rovnakej zodpovednosti muža a ženy je v kontraste s učením hierarchického postavenia muža a ženy, kde muž ako hlava má inú zodpovednosť ako žena - srdce.
Vytrhnutie tejto vety z kontextu nemalo za následok posunutie významu citovaného výroku.
2. Námietka
Tvrdiť, ze vzťah podriadenosti je jednosmerným vzťahom muž -> žena a že muž nie je voci žene ničím povinný, odporuje zjavenej pravde.
Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. (Ef 5,20-21)
Všimnite si, že týmto sa výklad sv. Pavla o vzťahu medzi mužom a ženou začína (isto iba nedopatrenim sa nedostal do argumentacie prvého príspevku) a ďalšie verše ho potom rozvíjajú. Exegéza tejto kapitoly je vyčerpávajúco podaná práve v napádaných katechézach JPII.
Odpoveď
I. Muž je žene povinný láskou, nie poslušnosťou. Vieme, že poslušnosť a láska sú dve rôzne čnosti, preto vzťah povinnosti muža a ženy vzhľadom na poslušnosť je jednostranný.
II. Pavlov verš hovorí aby sa jedni (ženy) podriaďovali druhým (mužom). I keď necituje že tí jedni sú ženy a tí druhí sú muži, nehovorí, aby sa každý každému podriaďoval, teda žena mužovi a muž žene, veď to by nastal chaos, ale aby sa jeden podriadil druhému. A ako to myslel, vidno v nasledujúcich veršoch, teda že sa má žena podriaďovať mužovi.
III. Použitie exegézy, ktorá je napádaná, nevyvráti jej vyvracanie, teda nie je možné ju použiť ako protiargument. |
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 10:54:41
|
3. námietka.
K švajčiarskym, či nemeckým biskupom sa nevyjadrujem, jednak nemám k dispozícii cele znenie ich vyhlásenia a druhak toto vyhlásenie nie je adresovane celej Cirkvi a ani nemajú autoritu nad celou Cirkvou.
Odpoveď
Biskupi nehovorili svoj názor, ale vykonávali katechézu. A keď konali katechézu, vykonávali svoj úrad pastiera, síce pre danú diecézu, ale s platnosťou pre celú Cirkev.
Veď biskup-pastier vo svojej diecéze môže vykonávať odlišnú katechézu, aká sa vykonáva v celej Cirkvi? Asi ťažko.
Je dôležité sa zaoberať i týmito vyhláseniami, ktoré majú povahu katechéz. |
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 12:21:07
|
mato, zbytočne napadaš tento výrok(biskupov k mužovi a otcovui ako hlave rodiny). Tentorazy si prejavil aj ty emocie voči tradičným.
Ten výrok nijako neprotirečí voči JPII. Lebo JPII nehovori a neznižuje zodpovednosť otca a hlavu manželky. vlastne je použitý zbytočne aj zo sasulnikovej strany.
je teda aj zbytočne rozoberať či je alebo nie je platny pre celu cirkev. moje osobne stanovisko je teraz zhodne so sasulnikkovym, aj ked zavazny charakter určite nema.
|
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 12:37:33
|
| Moment slova Pisma , ktore Boh zjavuje skrze apostola Pavla nemaju zavazny charakter ? |
Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Jud 1,3 |
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 13:06:20
|
moment,
kde som take čosi tvrdil? |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 13:13:48
|
| citácia: mato, zbytočne napadaš tento výrok(biskupov k mužovi a otcovui ako hlave rodiny). Tentorazy si prejavil aj ty emocie voči tradičným. Pôvodne zaslal alesko - 04 december 2007 : 12:21:07
Myslim, ze si sa trosku stratil, citovani biskupi nie su prezentovani ako tradicni, ale naopak, ako priklad modernizmu. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 13:36:24
|
Namietka:
Druhá časť prvej vety (i.-b), ktorá hovorí o rovnakej zodpovednosti muža a ženy je v kontraste s učením hierarchického postavenia muža a ženy, kde muž ako hlava má inú zodpovednosť ako žena - srdce.
Vytrhnutie tejto vety z kontextu nemalo za následok posunutie významu citovaného výroku.
Odpoved:
Druha veta presne vymedzuje, o akej rovnosti a zodpovednosti hovorime "keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom".
Bez tejto druhej vety, ktora objasnuje vyznam prvej dochadza k moznosti posuvat vyznam prvej vety do roviny, ktora vyhovuje oponentovi.
Namietka:
Pavlov verš hovorí aby sa jedni (ženy) podriaďovali druhým (mužom).
Odpoved:
Tento vers by mal byt presnejsie prelozeny ako podriadujte sa navzajom (Be subordinate to one another out of reverence for Christ - New American Bible; subiecti invicem in timore Christi - Nova Vulgata). Po tomto spresneni je jasnejsie, ze obaja sa podriaduju v bazni pred Kristom, kazdy vsak svojim osobitym sposobom, ktory je specifikovany v nasledujucich versoch.
Namietka:
Muž je žene povinný láskou, nie poslušnosťou. Vieme, že poslušnosť a láska sú dve rôzne čnosti
Odpoved:
Povodne tvrdenie vsak znelo "nie je mužovi povinná žiadnou povinnosťou" co implikovalo, zena je povinna vsetkymi povinnostami, muz vsak povinnosti nema. Teraz vsak vidime, ze muz je voci zenne povinny laskou a to nie hociakou laskou a laskou, ktoru ma Kristus k svojej Cirkvi.
Namietka:
Použitie exegézy, ktorá je napádaná, nevyvráti jej vyvracanie, teda nie je možné ju použiť ako protiargument.
Odpoved:
Exegeza v uplnom zneni nie je podnukana ako argument do diskusie, ale ako dokaz tendencnosti pouzitych argumentov oponenta, ktory prekruca vyznam textu, aby dokazal svoj pohlad. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 13:40:50
|
| citácia: citácia: mato, zbytočne napadaš tento výrok(biskupov k mužovi a otcovui ako hlave rodiny). Tentorazy si prejavil aj ty emocie voči tradičným. Pôvodne zaslal alesko - 04 december 2007 : 12:21:07 Myslim, ze si sa trosku stratil, citovani biskupi nie su prezentovani ako tradicni, ale naopak, ako priklad modernizmu. Pôvodne zaslal Mato - 04 december 2007 : 13:13:48
hups nechapem moc... biskupi su z roku 1953 takže spred 2.Vat. a mal som dojem že sasulnik použiva dany vyrok ako protiargument voči citovanemu odseku od JPII, na ktorý si ty reagoval, že nie je smerodatný, kedže nie je to učením cirkvi. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 13:46:32
|
| citácia: hups nechapem moc... biskupi su z roku 1953 takže spred 2.Vat. Pôvodne zaslal alesko - 04 december 2007 : 13:40:50
K tym som sa ani nevyjadroval, hovoril som o nemeckych a svajciarskych biskupoch, vsimni si, ako su datovane ich citaty a pochopis. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 december 2007 : 16:10:19
|
| moja chyba, som si až teraz uvedomil, že hovoriš o tých prvých nemeckych a nie tych druhych. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 december 2007 : 18:25:19
|
| citácia: Namietka:Pavlov verš hovorí aby sa jedni (ženy) podriaďovali druhým (mužom). Odpoved:Tento vers by mal byt presnejsie prelozeny ako podriadujte sa navzajom (Be subordinate to one another out of reverence for Christ - New American Bible; subiecti invicem in timore Christi - Nova Vulgata). Po tomto spresneni je jasnejsie, ze obaja sa podriaduju v bazni pred Kristom, kazdy vsak svojim osobitym sposobom, ktory je specifikovany v nasledujucich versoch.
Sú dve roviny, prvá rovina: bázeň pred Kristom, v tej sú muž a žena rovní, lebo Kristus je Boh a človek je Bohu podriadený, lebo je jeho stvorenie. Ostatné verše, ktoré boli spomínané vyššie, hovoria o druhej rovine, teda o hierarchii medzi manželmi v rodine a tam rovní nie sú, tam je žena podriadená mužovi.
Poznámka:
Skúsim zhrnúť, čo tvrdím a akú argumentáciu je potrebné použiť, aby to všetko bolo logicky korektné.
Máme:
(A) Biblický text: 1 Kor 11, 3-10; 1 Kor 13, 34.37; Ef 5, 22-24; 1 Tim 2, 9-15;1 Pt 3, 1
(B) Učenie tradície, vychádzajúce z biblických textov v (A), spomínané v Lev XIII.: Arcanum divine sapientiae, 1880; Pius XI.: Casti connubii, 1930; Nemeckí biskupi: Slovo pastierov z 30.1.1953.
(C) Súčasné učenie, obsiahnuté v Ján Pavol II.: prejav z 11.8.1982; Charta rodinných práv, 1983; Familiaris consortio 1985, n. 22; Nemeckí biskupi: Wüzburgská synoda 1975; Švajčiarskí biskupi: Prehlásenia k revízii štátneho manželského práva, 1985.
Teraz hovorme o vzťahoch, medzi týmito 3 objektami (A), (B) a (C)
(=) rovnosť, (<>) nerovnosť a (=>) vyplývanie.
Poznáme tento vzťah (A) => (B). (Výroky (A) a (B) majú pravdivostnú hodnotu jedna a preto i 1 => 1 je pravdivé.)
Pravdivosť (B) považujeme za zrejmú. Dúfam, že dôkaz nie je potrebný, ale pre úplnosť, ak by (B) bolo nepravdivé, tak nám z toho musí vyplývať, že Cirkev sa mýli vo svojom učení, keď ho potrebuje korigovať iným a to je spor s neomylnosťou učiteľského úradu.
Ja tvrdím, že platí (B) <> (C) a na základe tohto mi vychádza, že (A) => (C) neplatí. (Teda na základe nerovnosti výrokov (B) a (C) logicky nám je zrejmé, že (C) má pravdivostnú hodnotu 0 a z logiky vieme, že 1 => 0 je nepravdivé.)
Lenže ak dokazujem (A) => (C) a nedokazujem nesprávnosť (C) <> (B) mám potom veľký problém dokázať pravdivosť (A) => (C). Preto, Ti najprv doporučujem vyvrátiť (B) <> (C) a nie dokazovať (C) pomocou (A). |
|
|
|
|
Odoslaný - 06 december 2007 : 23:30:42
|
| citácia: Skúsim zhrnúť, čo tvrdím a akú argumentáciu je potrebné použiť, aby to všetko bolo logicky korektné
Ja rozumiem, co sa snazis vyargumentovat, ale aj ked podavas zdanlivo logicky ucelenu argumentaciu, pada na jedinej veci:
citácia: Ja tvrdím, že platí (B) <> (C) a na základe tohto mi vychádza
Ja vsak tvrdim, a vyssie uvedenymi prispevkami som to jasne ukazal, ze NEplati (B)<>(C) ale naopak PLATI, ze (B)=(C) prehlbene. Znovu dodavam, ze hovorim o Teologii tela vypracovanej JPII.
Ak Teda PLATi ze B=C cele Tvoje dalsie logicke odvodzovanie je chybne.
Nehovoriac uz o tom, ze ma nazorovo Ti blizky tradicny prispievatel upzornil, ze "teologia nie je matematika". |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 04:49:43
|
Skusme to nafotmulovat takto
JP 2 hovori to , co jeho predchodcovia , ale uz to nehovori tak , ako jeho predchodcovia |
Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Jud 1,3 |
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 06:22:48
|
no ami, Ty si to povedal fakt šalamúnsky, no! Aj sa mi to páči!  |
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 07:46:48
|
| citácia: [quote] Nehovoriac uz o tom, ze ma nazorovo Ti blizky tradicny prispievatel upzornil, ze "teologia nie je matematika". Pôvodne zaslal Mato - 06 december 2007 : 23:30:42
na to už som raz aj sam sosasulnikom prišiel. sme mali jeden vyrok, ktory sme obmenili, čiže mal rovnaku pravdivostnu hodnotu, ale po stranke logickej bol uplne out. takže matika v teologii nie je vždy to prave orechové. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 08:58:54
|
| citácia: citácia: Ja tvrdím, že platí (B) <> (C) a na základe tohto mi vychádza Ja vsak tvrdim, a vyssie uvedenymi prispevkami som to jasne ukazal, ze NEplati (B)<>(C) ale naopak PLATI, ze (B)=(C) prehlbene. Znovu dodavam, ze hovorim o Teologii tela vypracovanej JPII. Ak Teda PLATi ze B=C cele Tvoje dalsie logicke odvodzovanie je chybne. Nehovoriac uz o tom, ze ma nazorovo Ti blizky tradicny prispievatel upzornil, ze "teologia nie je matematika". Pôvodne zaslal Mato - 06 december 2007 : 23:30:42
V poriadku, ak dám preč JP II, kvôli tomu, že v jeho výrokoch nevidíš rozdiel s (B), i keď ja ho tam vidím a stále si napádame na jednotlivé slovíčka, čo urobíš s katechézami nemeckých a švajčiarskych biskupov? Ak ide o katechézu, tie sú záväzné pre celú Cirkev, predsa predstavitelia jednotlivých diecéz nemôžu učiť blbosti, no nie?
Som rád, že dokazuješ rovnosť (B) = (C), ale prečo si to robil cez (A)? |
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 09:35:06
|
| citácia: čo urobíš s katechézami nemeckých a švajčiarskych biskupov? Ak ide o katechézu, tie sú záväzné pre celú Cirkev, predsa predstavitelia jednotlivých diecéz nemôžu učiť blbosti, no nie? Pôvodne zaslal sasulnik - 07 december 2007 : 08:58:54
1. Katechezy som necital, nemam k dispozicii ich cele znenie a ako sa ukazalo aj v tejto diskusii, jedina veta nestaci na chapanie toho, co chcel autor povedat.
2. Musism si nastudovat, aku zavaznost pre celu Cirkev ma ucenie jedneho biskupa jednej diecezy vo svetle toho, ze biskup nie je neomylny a kludne moze v katecheze prednasat aj hluposti.
3. Ak by aj ucil hluposti, preco by som s tym mal robit nieco ja? Na to ma svojich nadriadenych. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 10:57:09
|
Laudetur Iesus Christus!
A čo tak- list bl. Pavla Efezanom (5, 22-24) .....buďte poddané...
Preklad Un. Prof. Msgr.Dr. Štefan Zlanuž
Vš. Prof. DDr. Anton Ján Šurjanský
Imprimatur 28. Novembris 1945
Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus
Dúfam, že sa uvedení páni profesori nepomýlili. Alebo že by to bolo možné?
Dostať na Slovensku v antikvariáte-možno, na niektorých farách spálené.
S Pánom Bohom.
PS. Pre ekumenistov to vybavil Hans Kung, ocenený "za svoju" prácu "Zedníkmi" |
Krajina:  Hungary ~
Počet príspevkov: 61 ~
Člen od: 05 júl 2007 ~
Posledná návšteva: 13 január 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 14:17:40
|
uhm a čo tak a zase a ešte raz pápež Ján Pavol II. so svojim apoštolským listom MULIERIS DIGNITATEM - O DÔSTOJNOSTI A POVOLANÍ ŽENY, http://www.kbs.sk/?cid=1117279258 z r. 1985 pri príležitosti Mariánskeho roku, kde sa hneď v úvode a v prvom bode píše nasledovné a nepredostieram to ako provokáciu, ale ako poukaz na to, že sa čosi posunulo dopredu a hneď na začiatku poprosím, aby sa každý zdržal nekorektných poznámok voči platnému pápežovi JPII., 2.VK a jeho dokumentom a pod.
ÚVOD
Znamenie čias
1. Dôstojnosť ženy a jej povolanie, hoci boli stále predmetom ľudského a kresťanského uvažovania, nadobudli v posledných rokoch osobitnú dôležitosť. Dôkazom toho, okrem iného, sú rôzne prejavy učiteľského úradu Cirkvi použité vo viacerých dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v záverečnom posolstve hovorí: "Prichádza hodina, vlastne nadišla hodina, keď sa povolanie ženy realizuje v plnosti, keď žena v ľudskej spoločnosti nadobúda význam, lesk a možnosti, aké dosiaľ nikdy nedosiahla. V tejto dobe, keď ľudstvo prechádza prudkými zmenami, duchom evanjelia preniknuté ženy môžu veľmi pomôcť ľuďom, aby neochabovali."1 Slová tohto posolstva zhrňujú to, čo už Koncil vyjadril predovšetkým v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes2 a v dekréte o apoštoláte laikov Apostolicam actuositatem.3
Podobné myšlienky sa objavovali už pred Koncilom, napríklad vo viacerých prejavoch pápeža Pia XII.4 a v encyklike pápeža Jána XXIII. Pacem in terris.5 Po Druhom vatikánskom koncile môj predchodca Pavol VI. poukázal na význam tohto "znamenia čias", keď svätú Teréziu z Avily a svätú Katarínu Sienskú vyznačil titulom "Učiteľky Cirkvi"6 a okrem toho na žiadosť účastníkov Biskupskej synody roku 1971 ustanovil mimoriadnu komisiu, ktorá by študovala súčasné problémy týkajúce sa opravdivého povznesenia, dôstojnosti a zodpovednosti ženy.7 Pavol VI. v jednom prejave medziiným povedal: "V kresťanskom náboženstve, viac než v ktoromkoľvek inom, žena má už odprvoti zvláštne dôstojné postavenie, o ktorom nám Nový zákon podáva mnoho dôležitých svedectiev (...); jasne z nich vysvitá, že žena bola povolaná, aby bola článkom živej a činnej štruktúry kresťanstva, a to v takej miere, že dosiaľ neboli asi všetky jej schopnosti ešte vyjadrené."8
Otcovia nedávnej Biskupskej synody (v októbri 1987), ktorá v dvadsiatom roku po Druhom vatikánskom koncile rokovala o povolaní a úlohe laikov v Cirkvi a vo svete, znovu študovala otázku o dôstojnosti a povolaní ženy. Okrem iného vyslovili žiadosť, aby sa dôkladne preskúmali antropologické a teologické základy, potrebné na vyriešenie otázok týkajúcich sa významu byť ženou a byť mužom. Treba totiž poznať dôvody a výsledky stvoriteľského plánu Božieho, podľa ktorého človek jestvuje iba ako muž a žena. Len ak vychádzame z týchto predpokladov, ktoré umožňujú poznať hĺbku dôstojnosti a povolania ženy, môžeme hovoriť o jej účinnej prítomnosti v Cirkvi a v spoločnosti.
O tomto bude reč v prítomnom dokumente. Posynodálna adhortácia, ktorá bude uverejnená po tomto dokumente, bude sa venovať smerniciam pastoračného rázu čo do úlohy ženy v Cirkvi a v spoločnosti, o ktorých smerniciach synodálni Otcovia vyslovili veľmi významné úvahy, pričom, pravda, mali na zreteli aj príspevky laických poslucháčov - žien a mužov - pochádzajúcich z jednotlivých cirkví všetkých svetadielov.
Mariánsky rok
2. Posledná synoda sa konala v Mariánskom roku, ktorý poskytol mimoriadny podnet nastoliť túto tému, ako to jasne vysvitá aj z encykliky Redemptoris Mater.9 Táto encyklika rozvíja a aktualizuje náuku Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá sa nachádza v ôsmej hlave dogmatickej konštitúcie o Cirkvi: Lumen gentium. Táto hlava má významný nadpis: "O preblahoslavenej Panne Márii, Matke Božej, v tajomstve Ježiša Krista a Cirkvi". Panna Mária - tá biblická "žena" (porov. Gn 3,15; Jn 2,4; 19,26) - bola hlboko zapojená do spasiteľného tajomstva Kristovho, a preto je jedinečným spôsobom prítomná aj v tajomstve Cirkvi. Veď "Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou úzkeho spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia".10 Táto osobitná prítomnosť Matky Božej v tajomstve Cirkvi nás pohýna uvažovať o mimoriadnom spojení tejto "ženy" s celou ľudskou rodinou. Tu ide o každého a o každú, o všetkých synov a dcéry ľudského pokolenia, u ktorých sa po celé veky uskutočňuje ono základné a prvotné dedičstvo biblického pôvodu: "Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril: stvoril ich muža a ženu" (Gn 1,27).11
Táto večná pravda o človeku - totiž o mužovi a žene - je natrvalo vtlačená do skúsenosti všetkých ľudí a súčasne je "tajomstvom", ktoré nachádza "pravé osvetlenie iba v tajomstve Vteleného Slova" (...). Kristus naplno zjavuje človeka človeku a jeho vznešené povolanie - ako to učí Koncil.12 Či v "tom zjavení človeka človeku" netreba vidieť vyhradené a výsadné miesto aj pre onú "ženu", ktorá je matkou Ježiša Krista? Či Kristovo posolstvo, zhrnuté v evanjeliu, ktorého pozadím je celé Písmo Starého i Nového zákona, nemôže veľa povedať Cirkvi a ľudskému pokoleniu o dôstojnosti a povolaní ženy?
Práve toto bude témou prítomného dokumentu, ktorá vhodne zapadá do kontextu Mariánskeho roku, keď sa uberáme ku koncu druhého a k začiatku tretieho tisícročia od Kristovho narodenia. A zdá sa nám veľmi vhodné dať tomuto textu slohom a obsahom ráz meditácie." |
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 14:46:50
|
| Totiž celá problematika sa mi vidí posunutá nie ku apoštolovi Pavlovi, ale dokonca ešte oveľa viac dopredu, t.j. k úplnému prvopočiatku, k úmyslu Božiemu s človečenstvom, ktoré stvoril ako dvoch a predsa i samostatných jedincov odlišných, navzájom sa dopĺňajúcich. A odtiaľto sa akosi odvíja to posunutie časov. Ten vzájomný boj o nadradenosť vlastne vyvstal s dedičného hriechu, ktorým táto rovnováha bola porušená. Tak to teda chápem z napísaného dokumentu, teda apoštolského lista JPII.. |
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 december 2007 : 15:23:28
|
Pre zaujímavosť dávam sem úryvok z ENCYKLIKY PÁPEŽA JÁNA XXIII.: PACEM IN TERRIS
I.
PORIADOK MEDZI ĽUĎMI
3. Každý človek je osobou, ktorá má svoje práva a povinnosti.
Predovšetkým sa treba zaoberať poriadkom, ktorý má vládnuť medzi ľuďmi.
Každá dobre a náležite usporiadaná ľudská spoločnosť musí mať za základ zásadu, že každý človek je osoba, t.j. že je vo svojej prirodzenosti obdarený rozumom a slobodnou vôľou, a preto ako taký má práva a povinnosti, ktoré vyplývajú priamo z jeho prirodzenosti a z toho dôvodu sú všeobecné, nenarušiteľné a neodcudziteľné.7
A keď sa dívame na dôstojnosť ľudskej osoby v Božom svetle, vtedy si ju musíme oveľa viac vážiť, pretože Ježiš Kristus vykúpil ľudí svojou krvou a Božia milosť ich robí Božími dietkami a priateľmi, ako aj dedičmi večnej slávy.
Práva ľudskej osoby
Právo na život a na slušnú životnú úroveň
4. Keďže ideme hovoriť o právach človeka, majme hneď od začiatku na zreteli , že človek má právo na život, na telesnú integritu, ako aj na primerané prostriedky zabezpečujúce dôstojnú životnú úroveň, najmä výživu, odev, byt, odpočinok, lekárske ošetrenie, a tiež na potrebné služby, ktoré majú občianske vrchnosti zabezpečiť jednotlivcom, teda právo na pomoc v prípade choroby, invalidity, ovdovenia, staroby, nezamestnanosti a vôbec v prípade nezavinenej straty prostriedkov potrebných na živobytie.8
Morálne a kultúrne práva
5. Človek má okrem toho prirodzené právo na príslušnú úctu a na dobré meno, ďalej na slobodné hľadanie pravdy, ako aj na slobodné vyjadrenie a šírenie svojej mienky a na vykonávanie akejkoľvek umeleckej činnosti, pokiaľ sa tým nenarušuje mravný poriadok a spoločné dobro; a konečne má právo byť pravdivo informovaný o verejných udalostiach.
Človek má zároveň prirodzené právo na vzdelanie, a preto sa mu musí sprístupniť tak základné vzdelanie, ako aj - úmerne s kultúrnym rozvojom jednotlivých štátov - odborná a profesionálna príprava. Treba sa usilovať a pričiniť o to, aby sa všetci - ak majú potrebné nadanie - mohli venovať vyšším štúdiám, a to podľa možnosti takým spôsobom, aby každý človek zastával v ľudskej spoločnosti postavenie a zodpovednosť, primerane svojim schopnostiam a nadobudnutým skúsenostiam.9
Právo uctievať Boha podľa hlasu svedomia
6. Medzi práva človeka patrí aj to, aby mohol uctievať Boha podľa správnych noriem svojho svedomia, ako aj súkromne i verejne vyznávať svoje náboženstvo. Lebo, ako výstižne tvrdí Lactantius, "prichádzame na svet preto, aby sme Bohu, nášmu tvorcovi, príslušne a záväzne slúžili, jedine jeho uznávali a nasledovali. Týmito zväzkami nábožnosti sme pripútaní a viazaní k Bohu; odtiaľ i náboženstvo odvodzuje svoje meno".10 V súvise s tým náš predchodca, blahej pamäti, Lev XIII. vyhlásil: "Táto pravá sloboda, hodna Božích dietok, ktorá chráni tým najvznešenejším spôsobom dôstojnosť ľudskej osoby, je silnejšia než akékoľvek násilie a bezprávie; Cirkev si ju vždy žiadala a je jej zvlášť drahá. Túto slobodu si neohrozene vymáhali apoštoli, slávnostne ju ohlasovali apologéti a posvätili ju svojou krvou nespočítateľní mučeníci".11
Právo na slobodnú voľbu povolania
7. Človek má ďalej nedotknuteľné právo voliť si slobodne životný stav, a teda má právo založiť si rodinu, v ktorej muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, alebo sledovať povolanie ku kňazstvu, prípadne rehoľnému životu.12
Čo sa týka rodiny, ktorá má svoj základ v slobodne uzavretom, jednom a nerozlučiteľnom manželstve, treba ju pokladať za prvú a prirodzenú bunku ľudskej spoločnosti. Práve preto sa o ňu treba čím lepšie postarať po hospodárskej i sociálnej stránke, ako aj v kultúrnom a mravnom ohľade, tak aby sa rodina upevnila a napomáhala v plnení svojho poslania.
Rodičia majú prednostné právo živiť a vychovávať svoje deti.13
Práva týkajúce sa hospodárskej oblasti
8. A teraz venujme pozornosť hospodárskej oblasti! Je jasné, že človek má od prírody právo nielen na prácu, ale aj na slobodnú iniciatívu.14
S týmito právami nepochybne súvisí aj právo človeka na pracovné podmienky, ktoré nepoškodzujú jeho telesné sily, neohrozujú jeho mravnú bezúhonnosť, ani nie sú na ujmu riadneho vývoja mládeže. A čo sa týka žien, treba im umožniť také pracovné podmienky, ktoré vyhovujú požiadavkám a povinnostiam manželiek a matiek.15
Z dôstojnosti ľudskej osoby vyplýva aj právo, aby človek mohol vyvíjať svoju hospodársku činnosť v zhode s vedomím svojej zodpovednosti.16 Okrem toho nemožno obísť mlčaním, že pracujúci má právo na spravodlivú mzdu, teda na mzdu, ktorá - nakoľko to dovoľujú administratívne možnosti - zabezpečuje pracujúcemu a jeho rodine životnú úroveň dôstojnú človeka. O tomto sa náš predchodca Pius XII. vyjadril takto: "S povinnosťou pracovať, ktorú ukladá človeku príroda, primerane súvisí prirodzené právo človeka žiadať si, aby za preukázanú prácu mohol pokryť životné potreby svoje a svojich detí: tak dôrazne vyžaduje príroda udržiavať človeka".17
Z ľudskej prirodzenosti sa tiež odvodzuje právo na súkromné vlastníctvo, a to aj výrobných prostriedkov. Toto právo, ako sme na inom mieste povedali, "je účinným obranným prostriedkom dôstojnosti ľudskej osoby, umožňuje uplatňovať jej zodpovednosť vo všetkých odboroch, je prvkom stálosti a spokojnosti pre rodinu a pokojného i usporiadaného rozvoja celej spoločnosti".18
Ináč nie je od veci pripomenúť, že súkromné vlastníctvo má nevyhnutne sociálne poslanie.19
Právo na zhromažďovanie a združovanie
9. Z prirodzenej spoločenskosti ľudských bytostí vyplýva právo zhromažďovať sa a združovať sa, ako aj dať založeným spolkom formu, ktorá sa pokladá za najvhodnejšiu na dosiahnutie vytýčeného cieľa, konať v ich rámci z vlastnej iniciatívy a na vlastnú zodpovednosť a viesť ich k žiadaným cieľom.20
V encyklike Mater et Magistra my sami sme nástojili, že je nevyhnutne potrebné, aby sa zakladali početné združenia a intermediárne korporácie, schopné dosiahnuť výsledky, na ktoré jednotlivec účinne nestačí. Tieto združenia a korporácie treba pokladať za naozaj nevyhnutné prostriedky na zodpovednú ochranu dôstojnosti a slobody ľudskej osoby, ktorá musí zostať nedotknutá.21
Právo na vysťahovanie a prisťahovanie
10. Každý človek má mať zaručené právo na pobyt a na zmenu bydliska v rámci svojho štátu. Ba keď má na to oprávnené dôvody, treba mu dať možnosť vysťahovať sa do iných štátov a tam sa usídliť.22 A nijako mu nemožno zabrániť, pretože je občanom určitého štátu, aby bol členom ľudskej rodiny a občanom onej všeľudskej a celosvetovaj spoločnosti a vospolnosti.
Práva politickej povahy
11. Z dôstojnosti ľudskej osoby vyplýva aj právo mať aktívnu účasť na verejnom živote a prispievať svojím podielom k spoločnému dobru občanov. Lebo, ako vraví náš predchodca, blahej pamäti, Pius XII., "človeka, ako takého v žiadnom prípade nemožno pokladať za predmet a pasívny prvok sociálneho života; naopak, treba ho mať za jeho subjekt, základ a cieľ".23
Ľudskej osobe náleží aj zákonitá ochrana svojich práv a tá má byť účinná, nestranná a v zhode so zásadami pravej spravodlivosti, ako pripomína náš predchodca, blahej pamäti Pius XII.: "Podľa Bohom chceného právneho poriadku človek má neodcudziteľné a nepominuteľné právo na právnu bezpečnosť a na presne vymedzenú právnu oblasť, chránenú od akýchkoľvek svojvoľných útokov."24
Povinnosti ľudskej osoby
Nerozlučný vzťah medzi právami a povinnosťami u tej istej osoby
12. Prirodzené práva, ktoré sme práve uviedli, sú nerozlučne prepojené v tom istom človeku, ktorému náležia, s toľkými istými povinnosťami. Tieto práva a povinnosti majú svoje korene, svoju živnú pôdu a nezničiteľnú silu v prirodzenom zákone, ktorý ich udeľuje, alebo ukladá.
Aby sme uviedli niektoré príklady, právo človeka na život súvisí s povinnosťou udržovať si život; právo na dôstojnú životnú úroveň s povinnosťou dôstojne žiť; právo na slobodné hľadanie pravdy s povinnosťou čoraz prenikavejšie a rozsiahlejšie poznať pravdu.
Vzájomné práva a povinnosti medzi rozličnými osobami
13. Z tohto tvrdenia vyplýva, že v ľudskom spoločenstve prirodzenému právu jedného človeka prislúcha povinnosť u všetkých ostatných, totiž povinnosť toto právo uznať a rešpektovať ho. Lebo každé základné právo človeka odvodzuje svoju záväznosť a platnosť z prirodzeného zákona, ktorý to právo udeľuje, a zároveň ukladá príslušnú povinnosť. Práve preto tí, čo sa domáhajú svojich práv, a pritom celkom zabúdajú na svoje povinnosti alebo ich zanedbávajú, podobajú sa ľuďom, ktorí rúcajú jednou rukou to, čo druhou postavili.
Vzájomná spolupráca
14. Ľudia sú od prirodzenosti spoločenské tvory, a preto majú nažívať spolu a hľadať svoje vzájomné dobro. Dobre usporiadané ľudské spolužitie si teda vyžaduje, aby všetci navzájom uznávali a plnili svoje práva i povinnosti a zároveň aby každý veľkodušne prispel svojim podielom k utváraniu takých prostredí, v ktorých by občianske práva a povinnosti boli čoraz dokonalejšie a užitočnejšie zaručené.
Nestačí napríklad uznať právo človeka na veci potrebné na život, ale každý sa musí podľa svojich síl pričiniť o to, aby všetci mali dostatok životných prostriedkov.
Okrem toho ľudská spoločnosť má byť nielen usporiadaná, ale aj naozaj užitočná. A to vyžaduje, aby všetci navzájom uznávali svoje práva a plnili svoje povinnosti, aby však aj družne spolupracovali na mnohých podujatiach, nakoľko to dnešná civilizácia umožňuje, vnuká, alebo priam žiada.
Vedomie zodpovednosti
15. Dôstojnosť ľudskej osoby si ďalej vyžaduje, aby každý mohol konať slobodne a na vlastnú zodpovednosť. Preto každý má v občianskom živote uplatňovať svoje práva, plniť svoje povinnosti a družne spolupracovať s inými na nespočetných dielach, predovšetkým z vlastnej iniciatívy a z vlastného rozhodnutia, teda podľa svojho presvedčenia, úsudku a vedomia vlastnej zodpovednosti, a nie pod hrozbou trestov alebo zvlášť na vonkajší nátlak. Veď spoločnosť vybudovaná na násilí nemá v sebe nič ľudského: obmedzuje sa v nej osobná sloboda, namiesto toho, aby sa vhodne napomáhal nehatený rozvoj a zdokonaľovanie ľudskej osobnosti.
Spolužitie v pravde, spravodlivosti, láske a slobode
16. Občianske nažívanie možno pokladať za usporiadané, užitočné a zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, ak je založené na pravde,
25 To sa stane, ak každý príslušným spôsobom uzná nielen svoje práva, ale aj svoje povinnosti voči iným. Spomenutá ľudská vospolnosť sa uskutoční vtedy, ak sa občania budú okrem toho snažiť vážiť si podľa spravodlivosti práva iných a plniť si svoje povinnosti, ak sa dajú preniknúť láskou natoľko, že budú pociťovať potreby iných ako svoje vlastné, urobia ich účastnými svojich vlastných dobier a budú sa usilovať o to, aby všetci na svete mali svoj podiel na najvyšších duchovných hodnotách. To však ešte nie je všetko. Ľudská spoločnosť sa totiž vzmáha v slobode, teda v podmienkach vyhovujúcich dôstojnosti občanov, ktorí berú na seba zodpovednosť za svoje činy, keďže majú rozumnú prirodzenosť.
17. Ctihodní bratia a milovaní synovia, ľudskú spoločnosť treba chápať predovšetkým ako čosi duchovného, kde si ľudia vymieňajú medzi sebou poznatky vo svetle pravdy, kde majú možnosť chrániť si svoje práva a konať svoje povinnosti, kde sú podnecované ich túžby po duchovných hodnotách, kde nachádzajú spoločnú oprávnenú záľubu vo všetkom šľachetnom každého druhu, kde sa vytrvalo snažia dať iným to najlepšie zo seba samých a čoraz dokonalejšie si osvojovať duchovné hodnoty iných. Tieto duchovné hodnoty oživujú a usmerňujú všetko, čo sa týka vedy, hospodárstva, sociálnych ustanovizní, vývoja štátneho zriadenia, zákonodarstva, a napokon ostatných vonkajších zložiek, čo stvárňujú ľudskú vospolnosť a podmieňujú jej neprestajný vývoj.
Boh - objektívny základ mravného poriadku
18. Poriadok, ktorý platí v ľudskom spoločenstve, je duchovného rázu. Je totiž založený na pravde, uplatňuje sa podľa zásad spravodlivosti, má byť preniknutý vzájomnou láskou a uskutočňovaný v jej duchu, a konečne v ovzduší úplnej slobody má deň čo deň smerovať k stále ľudskejšej rovnosti.
Tento poriadok - všeobecný, absolútny a nemeniteľný vo svojich zásadách - má svoj objektívny základ v pravom, osobnom a ľudskú prírodu presahujúcom (transcendentnom) Bohu. Boh je prvá pravda a najvyššie dobro, ako aj najhlbší zdroj, z ktorého jediného môže čerpať život dobre usporiadaná, plodná a ľudskej dôstojnosti primeraná spoločnosť.26 V súvislosti s tým píše svätý Tomáš Akvinský: "Ľudský rozum je mierou ľudskej vôle, podľa ktorej sa meria jej dobrota; a má to z večného zákona, totožného s Božím rozumom..." Je teda zrejmé, že dobrota ľudskej vôle závisí omnoho viac od večného zákona než od ľudského rozumu.27
Znamenie čias
19. Našu dobu vystihujú tri významné črty.
Ponajprv badať hospodársko-sociálny vzostup pracujúcich tried. Na začiatku si totiž pracujúci vymáhali svoje práva, hlavne hospodársko-sociálneho rázu, potom prešli k politickým nárokom a nakoniec sa sústredili na nadobudnutie primeraných kultúrnych vymožeností. Práve preto pracujúci celého sveta v tomto čase dôrazne žiadajú, aby s nimi nikdy nenakladali ako s nejakými nerozumnými a neslobodnými bytosťami, ponechanými na svojvôľu iných, ale ako s ľuďmi vo všetkých oblastiach spoločenského života, teda v hospodársko-sociálnej, politickej i vedecko-osvetovej oblasti.
Ďalej je všeobecne známa skutočnosť, že ženy už majú účasť na verejnom živote. Deje sa to vari rýchlejšie v kresťanských národoch, pomalšie, ale predsa vo veľkých rozmeroch v národoch s inými tradíciami a inou civilizáciou. Ženy si totiž deň čo deň väčšmi uvedomujú svoju ľudskú dôstojnosť, a preto ani zďaleka nestrpia, aby s nimi zaobchádzali ako s nejakou bezduchou vecou alebo čírym nástrojom, ale sa dožadujú, aby mali v rodinnom i občianskom živote práva a povinnosti dôstojné ľudskej osoby.
Konečne v týchto našich časoch pozorovať, že ľudské spločenstvo podstúpilo hlboké sociálnopolitické premeny. Keďže si totiž všetky národy nárokujú alebo hodlajú nárokovať slobodu, čoskoro nebude ani vládnucich ani ovládaných národov.
Všade na svete ľudia sú už občanmi nejakého nezávislého štátu, alebo sa o krátky čas takými stanú. Nijaká národná vospolnosť nechce byť viac pod cudzou zvrchovanosťou. V našich časoch sú už prekonané odveké náhľady, podľa ktorých sa niektoré skupiny ľudí pokladali za menejcenné, kým iné si nárokovali prvé miesta vďaka svojmu hospodársko-sociálnemu postaveniu alebo pohlaviu, prípadne z politických dôvodov.
Naproti tomu sa veľmi rozšírila a ujala mienka, že všetci ľudia majú od prírody tú istú dôstojnosť. Preto v žiadnom prípade nemožno schvaľovať rasovú diskrimináciu. A to má veľmi veľký význam pre stmeľovanie ľudského spoločenstva podľa vyššie vyložených zásad. Keď sa však v človeku prebúdza povedomie vlastných práv, je potrebné, aby si uvedomil aj svoje povinnosti. A tak kto má určité práva, má aj povinnosť dožadovať sa svojich práv, keďže sú výrazom jeho ľudskej dôstojnosti; ostatní však majú povinnosť uznať tieto práva a mať ich v úcte.
A keď sú občianske vzťahy vybudované na právach a povinnostiach, ľudia začínajú mať zmysel pre duchovné hodnoty, začínajú chápať, čo je to pravda, spravodlivosť, láska a sloboda a stávajú sa uvedomelými členmi tejto spoločnosti. A nielen to. Touto cestou ľudia totiž prichádzajú k dokonalejšiemu poznaniu osobného a ľudskú prirodzenosť presahujúceho (transcendentného) Boha. A preto pokladajú svoje vzťahy k Bohu za základ svojho života, tak života vnútorného, ako aj spoločenského.
|
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
