Fórum pre katolíkov - Nieco o antropickom principe a nastavovani vesmiru

Vitajte na fóre.

	Meno:

	Heslo:

Ostať prihlásený

Registrovať sa
Zabudli ste heslo?

Zvoľte si vzhľad:

Všetky fóra

Mimo pôvodnú myšlienku fóra

Polemiky, filozofovanie

Nieco o antropickom principe a nastavovani vesmiru

V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy

Nasledujúca strana

Verzia pre tlač

Tarfful

Stav: offline

Odoslaný - 03 jún 2005 : 16:30:48

1. Úvod

Ako všetci vieme, antropický princíp je vo svojej podstate smiešna tautológia (keby vesmír nebol taký aký je, tak by bol iný), ku ktorej kreacionisti, fanúšikovia inteligentného dizajnu, niektorí teisti a iní srandisti, pridávajú rôzne imperatívy a potom sa jej klaňajú ako zlatému teľaťu:

"Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny. Potom Pán povedal Mojžišovi: Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich!" Ex 32:8-10

J. Krempaský pod lampou dokonca vyhlásil, že je to jeden z hlavných pilierov jeho viery. Nielenže dokazovať existenciu Boha pomocou špecifického nastavenia vesmíru je logicky nesprávne, ale ako ukazujú Michael Ikeda a Bill Jefferys, pomocou Bayesovskej logiky, sa dá ľahko ukázať, že pozorovanie nastavenia vesmíru, ktoré je vhodné pre život podporuje vesmír čisto prirodzený, t.j. bez nadprirodzeného stvoriteľa - zasahovača a podobných rozprávkových bytostí.

2. Podmienená pravdepodobnosť a základné vzťahy

Podmienená pravdepodobnosť sa označuje P(A|B) a udáva pravdepodobnosť udalosti A ak nastala udalosť B.
Je definovaná: P(A|B) = P(A&B) / P(B), pričom A&B znamená, že nastala udalosť A aj B.
Platí: P(A|B)P(B) = P(A&B) = P(B|A)P(A) z čoho dostaneme P(A|B)=P(B|A)P(A) / P(B), čo sa nazýva Bayesova veta.
Ďalej platí: P(A|B&C)=P(A&B&C) / P(B&C); P(A&B&C)=P(A&B|C)P(C); P(B&C)=P(B|C)P(C). Z toho dostaneme (A&B|C)=P(A|B&C) P(B|C). Podobne dostaneme aj P(A&B|C)=P(B|A&C)P(A|C) a z týchto rovností vyplýva vzťah P(A|B&C) = P(B|A&C)P(A|C) / P(B|C) [*1]
Ak A' je negácia A, tak platí:
P(A) + P(A') = 1
P(A|B) + P(A'|B) = 1
P(A&B) + P(A'&B) = P(B) [*2]

3. Označenie a predpoklady

Zavedieme niekoľko predikátov:
L – vesmír existuje a je v ňom život (life). Toto je pre náš vesmír pravdivé.
F – fyzikálne zákony a podmienky vo vesmíre sú nastavené tak, že dovoľujú, aby v ňom mohol život existovať. Čiže vesmír je pre život priaznivý (friendly). Kreacionisti predkladajú plno príkladov, aby ukázali, že náš vesmír toto spĺňa.
N – vesmír sa riadi výlučne prírodnými zákonmi. N' znamená, že pri vzniku vesmíru, alebo jeho riadení pôsobí aj určitá 'nadprirodzená sila'. Či je N, alebo N' pravdivé, zatiaľ nevieme. Sú to hypotézy, ktoré chceme otestovať a každá má určitú apriórnu pravdepodobnosť byť pravdivou. Zatiaľ nevieme o veľkostiach týchto pravdepodobností nič bližšie povedať.
Ďalej platí predpoklad P(F|N&L)=1 [*3], teda ak vo vesmíre existuje život a vesmír je výlučne naturálny, tak v tomto vesmíre musia byť podmienky a prírodné zákony pre život priaznivé (aby mohol život existovať aj bez zásahov 'vyššej moci').

4. Dôkaz

Predpokladajme určitú pravdepodobnosť hypotézy N ak vieme, že v našom vesmíre existuje život - P(N|L). Ako sa táto pravdepodobnosť zmení ak spozorujeme, že vesmír je pre život, priaznivý, tak ako nám to predkladajú kreacionisti? Inak povedané chceme vedieť aký je vzťah medzi P(N|L) a P(N|F&L).
Z [*1] dostávame: P(N|F&L) = P(F|N&L)P(N|L)/P(F|L), podľa [*3] je P(F|N&L)=1, čiže dostávame P(N|F&L) = P(N|L)/P(F|L) [*4] a keďže menovateľ je kladné reálne číslo<=1, platí: P(N|F&L) >= P(N|L). Vidíme, že nastavenie vesmíru, ktoré je priaznivé pre život nemôže pravdepodobnosť hypotézy N znížiť, môže ju naopak zvýšiť a ako ukážeme neskôr táto nerovnosť je ostrá!
Na druhej strane zase platí: P(N'|F&L)=1-P(N|F&L), pre P(N'|L) teda dostávame: P(N'|F&L)<=P(N'|L). Čiže pozorovaním priaznivého nastavenia sa nemôže zvýšiť pravdepodobnosť hypotézy, že vo vesmíre sa vyskytuje nadprirodzený prvok ale môže sa naopak znížiť.
Keďže platí [*2] tak môžeme napísať: P(F&L) = P(N&(F&L)) + P(N'&(F&L)) => P(F&L)/P(L) = P((F&N)&L)/P(L) + P((F&N')&L)/P(L) => P(F|L) = P(F&N|L) + P(F&N'|L) => P(F|L) = P(F|N&L)P(N|L) + P(F|N'&L)P(N'|L)
Platí [*3] a preto dostávame: P(F|L)=P(N|L)+P(F|N'&L)P(N'|L).
Po dosadení do [*4] platí:
P(N|F&L) = P(N|L)/[P(N|L)+P(F|N'&L)P(N'|L)]
= 1/[1+P(F|N'&L)P(N'|L)/P(N|L)]
= 1/[1+C . P(F|N'&L)], kde C je apriórna šanca N' v prospech N. C môže byť ľubovoľne veľké kladné reálne číslo (čiže môžeme napríklad považovať pravdepodobnosť existencie nadprirodzeného prvku vo vesmíre za veľmi vysokú).
Ako sa bude meniť P(N|F&L) v závislosti od P(F|N'&L) ?
1. ak lim P(F|N'&L) -> 0, tak lim P(N|F&L) -> 1
2. ak lim P(F|N'&L) -> 1, tak lim P(N|F&L) -> 1/[1+P(N'|L)/P(N|L)]=P(N|L), lebo platí P(N|L)+P(N'|L)=1

P(N|F&L) je teda v závislosti od P(F|N'&L) monotónna klesajúca funkcia, zdola ohraničená P(N|L). Znova sme ukázali, že spozorovanie F nemôže znížiť pravdepodobnosť N a ak berieme do úvahy kresťanského Boha, tak ju dokonca musí zvýšiť! Ako vidíme jediný prípad kedy by táto pravdepodobnosť zostala zachovaná je ak P(F|N'&L) = 1 = P(F|N&L). Čiže v prípade ak vesmír N je totožný s vesmírom N' a Boh je zredukovaný na zákonitosť, alebo princíp (panteizmus).

5. Záver

Ukázali sme, že pozorovanie fyzikálnych konštánt a iných vlastností vesmíru, ktoré sú vhodne 'nastavené' pre vznik a udržanie života, nielenže nemôže znížiť pravdivosť predpokladu, že v našom vesmíre nepôsobí nadprirodzená všemocná bytosť (resp. zvýšiť pravdivosť jej pôsobenia), ako sa márne snažia ukázať kreacionisti a dizajnisti, ale naopak pravdivosť predpokladu vesmíru výlučne prirodzeného pôvodu sa týmto len zvyšuje. Ak chcú teda kreacionisti a im podobní dokazovať existenciu Boha pomocou nastavenia vesmíru, mali by skôr ukázať, že vesmír NIE JE nastavený tak, aby bol vhodný pre život.

Hank

Krajina:

South Sandwich Islands ~ Počet príspevkov: 73 ~ Člen od: 18 január 2005 ~ Posledná návšteva: 09 august 2005