|
|
 Odoslaný - 03 marec 2005 : 21:23:02
|
| Nerozumiem, nechápem súvislosti. Môžeš mi to prosím bližšie ozrejmiť napr. v téme "otázky pavloviba"? |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 4769 ~
Člen od: 06 december 2003 ~
Posledná návšteva: 28 máj 2007
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 03 marec 2005 : 22:42:49
|
Mozno rychlejsie a spolahlivejsie by bolo opytat sa priamo jej, ved byvate spolu, ci nie?  |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 03 marec 2005 : 22:51:22
|
Iste, iste..., len, nevie mi odpovedať na súvislosť s pokúšaním Boha.../ako si napísal/. Asi to bude tým, že príspevkov bolo veľa a ja som po štyroch dňoch konečne doma viac ako dve hodiny.2/24... |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4769 ~
Člen od: 06 december 2003 ~
Posledná návšteva: 28 máj 2007
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 marec 2005 : 08:46:33
|
MAťo, please, vymaž odtiaľto zbytočnosti...
Aby tu boli len príbehy...
Mimochodom nikto nebráni napísať akýkoľvek iný príbeh a komukoľvek...
Ja som napísal o sile modlitby za blížneho... A spomenul som matku fyzickú... Len ako rečnícku otázku som položil otázku, "čo potom dokáže naša nebeská Matka..."
Maťo, prosím, vymaž komentáre... Majú tu byť len príbehy...
Ď. |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 marec 2005 : 09:05:07
|
Suhlasim s veritasom, tato tema bola dotial "cista"... (len ma zasa nespojte niekto s cistotou viery a rasy)
Zmazat all od Zaslaný - 03 Mar 2005 : 13:34:16 po tento. Dakujem |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2690 ~
Člen od: 06 november 2003 ~
Posledná návšteva: 04 marec 2018
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 marec 2005 : 09:06:19
|
| teda, sory, okrem pavlovho prispevku Zaslaný - 03 Mar 2005 : 17:26:51 |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2690 ~
Člen od: 06 november 2003 ~
Posledná návšteva: 04 marec 2018
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 marec 2005 : 09:48:22
|
A spomenul som matku fyzickú...
Spomenul, Lenze ako mam vediet, ze nejde o rovnake science fiction, teda vlastne iba fiction podobne ako tvoj fantasticky mariansky kult?
Maťo, prosím, vymaž komentáre... Majú tu byť len príbehy...
Zeby preto, aby nikto nekazil demagogiu? |
GMK: Geniálny Marcelllooo Kráľ |
Krajina:  Antigua and Barbuda ~
Počet príspevkov: 10311 ~
Člen od: 15 máj 2004 ~
Posledná návšteva: 05 marec 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 08 apríl 2005 : 16:13:40
|
Prasknuté hlinené nádoby
V Cíne jeden nosic vody mal 2 velké hlinené nádoby.
Viseli na obidvoch koncoch palice, ktorý nosil na krku.
Na jednej bola prasklina, kým tá druhá bola dokonalá a vzdy niesla
plnú mieru vody.
Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka az k domu, prasknutá
nádoba mala vodu uz len do polovicky. Dva celé roky to takto islo,
nosic vody nosil do domu kazdý den uz len jeden a pol nádoby vody.
Samozrejme dokonalá nádoba bola pysná na svoj výkon, ved to robila
dokonale. Ale chúda prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalost,
a cítila sa úboho, lebo je schopná len polovicného výkonu. Po dvoch
rokoch súzenia oslovila nosica pri potoku:
- Hanbím sa, lebo voda tecie po celej ceste domov.
Nosic jej takto odpovedal:
- Vsimla si si, ze kvety rastú len na tvojej strane chodníka a nie na
strane druhej? To preto je tak, lebo ja som vzdy vedel o tvojom
nedostatku a na túto stranu cesty som rozsial semená kvetín. To Ty si
ich kazdý den polievala, kým sme sa vracali do domu. Dva roky zbieram
tieto krásne kvetiny, aby som si zdobil svoj stôl. Keby si nebola
taká, aká si, tak by táto krása nerozziarovala môj dom.
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 máj 2005 : 08:36:33
|
Trosku dlhe, ale oplati sa precitat a zamysliet.
Michal je ten typ cloveka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vzdy vie povedat nieco pozitívne, vzdy vedel ludí motivovat. Ked mal niektorý z kolegov zlý den, Michal mu vzdy vedel ukázat kladnú stránku celej veci, zmenit jeho postoj, nazeranie na danú situáciu..
Slovom - dodal kazdému energiu a chut riesit a popasovat sa s problémom.
Na otázku "ako sa más" mal oblúbenú odpoved: "Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá". Bol som velmi zvedavý, ako to dokáze, ako je to mozné... A tak ked sa mi raz naskytla prílezitost, spýtal som sa ho na to. "Len sa nepretvaruj, nemôzes byt predsa dobre naladený stále....celý den, kazdý den, celý cas! Ako to robís?"
Michal mi na to zaujímavo odpovedal: "Kazdé ráno ked vstanem, tak si poviem, ze mám na výber dve moznosti. Bud budem mat dobrú náladu, alebo...si môzem vybrat tú zlú. No a ja si vzdy vyberiem radsej tú dobrú. A vzdy, ked sa mi pritrafí nieco zlé, môzem si vybrat, ze budem obetou, alebo ...si môzem vybrat moznost, ze sa z toho poucím. A ja si vzdy vyberiem tú moznost poucit sa z toho.
Vzdy, ked niekto ku mne príde a stazuje sa, môzem si vybrat - bud prijat jeho nestastie, alebo ... snazit sa pomôct mu nájst nejakú kladnú stránku zivota. A ja si vyberám vzdy tú druhú moznost - hladám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovat a zit dalej. Hladám tú kladnú stránku zivota." "No, to ale nie je vzdy také jednoduché!" protestoval som.
"Ale je," povedal Michal. "Celý zivot si vyberáme. Ked si odmyslís vsetky tie hlúposti okolo, kazdá situácia je v skutocnosti volba. A ty si vyberás, ako reagovat na danú situáciu. Ty si vyberás, ako ludia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberás, ci budes mat dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané ty si vyberás, ako zijes svoj zivot.
Vela som rozmýslal o tom, co povedal Michal. Krátko potom som odisiel pracovat prec z tej stavebnej firmy a zacal som podnikat sám. Aj ked sme sa uz nevídali, casto som o nom rozmýslal, ked som sa dostával do problémových situácií, ked som si "vyberal" ako budem zit svoj zivot, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekolko rokov potom som pocul,ze Michal mal váznu nehodu, ked spadol z 20 metrovej výsky.
Po 18 hodinovej operácii a dlhých týzdnoch na lôzku ho nakoniec pustili domov so zadrotovanou chrbticou. Stretol som sa s nim asi pol roka po tej nehode.
Ked som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal: "Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá. Chces vidiet moje jazvy??"
To som odmietol, ale spýtal som sa ho, co sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
"Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, ze chcem vidiet a tesím sa na bábätko, lebo manzelka mala onedlho rodit," odpovedal Michal. "...a hned vzápätí potom, som si uvedomil, ze mám dve moznosti: Mohol som si vybrat zivot, alebo ....smrt. Tak som si vybral zivot."
"A nemal si strach? Nestratil si vedomie?? pýtal som sa ho.
Michal odpovedal: "... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, ze to bude dobré. Ale ked ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a sestriciek, skutocne som sa zlakol. V ich ociach som cítal: "toto je mrtvy clovek".
Uvedomil som si, ze musím nieco urobit.
"A co si spravil?", pýtam sa ho.
"No, bola tam obrovská nemotorná sestricka, ktorá na mna revala, ci som na nieco alergický. ANO, odpovedal som.
Lekári aj sestricky spozorneli a cakali na moju odpoved. Zhlboka som sa nadýchol a zakrical som: "Na vázne ksichty!"
Ked sa dosmiali, povedal som im: Rozhodol som sa,ze budem zit. Operujte ma ako zivého, nie ako mrtvolu!"
Michal prezil nielen vdaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vdaka svojmu úzasnému prístupu k zivotu. Od neho som sa naucil, ze kazdý den máme moznost zit naplno..
Co prezívas, to chces. Co chces, to prezívas. Nie je dôlezité, co sa deje, ale ako to clovek prijme - to rozhoduje o vsetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, co sa nikomu z nás nevyhne.
Preto sa netráp,co bude zajtra, zajtrajsok nech sa o seba postará sám. Kazdý den je dost starostí aj bez toho.
Okrem toho, dnes je ten den, kvôli ktorému si sa trápil uz vcera. |
|
|
|
|
Odoslaný - 05 máj 2005 : 10:59:04
|
Určite sme už započuli: "Nie je žiadny Boh - svet sa urobil sám!"
Ako úbohý sú ľudia, ktorí takto hovoria. Už samé sv. Písmo dáva o nich správny úsudok: "Blázon vo svojom srdci hovorí: Boha niet!"
Bolo to na nevereckej prednáške, kde rečník dokazoval, že celá príroda vznikla úplne sama, bez akéhokoľvek zásahu "vyššej inteligencie", t.j Boha.
Rečník hovoril, že je smiešne tvrdiť, že Boh niečo stvoril, že dal impulzy na stvorenie a že sa o svet stará doteraz.
Počas prednášky bolo počuť vzdu cinkanie a štrngot. Rečníka to začalo rozčulovať, až nakoniec poprosil toho, čo vyrušoval, aby bol ticho.
Na tieto slová vstal ten človek a povedal: "Dovoľte mi, pane, nechcel som vás rušiť. Ale nesiem pokazený budík do opravy a počul som vašu prednášku. Keď som počul, ako sa všetko riadi samo a bez vyššej inteligencie, pomyslel som si: Tak to sa moje hodinky dajú opraviť aj bez hodinára! Tak som ich rozobral, kolečká a prevody som vybral a teraz si s nimi hádžem a čakám, až sa opravia a nastavia... Ale ako tak vidím, tak skoro to nebude..."
Celé zhromaždenie prenikol výbuch smiechu a volalo tomu človeku: "Výborne!" Rečník sa musel radšej rýchlo vytratiť...
Aj sv. Písmo nádherne hovorí: "Nebesia hovoria o Božej sláve a diela jeho rúk zvestuje obloha..."
Ž 19,2 |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 máj 2005 : 11:00:17
|
Slávny škótsky filozof a básnik Jakub Beattie (Bety 1735-1803) mal šesťročného syna, ktorý už začínal čítať, ale o Bohu ešte nikdy ani slovka nepočul. Otec naschvál ho nechával v nevedomosti, aby mu až vo vhodnej chvíli , túto najväčšiu pravdu odkryl a tím mocnejšie ju vštepil do mladej duše.
Jedného dňa vkreslil v kúte záhrady do zeme tri prvé písmená, ktorými sa v skratke dalo vyjadriť meno dieťaťa. Do takto vydlabaných žliabkov nasial kvetinového semena a všetko zasypal hlinou.
Asi o desať dní pribehol chlapec k otcovi celý udivený a hovoril: "Oco, oco, v záhrade vyrástlo moje meno!"
Otec sa usmial, ako keby tomu neveril. Synček ho vzal za ruku a ťahal ho do záhrady.
Keď prišli k podivnému záhonu, povedal Beattie:
"Vidím, skutočne tu vyrástlo tvoje meno. Ale čo je na tom divného?! Obyčajná náhoda!" A s týmito slovami kľudne odchádzal preč...
Ale chlapec, ťahajúc ho za kabát, hovoril s vážnou tvárou: "Oco, to predsa nie je náhoda! To musel niekto úmyselne urobiť!"
"Myslíš si teda, že všetko, čo je dôkladne usporiadané, ako tie tri písmenká, musí mať nejakú inú príčinu, ako náhodu...?", pýtal so otec.
"Áno, tak si myslím!", odpovedal rozhodne chlapec.
"Tak sa poobzeraj okolo seba" Nezdá sa ti, že všetko je tak dôkladne a krásne usporiadané? Môže to všetko pochádzať od náhody...?"
"Nie. To musel niekto múdro urobiť!"
"A kto to je?", povedal slávnostne otec.
Dieťa sa zamyslelo a povedalo, že nevie.
Slávny učenec dodáva: "Vtedy som odkryl svojmu synovi meno Najvyššej Bytosti, ktorá stvorila svet a dal som mu poučenie o Božích vlastnostiach, primerane jeho veku. Na túto veľkú chvíľu dieťa nikdy v živote nezabudlo."
|
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 máj 2005 : 11:00:36
|
Pred mnohými rokmi cestoval púšťou francúzsky učenec. Sprevádzal ho Arab. Akonáhle Slnko zapadlo, rozprestrel Arab koberec a začal sa modliť.
"Čo to robíš?", smial sa francúz.
"Modlím sa!" - "Ku komu, veru?" - "K Alahovi - k Bohu!"
Cestovateľ poznamenal: "Videl si už Boha?" - "Nevidel!" - "Počul si ho?" - "Nie!" - "Dotkol si sa niekedy svojími rukami?" - "Nikdy!"
"Teda, si človeče, blázon, keď sa modlíš k niekomu, koho si ani nevidel, ani nepočul, ani si sa ho nedotkol!".
Arab mlčal. Ráno, keď vyšli zo stanu, poznamenal francúz: "Aha, v noci tu bola nablízku ťava..."
Arab sa opýtal: "Videl si tú ťavu?" - "Nevidel." - "Počul si ju?" - "Nepočul." - "Dotkol si sa dlaní jej tela?" - "Nedotkol."
"Teda ste sa, milí pane, poriadne zbláznil, že veríte v ťavu, ktorú ste nikdy nevidel, nepočul a ani nedržal!", povedal Arab.
"Ho-ho! Aha, koľko stôp v piesku tu tá ťava zanechala!", nedal sa francúz.
V tom okamihu sa vyhúplo nad obzor slniečko. Arab ukázal k východu a povedal: "Hľa, stopy Božie! Vedzte - Boh je!"
|
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 23 jún 2005 : 13:44:25
|
Jún - mesiac Božského Srdca Pána.
V mesiaci máji si primomíname lásku materského srdca Božej Rodičky - mesiac jún je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Sviatok Božieho Tela, kedy kňaz nesie Sviatostného Spasiteľa našimi ulicami, je pamiatkou lásky Pána Ježiša, ktorý s nami chcel bývať vo svätostánku. Na deviaty deň po "Božom Tele" slávi Cirkev Svätá Zdroj, z ktorého láska Kristova pramení - Božské Srdce.
Ale aby sme mohli Božské Srdce čo najviac úctievať, je mu zasvätený nie len jeden deň, ale celý jún a každý prvý piatok v ostatných mesiacoch.
Ak má niekto niekoho veľmi rád, dáva mu to najavo slovami: Mám ťa rád z celého srdca, srdečne ťa milujem...
Pán Ježiš nás miluje viac ako všetci ľudia dokopy a aby svoju lásku aj ukázal, dal si na kríži prebodnúť svoje srdce. Preto často na obrázkoch vidíme, ako Ježiš ukazuje na svoje srdce prebodnuté kopijou, z ktorého sa týči kríž a šľahajú plamene, ktoré znamenajú Spasiteľovui lásku.
V takejto podobe sa zjavil Kristus Pán dňa 27. decembra 1673 zbožnej rehoľníčke, menom Mária Marketa Aôacoque (Alakok) v malom francúzskom mestečku Paray a povedal jej:
Moje srdce je naplnené láskou k ľuďom, že už nemôže v sebe zadržať plamene horiacej lásky. Musí ich tvojím prostredníctvom vyliať a ľuďom zjaviť, aby ich obohatilo nebeskými pokladmi.
Ježiš sa jej zjavil ešte veľakrát a raz povedal dôležité prisľúbenie: V prehojnom svojom milosrdenstve sľubujem ti, že dám šťastnú hodinu smrti tým, ktorí sa deväť mesiacov po sebe idúcich, vždy na deň prvého piatku spoja so mnou vo sv. prijímaní. Moje srdce im bude v smrti útočiskom!
|
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 23 jún 2005 : 13:46:50
|
Božské Srdce dodržalo sľub I.
Večer doviezli pacienta po úraze. Mal vnútorné krvácanie. Ešte v prijímacej kancelárií mu sestrička nebadane zašepne, či sa chce dať zaopatriť. "Bol som pred dvoma týždňami na prvú nedeľu, ale..." Sestričke to stačí, hneď ide zavolať kňaza.
Keď kňaz prišiel, pacient už ležal na desaťposteľovej izbe. Mladý lekár si je istý, že ho zachráni, a preto aj kňazovi hovorí, že ho netreba zaopatriť. Kňaz je v rozpakoch. No pacient kývne rukou, že chce kňaza. Už sa aj prežehnáva a hlasne ľutuje svoje hriechy. Dostáva rozhrešenie a pomazanie chorých.
Prišla i manželka pacienta, keď lekár ešte zachraňoval unikajúci život. Nepustili ju však na izbu. Keď lekár vyšiel z izby, povedal jej: "Už môžete ísť." No jej manžel bol už mŕtvy - po necelých dvoch hodinách pobytu v nemocnici. Manželka mu pre každý prípad doniesla aj nedeľné šaty, na ktorých mal odznak Božského Srdca. A tak Božské Srdce aj v tomto prípade dodržalo svoj sľub, aby jeho ctiteľ nezomrel bez zaopatrenia.
|
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 23 jún 2005 : 13:59:50
|
Božské Srdce dodržalo sľub II.
Medzi slávnymi ľuďmi vynikal aj prezident republiky Ecuador - Garcia Moreno. Trikrát bol zvolený za prezidenta, pre svoju vlasť vykonal veľmi veľa dobrého, aj keď mu jeho nepriatelia kládli všakovaké prekážky.
A aj keď bol Garcia Moreno najvyššou hlavou štátu, nehanbil sa v dedinskom kostolíku prisluhovať kňazovi pri oltári. Priatelia, prezident - miništrantom! Vedel dobre, že slúžiť Pánovi je viac, ako vládnuť. V procesii Božieho Tela sa nehanbil niesť nad Sviatosťou Oltárnou baldachýn, na Veľký piatok sa nehanbil prísť vzdať úctu bozkom sv. kríž.
Dňa 25. marca r. 1874 bol Ecuador slávnostne zasvätený Božskému Srdcu. Keď ho v roku 1875 po tretíkrát zvolili za prezidenta, jeho rivali zúrili ako šialení.
Nadišiel prvý piatok mesiaca augusta (6. 8. 1875). Prezident pristúpil ráno ku sv. prijímaniu. Okolo desiatej hodiny dostal upozornenie, že aby sa mal na pozore, že nepriateia proti nemu snovajú "pikle". On odpovedal: "Nebudem zbabelý".
Poobede o jednej hodine sa ceste z vládnej budovy sa ešte pristavil v kostole a modlil sa pred svätostánkom. O niekoľko okamihov mal uvidieť Spasiteľa, no nie v spôsobe chleba a vína ale z tváre do tváre...
Lebo keď vchádzal do brány paláca, vyskočilo na neho spoza stĺpa, 5 najatých vrahov, z nich jeden mu zasadil ranu nožom a ďalší vystrelili z revolverov. Garcio Moreno sa zložil na dlažbu. Vrahovia sa na neho vrhli a nožami mu zasadili dvadsaťdva rán. Posledné slová veľkého prezidenta boli: "Len odvahu... Boh neumiera..."
Pozrime sa, ako Božské Srdce vyplnilo na prezidentovi svoj sľub, že svojich ctiteľov neopustí v hodine smrti - veď zomrel v deň svätého prijímania, po zbožnej návšteve svätostánku, na ceste z kostola, bez jedinkého hriechu na duši... |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 jún 2005 : 09:37:29
|
Poviem vám jednu krásnu legendu:
Keď v roku 1329 zomrel šľachtický škótsky kráľ Robert I., jeho najvernejší rytier Douglas vybral z mŕtveho kráľovho tela srdce, aby podľa posledného priania svojho pána doniesol ho do Jeruzalema a tam ho položil na oltár k Božiemu hrobu.
Vzácny poklad zavinul do bielunkej hodvábnej šatky a ukryl na svojich prsiach. Rozlúčil sa s drahými, nastúpil na loď a plavil sa do Francúzska, potom peši cestoval do Španielska a opäť loďou pokračoval ďalej. Zažil mnoho nebezpečenstiev a nástrach. Raz už únavou odpadol na ceste a všetko chcel vzadť a vrátiť sa domov. Ale v tom sa mu na prsiach rozbúchalo kráľovo srdce a akoby mu svojím zázračným tepom hovoilo: "Odvážne kráčaj ďalej! Neboj sa! Srdce tvojho kráľa je s tebou!" Inokedy ho zase prepadli zbojníci, no tepajúce srdce mu dávalo silu a nádej...
Konečne Douglas prišiel do Jeruzalema a a so slzami v očiach položil kráľovo srdce na miesto, kde odpočívalo telo Spasiteľa.
Očo pravdivejšie - zvlášť po svätom prijímaní - prichádzajúc' do ruchu života a na naše nebezpečné a unavujúce životné cesty, si môžeme povedať: Kráľovo Srdce je s nami! Neopustí nás a dá nám silu, aby sme vždy prišli do cieľa a mohli spočinúť pri ňom - v nebeskom Jeruzaleme...
|
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 jún 2005 : 09:47:35
|
Ešte jedna arabská bájka o srdci.
(Keďže je mesiac Najsvätejšieho srdca Ježišovho)
Jeden syn bol tak zlý, že sa zapredal diablovi, aby veľmi zbohatol. Diabol mu sľuboval bohatstvo, avšak žiadal: "Najprv musiš zabiť svoju matku a priniesť mi jej srdce." Syn tak urobil. Zabil matku, vytrhol jej srdce z hrude a niesol ho diablovi. Ako sa tak ponáhľal, zakopol o kameň a padol. Tu matkino srdce začalo hovoriť a povedalo: "Neublížil si si, synček, môj?"
Chápeme?
Láska materinského srdca ide tak ďaleko, že má súcit i so zvrhlým dieťaťom - ale láska Ježišova ide ešte ďalej: My hriechom znovu a znovu prebodávame Jeho Srdce a Ono nás aj tak zahrňuje svojimi darmi a milosťami...
Nie je načase, aby sme Srdce Ježišovo začali tiež naozajstne milovať a ctiť? |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 jún 2005 : 10:08:41
|
Počul som niekde tento príbeh.
V dobách, keď vo Francúzsku prenasledovali Cirkev a bez milosti "popravovali" mnohých kňazov a rehoľníkov, prišli zavrieť a popraviť jeden ženský rehoľný rád. V tejto komunite žilo šesť rehoľných sestričiek. Keď násilníci obkľúčili kláštor, že ich vyvedú, tieto sestričky sa odhodlali, že nezradia svoju vieru a že vytrvajú v nej až do konca. Len jedna sestrička, sa veľmi bála, mala obrovský strach a tak keď sa sestry zhromaždili v kaplnke, že sa budú modliť a tu počkajú na nepriateľov, táto sestrička sa nebadane vytratila z kláštora a podarilo sa jej ujsť.
Nepriatelia vyvalili kláštroné dvere a vtrhli aj do kaplnky a všetky sestry, čo tam boli vzali a viedli ich na popravisko. Ako sa už blížili ku katovi, týchto päť zajatých sestriček začalo spievať hymnus, ktorý sa spoločne modlievali v kláštore. Na námestí, kde sa mala konať poprava bolo veľa ľudí, ktorí sa prišli pozrieť. V dave bola ukyrytá aj tá ich spolusestra, ktorá zo strachu z kláštora v poslednej chvíli ušla. Bála sa aj teraz a bola ticho a zahalená až "po uši"...
Ako tak pomali sestričky na popravisku prichádzali jedna po druhej ku katovi, slábla aj sila spievaného hymnusu, ktorý ešte nepopravené sestričky neprestávali spievať. Keď gilotína preťala hlas aj poslednej piatej sestričke, práve dospievala predposlednú strofu hymnu... Nastalo ticho, spevu už nebolo...
No v tom sa z davu ozval spev poslednej strofy hymnusu a k popravisku sa z davu a za spevu vydala aj posledná sestrička z ich kláštora, tá čo od strachu vtedy ušla... Uvedomila si, totiž, že nemôže zaprieť Krista, ktorému sa oddala a že nezaprie svoju vieru a tiež si uvedomila a aj nám ukázala silu spoločenstva - komunity...
Zomrela pre Krista, spolu so svojimi spolusestrami, po odspievaní poslednej strofy hymnusu, ktorý spoločne dennodenne spievali Kristovi... |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 jún 2005 : 15:40:33
|
quote:
Pôvodne poslal veritas
Mlčanie - cesta k dokonalosti
Viete, čo je prvá podmienka dobrých duchovných cvičení - teda aj duchovného rastu? Mlčanie!
Viete, čím najviac a najčastejšie urážame Boha a blížnych? Jazykom...
Aká nesmierna cena pre dušu je mlčanie, o tom boli presvedčení aj svätí pustovníci.
V 4. stor. žil v Egypte svätý Pampo. Keďže nevedel čítať, požiadal staršieho mnícha, aby mu prečítal nejaký žalm. Mních začal čítať žalm 39, ktorý znie:
"Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou."
Mních chcel čítať ďalej, ale svätý Pampo ho prerušil a hovoril: "Tento jediný verš mi stačí." Potom odišiel.
Býval sám v púšti a varoval sa zbytočného rozprávania. Keď mu ten mních po šiestich mesiacoch vytýkal, prečo k nemu už neprišiel, Pampo mu odpovedal:
"Doteraz som sa ešte nenaučil dokonale plniť to, čo obsahuje tento jediný verš z Božieho slova..."
Svätý Pampo žil osemdesiat rokov. Keď cítil, že sa blíži smrť, zvolal okolitých spolubratov a pustovníkov a lúčil sa s nimi. S plačom ľutoval i tých pramálo slov, ktoré nadarmo za svojho života povedal...
Prepáčte, ale nie je to príbeh o zakopaní talentov, z ktorých potom nie je úžitok ? |
|
|
|
|
Odoslaný - 27 jún 2005 : 15:45:40
|
Ja sa domnievam, že Pampo zo svojho života úžitok mal - určite išiel do neba. Tiež sa domnievam, že máme užitok z jeho života aj my: určite, i keď nekomunikoval s inými, modlil sa za všetkých. Dokonca aj teraz sa v nebi za nás prihovára, teda úžitok z Pampovho života máme aj my teraz. Tomuto verím.
Zakopanie talentov je vtedy, ak sa bojíme, bránime alebo sme lenivý ich rozmnožovať. Pampo práveže rozmnožil svoje talenty, ktoré dostal - mlčanie je zlato... Menej rozprával, o to viacej sa modlil a bol pokorný...
Takto to chápem... |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 jún 2005 : 16:01:02
|
Teda ak som správne pochopil: Jeho talentom bolo mlčanie. Tento talent rozmožil.
Tento talent mu umožnil :Byť vzorom pre zdržanlivosť v slove ostatným.
Mať čas, priestor na hodnotovo inú komunikáciu, "tvorbu" vo vzťahu k Bohu.
Totižto, ja som pochopil ten verš, tým spôsobom aby som nemlčal ale obozretne triedil to čo poviem.
I keď, ktovie čo by zostalo kebyže poriadne potriedim. |
|
|
|
|
Odoslaný - 27 jún 2005 : 16:17:37
|
| ano spravne, co by zostalo z tych slov, keby sme ich len tu potriedili a miesto kazdeho povedali Aleluja? Nespravili by sme niekedy dobremu panu Bohu, vacsiu radost? |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 jún 2005 : 11:40:47
|
Cirkev nepremožiteľná - k sviatku sv. Petra a Pavla.
1. Svätý Peter a Pavol
Bolo tov roku 67, keď v Ríme panoval Nero. Bol tak krutý, že dal pozabíjať svoju vlastnú matku a bratov. Raz ho napadlo, že by chcel vidieť, ako horí Rím. Rím bol podpálený, v miestach, kde žili chudobní ľudia v drevených domcoch. Títo obyvatelia, ktorí prišli o skromný majetok, začali sa búriť a chceli podlaľačského vinníka kruto potrestať. Aby podozrenie nepadlo na Nera, dal vyhlásiť, že "Kresťania to boli, čo Rím zapálili". Krutosť sa teda obrátila na nevinných kresťanov. Boli zajímaní, vsadení do žalárov a mučení. Vtedy bol hlavou Cirkvi v Ríme prvý pápež, svätý Peter.
Legenda hovorí, že keď začalo prenasledovanie, Peter zo strachu utiekol z Ríma. Išiel po Appiovej ceste, zaliatej mesačným svetlom. V diaľke bolo počuť rev levov a tygrov zo štadiónov, ktorým pri nočných hrách boli predhadzovaní kresťania. Naraz sa Petrovi zdalo, že vidí blížiacu sa postavu s krížom na chrbte. Peter spoznal Pána Ježiša. Celý udivený a s bázňou sa opýtal Spasiteľa: "Kam ideš, pane?" Kristus smutne odpovedal: "Idem do ríma, aby som sa dal znovu ukrižovať namiesto teba." V tom postava zmizla. Peter porozumel. Obrátil sa a išiel nazad do Ríma.
Bol zajatý a vsadený do Mamertinského žalára. S ním bol tiež uveznený aj Pavol a obaja boli dňa 29. júna 67 po Kristovi umučení: sv. Peter bol ukrižovaný dole hlavou, sv. Peter bol sťatý mečom. Tam, kde bol sv. Peter popravený a umučený, stojí teraz najväčší chrám celého sveta, v ktorého kupole je zlatými písmenami napísaný Kristov výrok: "Ty si Peter, na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu." |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 jún 2005 : 11:41:42
|
2. Cirkev nepremožená
A tieto slová Pána sa vyplnili. Ani desať veľkých historických prenasledovaní (za Nerona, Decia a Diokleciána - najhoršie) Cirkev nepremohli. Decius nariadil, že kresťania musia obetovať pohanským modlám a bohom a tak odpadnúť od kresťanskej viery. Mnohí zo strachu tak urobili, avšak omnoho viacej ich radšej podstúpilo mučenícku smrť.
Tak zomrela aj sv. Anežka, dievča, sotva trinásťročné. Syn rímskeho prefekta (starostu), Symfronius, si ju chcel nakloniť, no ona ho odmietala. Jeho otec, keď zistil, že je kresťankou, chcel su po dobrom i po zlom odvrátiť od Krista. Ale mladé dievča sa nezlaklo. Priviedol ju pre pohanskú sochu a kázal jej, aby obetovala kadidlo. Ale Anežka kadidlo vysypala na zem. Potom ju dali medzi mravne skazených ľudí, aby ju pokazili. No Boh ju ochraňoval. Nakoniec Anežku popravili v roku 304.
Vtedy bolo o tomto krutom prenasledovaní napísané: "Meče už od toľkých rán boli otupené, kati boli tak unavení, že sa museli striedať - ale kresťania i tak spievali všemohúcemu Bohu piesne chvál a vďakov." Krv mučeníkov bola akoby semenom kresťanov.
Až v roku 313 dostali kresťania vytúžený mier a ukrutné prenasledovania prestali. |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 jún 2005 : 11:42:42
|
3. Hrozné muky pre Krista
Kresťanom bolo za živa sekané mäso až na kosť, do rán im bola sypaná soľ a nalievný ocot, boli naťahovaní na škripec, alebo nahí a zviazaní na hromade sklenených črepín. Inokedy im na telo prikladali žeravé železo alebo ich na kovovej stoličke posadili nad oheň. Iných zase za nohy zavesili nad oheň až sa zadusili z dymu z ioch vlastných vlasov. Ďalším zase uväzovali na nohy a ruky ťažké balvany a hádzali ich do kotlov s vriacou vodou, olejom alebo smolou. Liali im žeravé olovo ba chrbáty. Boli zašívaní do vreca plného jedovatých hadov a hodení do mora. Iných natreli medom a zviazaných ich vystavili na prudké slnko , kde ich doštípali osy a hmyz. Iným uviazali nohy o vetvy, do oblúku stočených stromov, vetvy potompustili, takže úbohí kresťania boli v pravom zmysle roztrhnutí... Iným poodsekávali všetky údy, vrážali im za nechty ihly alebo ich priviazali koňom ku chvostom, ktoré poplašené tryskom utekali a k smrti ich porozvliekali po krajine. Celé rady kresťanov boli predhodené pred dravé zvery v ohromných divadlách, pred očami tlieskajúcich divákov.
Ak toto čítame, dych sa nám zastavuje, iba, keď o tom počujeme... Čo keby sme žili vtedy? Obstáli by sme? Zradili by sme Krista? Mučeníci radšej zomreli. Aj my by sme mali radšej v živote všetko znášať. Vážime si skoro všetko - auto, peniaze, výhry v športe - ale toto všetko sme si zabezpečili sami, svojou usilovnosťou. Ale žiadna vec nie je tak draho zaplatená, ako naša viera: Kristovou krvou a krvou toľkých mučeníkov.
Je možné, aby sme si naše náboženstvo nevážili? Je možné, aby sme mu neostali verní?
A čo "nedávne" prenasledovania - v Kórei, v Číne, u nás... Cirkev je naozaj nepremožiteľná. V každej dobe má svojich mučeníkov, ktorí zavieru dávajú svoj život... Nepremožiteľnosť cirkvi je v nás... |
2Pt 1,20 | Sir 28,15 | Mt 18,15-22
Autor bol od roku 2001 animátorom a pomocníkom vo farnosti Bratislava-Rača, pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 2006 študuje katolícku teológiu. Je praktizujúcim kresťanom-katolíkom. Internetové stránky autora: www.trobon.org. Pane, ja viem, že za veľa nestojím, ale Ty vieš, ako veľmi Ťa milujem! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2806 ~
Člen od: 11 august 2004 ~
Posledná návšteva: 22 február 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
