Fórum pre katolíkov
Vitajte na fóre.
Meno:
Heslo:
Ostať prihlásený


Registrovať sa
Zabudli ste heslo?
  Portál   Fórum   Zodpovední ľudia   FAQ     Registrovať sa
Aktívne témy | Aktívne ankety | Ďaľšie informácie | Reg. členovia | Prihlásení užívatelia | Zoznam avatarov | Hľadať
Zvoľte si vzhľad: 
 Všetky fóra
 Duchovná časť
 Duchovný život
 Duchovne cvicenia II
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy
 Verzia pre tlač
Autor Previous Topic: Duchovne cvicenia III Téma Next Topic: Ako zijem po katolicky v dnesmom svete  

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 16 máj 2022 :  14:22:08  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Stvrty den.
Heslo: Nasledovanie Krista
Budem ta nasledovat, kamkolvek pojdes. (Mt 8,19)
Tak zmyslajte o sebe ako aj Jezis Kristus. (Flp 2,5)
Obnovte sa na duchu svojej mysle a oblecte si noveho cloveka, ktory podla Boha je stvoreny, v spravodlivosti a v pravej svatosti. (Ef 4, 23-24)

Rozjimanie: O kralovstve Kristovom.

Isteze vsetci tuzime obnovit svoj zivot podla vole Bozej. Ale ziadame si vidiet nejaky vzor, podla ktoreho by sme sa mohli zdokonalovat. Tejto tuzbe vychadza v ustrety sam nebesky Otec, ked poslal svojho Syna na svet. Nielen preto aby nas vykupil, ale aj svojim prikladom predchadzal a viedol. O nom platia slova, ktore Boh povedal Mojzisovi, ked mu ukazoval plan, podla ktoreho ma zhotovit stanok a zariadit ho. "Hlad a sprav to podla vzoru, ktory som ti ukazal na hore" (2Mojz 25, 40)
Podla vzoru Bozskeho Vykupitela musime sa zdokonalovat."obliect si Krista" (Rim 13,14) Aby sme sa aj my vedeli odusevnovat, za svojho Bozskeho Majstra a jeho plany, na prve miesto koladieme rozjimanie, ktore tvori ako by zaklad pre dalsie nasledovani Pana. Je to chyrne rozjimanie o kralovstve Kristovom.
Predstavme si Bozskeho Spasitela, ako neunavne chodi po Palestine, vsade kaze a rozosieva pozehnanie. Prosme ho o milost, aby sme poculi jeho volanie, posluchali ho a s radostnym nadsenim celkom sa mu venovali.

Kralova Vyzva. Predstavme si zemske knieza ozdobene vsetkymi cnostami panovnika. Pomyslime si, zeby vydalo svojmu ludu takuto vyzvu: Mam v umysle podniknut vypravu proti nasim nepriatelom. Sam sa postavim do cela vypravy. Vo vsetkom budem prvy. Zhromazdite sa okolo mna a mojej zastavy. Neziadam vacsie obete, namahy, stradanie, nez ake ja vezmem na seba. Vitazstvo je iste a vsetkych podla toho ako sa zucastnia na mojej vyprave bohato odmenim.
Ako by odpovedali na takuto vyzvu a volanie vlastenci, odusevneni za panovnicki rod. Zaiste s nadsenim by sa pobrali. Svoj majetok a krv ba dali za cest otciny, za svojho panovnika a vladcu. Casto narod povstal ako jeden muz na obranu otciny, na vydobytie noveho uzemia, poddani obetovali zivot i krv za svojich zemskych panov. Spomenme si len na Grekov, Rimanov, Francuzov, Napoleona I, na Svajciarov... ked bojovali za svoju slobodu. A predsa ich vladcovia a vodcovia nemali vzdy vsetky ludske vlastnosti a prednosti. Ich podnikanie nebolo vzdy spravodlive, vladcovia nestali vzdy na cele vyprav, ostali doma vo vsetkom pohodli, zatial co poddani krvacali na bojisti. A aka bola odmena za vsetky strasti, namahy, obety? Casto len pochvala, cestny odznak, nejake povysenie, kolki vsak zostali neodmeneni, hoci stratili svoje koncatiny, ba i zivot!

O com sme teraz tak obrazne premyslali, vzahujme na Bozskeho Spasitela. On je skutocne nasim Panom a Kralom " a ja ustanoveny som od neho Kralom na svatej hore Sion" (Z 2,6) Ano on je Pan panov a Kral kralov. Vola nas do boja proti nepriatelom Boha, na zalozenie a rozsirenie kralovstva Bozieho na zemi, na zachranovanie mnohych stratenych dusi. Uistuje nas, ze vo vsetkom nas bude predchadzat, my ho mame len nasledovat. Neziada od nas viac, ako sam bude konat, uistuje nas o vitazstve a slubuje skvelu odmenu za nasu ucast.

Akoze vyznie nase rozhodnutie v tejto vyzve? Aby sme sa nedali strhnut len chvilkovym nadsenim, pozorne si prestudujme jeho program, skumajme jeho vyzvu a potom dajme dobre premyslenu odpoved.

1, kto je ten kto nas vola? Je to sam Syn Bozi.
2, akym pravom nas vola? Na akom zaklade narokuje si nasledovanie, nasu ucast na svojej vyprave?
Plnym pravom:
a, lebo On je nas Stvoritel, od ktoreho mame vsetko, cim vladneme a co sme.
b, je nasim Vykupitelom, ktory nas zachranil pred vecnou zahubou a vykupil nas svojou predrahou Krvou. "nie ste svoji, ale boli ste kupeni za velku cenu"(1 Kor 6, 19)
c, je nasim najvacsim dobrodincom po cely zivot, ktoremu sme zaviazani najuprimnejsou vdakou. Ak sme knazi a reholnici (to dnes velmi malo) vtedy uz nase povolanie a stav na zaklade nasej slavnostne prinesenej obety nas zavazuje, aby sme ochotne sa k nemu pripojili.
3, zamyslime sa aj nad formou vyzvy! Bozsky Spasitel nepoukazuje na svoje odovodnene prava, nenuti a nevyhraza sa bleskami a hromobitim, tym co vahaju, ale obracia sa na nase srdcia, apeluje na nasu velkodusnost a pozyva nas.
4, naco nas vlastne vola? Do najvelkolepejsieho podujatia, ale si len mysliet mozeme.
Pozyva nas, aby sme brali ucast na rozsirovani kralovstva Bozieho na zemi, na oslavovani jeho najsvatejseho Mena, na vystavbe Cirkvi Bozej, ktora ma stat nepremozitelna proti vsetkym utokom bran pekla. Pozyva nas ohlasovat nauku vecnej spasy, zachranovat nesmrtelne duse. Slovom, aby sme spoluposobili na diele, pre ktore sam Syn Bozi, Vecna Mudrost
s neba zostupil, aby ho zacal uskutocnovat. Ak sme ctiziadostivi, musi nam to lichotit, ze sam Syn Bozi chce do svojej sluzby prijat nase biedne sily. Prechovavam v sebe snad velke plany? Hla, tu je siroke pole kde mozeme vyuzit svoje sily a talenty a to co najslachetnejsie, ako si to len vo svojej snahe po velkosti mozeme mysliet a zelat! V porovnani s tymto, trati sa kazde svetske povolanie, nech je v ociach ludi akokolvek cestne. Lebo zaobera sa akoby pavucinami, domami z karat, vzdusnymi zamkami, ono vsak je oslavou Bozou a vecnou spasou dusi!
5, Ake podmienky kladie? Nevyzaduje od nas viac, nez On sam prv prekonal, nepozaduje vacsie stradanie ako sam na seba vzal, neziada vacsiu poslusnost, hlbsiu pokoru, bolestejsi kriz, nez aky sam niesol. On Syn Bozi, Pan sveta, On nevinny a to pre mna. Ano v skutocnosti vyzaduje omnoho menej, je spokojny s desiatou ciastkou toho, co sam konal, ba i len s tienom toho! Lebo ved taku pokoru, chudobu, poslusnost v akej On zil, neziada od nas.
6, kto su nasi spolocnici v tejto vyprave? Kto by ich mohol spocitat? Preletme v duchu starociami od smrti a zmrvychvstania Pana. Vsetci apostoli a apostolski muzovia, ktori rozsievali semeno evanjelia od vychodu az k zapadu slnka, vsetci mucenici, ktori svoju krv vyliali za Jezisa Krista, vsetci svati a vyznavaci, ktori jeho nauku tak verne nasledovali, vsetky panny ktore su ozdobou Cirkvi Bozej, vsetci misionari muzi a zeny, ktori niekde v najodlahlejsich kutoch sveta tak hrdinsky posobili (dnes posobia skor demagogovia)... Ake je to vyznacenie s nimi pracovat, bojovat a bit sa za risu Boziu.
7, uspech a ovocie mojej ucasti su vzdy radostne. Lebo keby sa aj moje namahy, vsetok moj pot, zdaly sa naoko marnymi, tym ze patrim do vojska Kristovho, ktoreho vitazstvo je neomylne iste, beriem ucast i na jeho uspechoch. Tak ako vojak patriaci do vitaznej armady, je vitazom, hoci sam bezprostredne nepremohol nepriatela. Aj keby som spolupracoval na spase jednej duse, aj tento uspech bude ma naplnat radostou po celu vecnost.
8, kedze ludi laka zisk a pren dychtivo sa chopia vstkeho, pozrime sa aj my na odmenu, ktora nas caka. Bohato odmenuje nas Vodca, aj najmensiu ucast na svojom podujati. Mame vo vyhlade vecnu odmenu a nadhernu korunu vitazstva. Pocita kazdy krok pren urobeny, kazdu kropaj potu, kazde slovo vyrieknute na jeho cest. Vsetko zapisuje do knihy zivota a raz bohato odmeni. Ak tuzime po zisku, tu mozeme prist k najbohatsiemu zisku, o ktory nas ani smrt neolupi, ale skor zaisti.

Akoze sa rozhodneme? Ak len trocha slachetnosti mame, ak sme idealne zalozeni a len trocha tuzime po odmene, vsetko nas musi pobadat, aby sme z celeho srdca zvolali zo zakonnikom: "budem ta nasledovat, kamkolvek pojdes", alebo s Etainom Galatanom, ktory povedal Davidovi: "ako ze zije moj pan, a moj pan, kral zije, akoze na ktoromkolvek mieste budes, pane kralu moj, ci v smrti, alebo v zivote, tam bude tvoj sluzobnik" (2Krl 15, 21).
Ponuknime sa teda Panovi so vsetkymi schopnostami a silami, aby laskavo pribral k svojmu podujatiu nasu sluzbu, aby nas robil vzdy viac a viac schopnejsimi nasledovat ho, aby nas naplnoval svojim duchom, duchom umrtvovania a sebazapierania!
Ved sam povedal: "Kto chce ist za mnou, nech zapria sam seba" (Lk 9,23).
Cim viac sa zaprieme, tym viac sa vyznamename v jeho nasledovani.

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora 

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 17 máj 2022 :  06:54:39  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: Opakovanie rozjimania o kralovstve Kristovom.


Rozjimanie o kralovstve Kristovom je tak dolezite a zakldane pre nasledujuce rozjimania, za jeho zopakovanie nam moze iba osoh priniest. Lebo duch nasledovania a napodobovania Kristovho musi nas celkom preniknut. Tam splnime napomenute sv.Pavla: "obnovte sa na duchu svojej mysle a oblecte si noveho cloveka" (Ef 4, 23), ktorym je Kristus, nas Pan a Majster. Spolu uskutocnime aj dalsiu jeho vyzvu: "tak zmyslajte o sebe ako i Jezis Kristus"(Flp 2,5), aby sme totiz boli jednakeho zmyslania s Kristom, ba dosiahli az vrchol, ked budeme moct s nim povedat: "Zijem uz nie ja, ale zije vo mne Kristus"(Gal 2, 20"
1, zamyslime sa co su ludia ochotni spravit pre svojich pozemskych panovnikov, hoci tito su
a, smrtelni, dnes su a zajtra uz ich niet, aj pri svojich prednostiach maju velke nedostatky, lebo ved su ludia.
b, ako vela ziadaju. Spomenme si na mnohe zakony a predpisy, ktore velmi obmedzuju obciansky zivot, na neuprosne vymahanie dani, na vojensku sluzbu, ktora vyzaduje vela obeti.
c, casto ich pohnutky nebyvaju slachetne, ciste a rozumne.
d, aka nepatrna byva odmena, neumerna nasej sluzbe, len pozemska, pre tento svet o ktoru nas smrt beztak olupi.(dnes v tom chaose a bordeli, nelegitimnom este viac...)

Cim sme teda povinni Synovi Boziemu, Kralovi kralov!
2, skumajme este raz program Bozskeho Vykupitela bod za bodom, vztahujuc nan slova prefacie svatej omse.
"Ozaj hodne a spravodlive, slusne a spasitelne je...", aby sme so vsetkymi svojimi schopnostami a silami nastupili a zucastnilli sa slavnej vypravy, ktoru podnika Bozsky Spasitel. Aby sme sa este viac povzbudili, pozrime, co pre nu cez starocia urobili svati, co robia pre nu dnes mnohi misionari a misijne sestry. (pisane okolo roku 1900). Tito vsetci  s obdivuhodnou horlivostou pracuju na rozsireni kralovstva Bozieho a na spase dusi, nelakaju sa stradania, obeti. Myslime na horlivu cinnost mnohych laikov(to sa tyka aj nas, mame Katolicku akciu napr.), ktori zmuzile sa zucastnuju v boji za vec Jezisa Krista a casto prinasaju nemale obete. Nedajme sa zahanbit, neskladajme ruky bojazlivo do lona!
3, Rozhodnutie. Ak ma niekto len trosku slachetneho ducha a oddanosti Bozskemu Spasitelovi, ked si toto vsetko pokojne rozvazi, s celou energiou svojej vole musi sa mu venovat.
a, Ano s celou svojou bytostou, ze vsetky sily a schopnosti zasvati tomuto vznesenemu povolaniu.
b, celym svojim casom a to navzdy!
c, celym zameranim svojho zivota, tym ze si uplne osvoji Jeho umysly a za zivotne heslo si zvoli: "Vsetko na vacsiu slavu Boziu- omnia ad maiorem Dei gloriam"

Nesmieme sa vsak uspokojit len s peknymi rozhodnutiami a peknymi predsavzatiami. Ak chceme spolupracovat na rozsireni kralovstva Bozieho, musime zacat u seba, v sebe musime zalozit kralovstvo Bozie, upevnit ho, rozsirit, prehlbit, aby nas Boh celkom opanoval a ovladal podla prosby: "prid kralovstvo Tvoje- adveniat regnum Tuum".
Treba sa nam pricinit, aby Boh zivou vierou uplne ovladal nas rozum, radosnou poslusnostou nasu volu, svojou laskou nase srdce. A tiez nase sily a vlohy, aby vzdy sluzili na Jeho cest.
Kedze v nas samych sa skryva tolko protibozskeho, musime tu vypravu podniknut predovsetkym proti sebe.
Ved ako by sme sa mohli nadejat, ze zvitazime nad vonkajsimi nepriatelmi Boha, keby v nasej dusi kralovstvo Kristovo nebolo utvrdene a keby sa rozpinali proti Bohu a jeho najsvatejsej voli taki nepriatelia ako zmyselnost, telesne ziadosti, laska k svetu. Panovnik, ked chce organizovat vypravu proti svojim nepriatelom, predovsetkym musi sa postarat, aby v jeho kralovstve panoval pokoj a jednota. Preto Bozsky Vykupitl tak zdoraznuje: "kto chce ist za mnou, nech zaprie seba sameho" (Mt 16,24). Z tej priciny ziada sv. Ignac, aby ako ovocie z tohto rozjimania, aby sme sa nielen na seba vziat vsetky namahy a tazkosti vypravy Kristovej, ale aby sme boli hotovi neuprosne bojovat proti vlastnej zmyselnosti, telesnej ziadosti, svetactvu.

Opravnenost poziadavky je zjavna. Ved aj vojaci tym skor dobiju vitazstvo, cim su otuzilejsi a ochotnejsi znasat utrapy a strasti.
Okrem toho vyviera zo samej povahy veci. My sme totiz len nastrojom v rukach Bozich. Sily majstrova tym viac prechadza do nastroja, cim viacej sa mu prisposobuje, ako by spolu s nim splyvala.
Aj my teda budme povolnejsimi a uzitocnejsimi nastrojmi v rukach Spasitelovach, cim menej bude v nas toho co sa mu protivi, cim viacej budeme v sebe umrtvovat vsetko protibozske, premahat nezriadenu ziadostivost, lasku k sebe a k svetu. Dokazom toho su svati, ktori tolko vykonali pre vec Kristovu. V roznych povolaniach.

Povzbudeni pritomnym uvazovanim velkodusne prijimame toto vyznacujuce Panovo volanie a svoje city vyjadrime krasnou modlitbou, ktorou sv.Ignac zaklucuje rozjimanie:

Vecny Pane, vsetkych veci, s Tvojou priaznou a pomocou sa Ti obetujem a pred Tvojou nekonecnou dobrotou, pred Tvojou slavnou Matkou a vsetkymi svatymi a svaticami nebeskeho dvoranstva vyhlasujem, ze chcem a tuzim a pre to sa vedome rozhodujem- ked to bude na Tvoju vacsiu sluzbu a slavu- napodobnovat Ta v znasani vsetkych krivd, vsetkej potupy a vsetkyj chudoby, tak telesnej ako i duchovnej, ak mna len chce Tvoja presvata velebnost vyvolit a prijat do takeho stavu a zivota.

Ak sme uz knazmi, horlivo pracujeme za zaujmy Bozskeho Vykupitela podla Jeho umyslov na kazatelnici, v skole, v spovedelnici, v duspastierstvea pri kazdej vhodnej prilezitosti. Ak sa pripravujeme na knazske povolanie, tym viac namierime boj proti sebe, aby sme potom horlivejsie mohli bojovat proti nepriatelom Cirkvi.

Ak sme laici, tak to plati, primerane nasmu stavu, vsak vsetci sa musime snazit co najviac odstranit prekazky, lebo aj najmensia prilnutost k stvoreniam ci stvorenym veciam sa bude potom musiet aj tak "vyskvarit" z duse...

Dnes vieme aka je doba, mucenicvo ducha na kazdom kroku, naokolo nepriatelia, aj "zbozni"... pripomina mi to dobu Pana, ked naokolo bolo konciace nabozenstvo a bolo treba bojovat proti jeho pohrobkom, aby prerazilo to nove co prislo... Katolici maju podobnu ulohu, naokolo je deformovene, splundrovane "nabozenstvo" hoministicke(cloveka) ci priamo bujneju rozne chutky sveta a to za podpory akoze "cirkevnikov"... Budme silni!!!



pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 17 máj 2022 :  11:19:33  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Duchovne citanie: Styri nepriatelske pevnosti: telo, zmysly, sebalaska a laska k svetu.

V rozjimani o kralovstve Kristovom sme zdoraznovali, ze treba zacat od seba, ak chceme spolupracovat na zalozeni a rozsireni kralovstva Kristovho. Rozvinme dokladnejsie. Nejaka risa je vtedy podrobena, ked aj pevnosti, do ktorych sa tvrdosijny nepriatel obycajne utiahne, su celkom zaujate a spojenci pokoreni. Ak nie, tito su este vzdoroviti a nemozno ani mysliet na hladke a iste obsadenie krajiny. A v nasom vnutri ma nepriatel styroch mocnych spojencov proti kralovstvu Boziemu. Skryva sa v stvornasobnej pevnosi, spoza ktorej chce premoct a povalit Bozie kralovstvo.

1 prvou je telo so svojimi ziadostami, ktore casto sa buria proti duchu. "lebo telo si ziada co je proti duchu"(Gal 5,17). Pavol o nom pise aj v liste Rimanom. "... no vidime druh zakon vo svojich udoch, ktory bojuje proti zakonu mojej mysle a uvadza ma do zajatia pod zakon hriechu, ktory je v mojich udoch" (Rim 7,14)
Proti tejto pevnosti treba podniknut boj:
a, so vsetkou rozhodnostou musime odpierat telu vsetko nedovolene. "... duchom chodte a nebudete konat ziadosti telesne" (Gal 5,16)
b, aby sme to istejsie vykonali, treba s telom prisne zaobchadzat, niekdy aj dovolene mu nedopriat. "kto od detinstva rozkosne chova sluhu, potom skusi, ze je vzdorovity"(Prisl 29, 21)
c, musime ho priamo umrtvovat, podla prikladu Pavla "tryznim svoje telo a do sluzby podriadujem, aby som kym inym kazem, azda sam nebol zavrhnuty" (1Kor 9,27)

Tu sa spytujeme-
1, zachovavam miernost v pokrmoch a napoji, ci nepredlzujem prilis cas spanku?
2, ci sa nestaram privela o svoje telesne pohodlie a nezaobchadzam s telom s rozmaznanou chulostivostou. Pavol pripomina " a o telo nemajte starosti, aby nezbujnelo" (Rim 13, 14)
3, ci sa cvicievam v umrtvovani oci, usi, zvedavosti, alebo davam svojim zmyslom vela slobody? Konam aspon nejake mierne pokanie, ktorym by som na uzde drzal nezriadene chutky tela?
4, ci sa vela neponosujem na neprijemnosti, ktore mi sposobi zima, teplo, pocasie aĺebo neduhy tela. Nenariekam a nestazujem si na vela trapeni a bolesti? Nie som netrpezlivy v chorobe? Nesomrem velmi lahko proti Bohu.

Hor sa teda do boja proti ziadostivosti tela. Pamatajme na hrozne utrpenie Bozskeho Spasitela, najma na velmi bolestive bicovanie. Sv. Pavol napomina "ti ktori su telesni, nemozu sa pacit Bohu"(Rim 8,8), "lebo ked budete podla tela zit, umriete"(Rim 8,13) Ano "ktori su Kristovi, ti ukrizovali svoje telo s hriechmi a naruzivostami"(Gal 5, 24)
Pamatajme na svatych, ktori sa nestarali o telo, ale skor s nim zili v nepriatelstve.

Druha pevnost su zmysly tela, v ktorych ma nepriatel otvorenu cestu k dusi. Cez usi vosiel nepriatel do srdca Evy, K Davidovi ocami. Veru velmi lahko sa vkradne do nasho srdca- beztak uz na zlo naklonenemu, Bohu nepriatelsky duch, ak nie sme opatrni v styku so svetom "bezbozni hovorili mi vymyslene veci, ale nie su ako Tvoj zakon"(Z 118, 85). Preto tak dorazne pripomina Kristus: "bedlite a modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia". Ved je zname ze v kazdej hradnej pevnosti, musia byt predovsetkym chranene vchody a brany. Lebo staci jeden nechraneny vchod a pevnost je stratena. Tak isto nie je mozne zachovat si nevinnost duse, milost a kralovstvo Bozie v sebe, ked su otvorene dokoran dvare a brany, ktorymi lahko vklzne zly duch a zaseje do srdca semeno hriechu."kym ludia spali, prisial nepriatel kukol medzi psenicu a odisiel" O com tu Pan rozprava je skutocnostou najma medzi mladezou. Lahko prijima zmyslami jed zvadzania, ktory sa ponuka vo vsemoznych vabivych podobach a formach, ci uz otvorene ci skryte. (ani nemusime hovorit ako si tu diabol cez sluzobnikov vybudoval zahradku necistoty a vsetkej spinavosti... televizia atd... to za autora este nebolo)
Preto vo svete zmyslov na celej ciare plati: "vigilate- bedlite!"
Ako pouzivam zmysly? Som opatrny vo svojich pohladoch, ked ide o nemravne obrazy a ine nebezpecne predmety... (lahko doplnime pre dnesnu diablom posadnutu dobu)
Byvam obozretny pri citani knih, ktore ohrozuju vieru? (tiez si doplnime podla najnovsich vymozenosti... diabol sa zmodernizoval!!!) Duch Svaty radi " usi oplet trnim a nepocuvaj zlostny jazyk a svojim ustam sprav dvere a zamky"(Sir 28, 28) Krotim svoju zvedavost, alebo chcem vsetko bez vyberu pocut, vidiet, vediet, zucastnit sa na vsetkom, bez ohladu ci je to u mna vhodne, slusne, uzitocne?

Tretou pevnostou je sebalaska, ktora sa vsade vkrada, uplatnuje, vtiera, nikdy nas neopusta a ktora, kedze len na seba hladi, casto sa nepriatelsky stavia proti laske k Bohu. A ako sa vie pretvarovat, poboznou robit, aka je vynaliezava a vyrecna, len aby dosiahla ciel!
Ma tri nezdarne deti: svojhlavost, svojvolnost a ziskuchtivost. Podla nich ju mozno lahko spoznat. Musim aj sebalasku podriadovat laske k Bohu, bojovat pri nej, ked sa buri proti laske k Bohu.
Treba skumat ci nepatrim k tym "vsetci hladaju, co je ich a nie co je Jezisa Krista!" (Flp 2,21) Ci netuzim po zisku, nehladam len svoju cest a nie cest Boziu, dokonca vo svatych veciach? Nie som svojhlavy a tvrdohlavy proti nariadenym, ci bliznym? Ovlada ma hadam zavist, ked ini viac dokazu, ked ich pracu sprevadza zjavne pozehnanie?
Stracam odvahu, ked moje namahy nekorunuje zelany uspech? Oddavam sa do vole Bozej, ked dobry Boh inac rozhodne, nez si prajem a ziadam? Slovom je laska Bozia pravidlom moje vole a mojej lasky? Usilujem sa ocistit, zosachtit, posvatit svoju sebalasku, laskou Bozou? Nech teda padne basta sebalasky, ktora dokial sa protivi laske Bozej, vsetko kazi a znehodnocuje, i keby sa navonok akokolvek dobrou ukazovala.

Stvrta pevnost je laska k svetu. Ako vie len lstivy svet ludske srdce opanovat svojimi radostami a pozitkami, hmotnymi dobrami a poctami. Zmocnuje sa ho, ze celkom zabuda na vecnost, na nebo, na dusu, oddava sa len zemskym veciam a bazi len po zemskych a pominutelnych pozitkoch.
Aj k nam pristupuje ako k Panovi pokusitel so zvodnym slubom "Toto vsetko (kralovstva sveta a ich slavu) ti dam, ked padnes a budes sa mi klanat". Vsetkym je vrodena tuzba vynikat, ziskat si cest, zvucne meno a duch sveta, ktory sa tak protivi duchu Jezisa Krista, doraza na nas zo vsetkych stran, aby celkom ovladol nase zmyslanie, nasu rec, nase konanie. Blazeni bohati, hovorime so svetom, blazeni, ktori teraz ziju v pohodli, ktori netrpia nijake prenasledovanie atd. celkom opacne, nez to vylovil Bozsky Majster vo svojej horskej reci. Casto sa stava ze ten ci onen zaprie svoje lepsie zmyslanie a presvedcenie, aby sa len svetu zapacil. Lebo prave takto tato nezriedena laska k svetu vzbudzuje v nas akysi strach, ktory potom ovlada cely nas postoj k nemu. Kolko raz potom ustupuje kralovstvo Bozie, kralovstvu sveta a aj vysostnym pravam Bozim, kladu sa medze.
Nech zaznie povel- do boja proti nezriedenej laske k svetu! Predovsetkym Boha sa bat, jemu suzit, jemu sa pacit. On je nasim Panom a Sudcom!!! "keby som sa este ludom pacil, nebol by som sluhom Kristovym"(Gal 1,10)
Spravovat sa vo vsetkom zasadami Kristovymi a nie falosnymi zasadami sveta a kedze Bozsky Spasitel zvelebuje odriekanie, chudobu, pokoru a pohrdanie svetom, musi byt nadchnuty, naplneny tymto duchom. Co svet za velke uznava, po com tuzieva "pokladam za stratu vsetko, pre vynikajucu znamost Jezisa Krista, svojho Pana, pre ktoreho zavrhol som vsetko a pokladam za smeti, aby som ziskal Krista" (Flp 3,8)
Ano v tomto boji nebudeme moct ustat dokial nebudem moc povedat s Pavlom "Skrze Jezisa Krista je mi svet ukrizovany a ja svetu" (Gal 6,14) Az vtedy kralovstvo Bozie prelomi v nas front nepriatela a dostane pevny zaklad.

Myslime to vazne s nasledovanim Krista, chceme sa uprimne zapojit do jeho vitazneho boja? Ak ano, musime podniknut razantny boj proti styrom pevnostiam, spoza ktorych nepriatel ohrozuje v nas kralovstvo Bozie a tak aj nasu spasu.
Velkodusne si povedzme: "Prenasledovat budem svojich nepriatelov a vyhubim ich a nevratim sa dokial ich neznicim(2 Kral 22, 38)
Boj je potrebny, bojiste siroke, vitazstvo tazke... Nebat sa, mat odvahu, lebo Kristus je s nami!!

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 17 máj 2022 :  14:42:39  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Uvaha: O rozjimani

Nasou ulohou je "obliect si Krista", utvarat sa podla vzoru nasho Pana a Majstra, aby sme mu boli cim viac podobnejsi. Osvedceny prostriedok na to je rozjimanie. Pravda mnohych to odstrasuje. Myslia si, ze rozjimanie je len pre vyvolene, svate duse, pre reholnikov- mylny nahlad!!! Rozjimanie je pre vsetkych ludi, ak len troska chcu rozumne zit a konat. Aby sme sa povzbudili v cviceni v nom a opravili tieto mylne nahlady uvazme: potrebu rozjimania, jeho podstatu a sposob ako ho konat.

Potreba rozjimania.
1, rozjimanie je uz aj v prirodzenom poriadku potrebne, ak chce niekto zit rozumnym a cloveka dostojnym zivotom.
Pozri na robotnika, ak chce vykonat nejaku pracu, zacne uvazovat. Rozmysla, ako by ju co najlahsie, najpohodlnejsie, najrychlejsie spravil, mysli na ciel, ktory chce dosiahnut, na prostriedky, ktore chce pouzit, teda uvazuje- rozjima.
Pozri na cestovatela. Urci si ciel, kde chce dojst, skuma cesty, ktore k nemu vedu, skuma ako by si cestu skratil, aby sa rychlo dostal k cielu. Mysli dalej na zasoby, na peniaze, kolko ma so sebou vziat. Uvazuje ako by cestovanie sprijemnil, uzitocnym a zaujimavym urobil. Mysli na nebezpecensta, na prekazky, ktore sa mu mozu postavit do cesty- slovom rozjima o svojom plane a jeho uskutocneni. Aj deti uvazuju o hrach, ako ich chytracky a lstive vykonat, aby protivnika dostali. A tak na sto a sto inych pripadov uvazuje kazdy, aby si pocinal rozumne a mudro.
Ak teda v kazdodennom zivote rozjimanie hra taku velku ulohu, ako je mozne, aby niekto zil opravdivym krestanskym nadprirodzenym, duchovnym zivotom bez rozjimania.
Ano musi rozjimat, ako pracovat na vlastnom spaseni pri mnohych tazkostiach a prekazkach, ako najst istu cestu do vecneho blahoslavenstva, aj ked tolke nebezpecenstva nam hrozia a mnohi nepriatelia stroja nam zahubu. Tu nikto nesmie zit, len tak naslepo! Musime studovat, ako by sme sa mu zapacili a ziskali si jeho milost.
2, co znamena chlieb pre telo, olej pre lampu, voda pre utle rastlinky, to znamena rozjimanie pre duchovny zivot.
Stale sa treba sytit vecnymi pravdami. Stale mat pred ocami prikladne cnosti Kristove a stale musia na nas posobit pohnutky viery, aby sme sa chranili od hriechov a posilnovali v dobrom. Iba tak mozeme rast v cnosti, inak by sme skoro ochabli, zvlazneli a lahko upadli. "pri vsetkych svojich skutkoch pamatataj na posledne veci a naveky nezhresis"(Sir 7,40)
Aj najkrajsie svetlo pomaly slabne, az naraz zhasne, ked stale nedolievame olej. Ani s leskom cnosti a dobreho prikladu nie je to inak. Ked teda nestojime pod lucmi velebneho prikladu cnostneho zivota Jezisovho, ked ich neprijimame v rozjimani, ked sa oni neodzrkadluju v nas, vtedy nemozeme ani inych k dobremu priviest a tak lesk sa rychlo strati. Ako treba mladu rastlinku polievat, tak potrebuju opateru aj dobre predsavzatia z exercicii: inac nezapustia korene, nevypucia, nezosilneju, nevykvitnu a neprinesu ovocie. Musime ich polievat tym, ze casto uvazujeme o pohnutkach nasich spasitelnych predsavzati, ze casto sa rozpominame na priklad Pana, ze sa zahanbujeme pre svoju nedbanlivost- slovom musime rozjimat.
3, "Spravodlivy zije z viery" (Zid 10,38) Ako clovek ma zit podla rozumu, tak spravodlivy opravdivy krestan, dieta Bozie, musi zit z viery. Vo svetle viery musi chodit, podla zasad viery vsetko posudzovat, konat z najvyssich pohnutok, vierou cely zivot zoslachtovat, posvacovat, ano bozskym robit. Zname je, ze zasady Jezisa Krista najma tie co obsahuje Horska rec, su nasej zmyselnosti cudzie, ba priamo v rozpore, co vnuka nasa skazena priroda a ktore vychovou, skolou, citanim a stykom so svetom, este hlbsie zapustaju korene a ovladaju nase zmyslanie. Musime preto vsetko vynalozit, aby sme si osvojili nauku Jezisa Krista, aby nas osvietila. Nou musime vypudit zo seba svetackeho ducha, aby sa v nas miesto nej udomacnil Kristov duch. To sa uskutocni len rozjimanim. V nom sa rozpamatame na zasady Kristove, opakujeme si ich, oboznamujeme sa s nimi, oblubujeme si ich, az nas uplne preniknu a ovladnu nase zmyslanie. Len rozjimanim stane sa viera dusou nadprirodzeneho, praveho, krestanskeho zivota! Pre knazov je rozjimanie dvojnasobne potrebne, aby ich kazne boli osozne, prakticke a srdecne! Kazen vyrastena z rozjimania je omnoho ucinnejsia ako kazen vypisana z nejakej knihy. Knaz musi si najprv sam osvojit pravdy viery, spracovat ich a dat pravdam pritazlivu a srozumitelnu, lahko pochopitelnu formu.
Sv. Pavol pouziva toto prirovnanie "ako malickym v Kristu dal som vam pit mlieko, nie pokrm, lebo by ste este nemohli" (1 Kor 13,1) (ako matky pozuju tuhu stravu a premenia na mlieko a tak zivia svoje deti)
Kto usilovne rozjima o nauke a cnostiach Bozskeho Vykupitela, tomu nikdy nebude chybat potrebna latka na kazne "z hojnosti srdca hovoria usta" (Mt 12,34)

Co je vlastne rozjimanie? Nesmieme si predstavovat, ze je to nejaka zvlasne stykanie sa s Bohom, spojene s mimoriadnym osvietenim, nebeskymi zjaveniami a preto vyhradene iba niekolkym svatym dusiam.
Nie!!! Rozjimanie je nieco celkom jednoduche, co je mozne kazdemu, ako sme spominali na zaciatku, praktizuje sa ono v kazdodennom zivote...

Niektore sposoby (hovorime o prirodzenych sposoboch, nie nejake vliate, co maju svatci a mystici, ani my nepredbiehajme, Ked Boh bude chciet a bude tahat cloveka k vyssim metam, da vediet!!!)

Prvy sposob- spociva v cinnosti troch dusevnych mohotnosti- pamat, rozum, vola.
Modlitba je pozdvihnutie mysle k Bohu, rozhovor s Nim, pricom musime zamestnat vsetky sily.
Predovsetkym si urcime predmet rozjimania, rozlozime si body, hlavne myslienky, aby sme sa celkom nepripraveni pustili do rozjimania.
Prosime o svetlo zhora, najma duchovne ovocie ktore chceme ziskat. Aby nas nerozptylovala a nerusila neviazanost fantazie, je radno zachytit ju vhodnou predstavou z meditovanej latky. Ked sa napr. zaoberam naukou Pana, vzdy si ho predstavime, ako k nam hovori a my mu sedime pri nohach!
Takto pripraveni uvedieme do cinnosti tri dusevne schopnosti. Najprv pamat, nou sa dopodrobna rozpamatame na udalost o ktorej chceme rozjimat a spomenieme si vsetky okolnosti, ktore s nou suvisia. Alebo ked uvazujeme o nejakej nauke Kristovej, uvedomime si jej obsah a vyznam.
Tym pripravime latku na cinnost rozumu. Rozum sa zaobera odpovedanim na otazky, k comu nas pobada latka.
Napr. kto konal tuto cnost? Syn Bozi. Preco? S akou dokonalostou? V akych okolnostiach? Mam tu cnost? Preco ju mam mat? Ake pohnutky ma vedu k jej ziskaniu? Kde a ako sa mozem v nej cvicit? Ake prekazky stoja v ceste?
Ked sa rozum uz dostatocne zaoberal predmetom, nasleduje praca vole. Zamestnava sa ukonmi obdivu, vdaky voci Vykupitelovi, ze nam dal taky krasny priklad. Vzbudme tuzbu po tejto cnosti, zahanbenie, ze som ju dosial nemal a tiez lutost, ze som sa proti prehresoval. Vola potom si musi robit prakticke zavery a predsavzatia, ze sa pousilujeme patricnu cnost si osvojit, pouzijeme na to vhodne prostriedky, budeme hladat prilezitost cvicit sa v nej atd.
Predsavzatie odporucame Panovi, vyprosujeme si milost na ich uskutocnenie, lebo bez Bozej pomoci nic nedokazeme.
Pre tento sposob nepotrebujeme inej prirucky nez evanielia a ine knihy Pisma

Druhy sposob spociva v pouziti piatich zmyslov. Tento sposob je zvlast vhodny, ked chceme rozjimat o nejakej udalosti zo zivota Pana a jeho najsvatejsej Matky. Takto je podane rozjimanie o hrozach pekla.
Kedze mame vzor, nebudeme davat osobity navod. Je vhodny na reformovanie vonkajsieho cloveka a usporiadanie jeho vonkajsieho pocinania podla vzoru Pana a na posvacovanie zmyslov. Aby sme toto rozjimanie urobili este plodnejsim, musime svojimi duchovnymi zmyslami vniknut do najhlbsieho vnutra Bozskeho Spasitela a podla neho pretvarat aj vnutorneho cloveka.

Treti sposob rozjimavej modlitby spociva v tom, ze za predmet uvazovania, volime si osnovy casto opakovanych modlitieb. Zastavime sa pri kazdom slove, zamyslime sa nad nim, vzbudzujeme ci prislusne city a robime prakticke zavery.
Takto jednou modlitbou mozme sa zamestnat hodiny, ako sv. Frantisek, ktory dlhy cas sa zaoberal len slovami "Moj Boh, moje vsetko", pricom vylieval hojny prud slz.
Tento sposob je vhodny v case suchoparnosti, chorlavosti, kedze sa neodporuca namahava dusevna praca, tiez pri cestovani.
Ma tu prednost, ze takto predmeditovane modlitby, budeme si odbavovat s vacsou sustredenostou a vrucnostou, lebo pri rozjimani, zazite city lahko sa daju vzbudit. Podobne rozjimame zo zalmov, litanii.

Ked sme videli ako je potrebne a uzitocne rozjimat, a je aj lahke, siahnime po tomto prostriedku, oboznamme sa s nim, aby sme napredovali v skole Bozskeho Srdca, aby sme zili pravym krestanskym zivotom, plnym duchom nasho Pana a Majstra. Pamatajme ze len pomocou rozjimania budeme moct zveladit a rozhojnit ducha exerciciii...

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 18 máj 2022 :  09:28:42  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Budem Ta nasledovat, kamkolvek pojdes- to je nase rozhodnutie z rozjimania o kralovstve Kristovom. Chceme si obliect Krista, chceme sa zdokonalovat podla vzoru Kristovho. Musime teda krok za krokom pozorne sledovat od pocatia, az k slavnostnemu nanebovstupeniu a ucit sa vsetkemu co konal a trpel. Musime dokladne rozjimat a skumat jeho pozemsky zivot, k nemu chodit do skoly. Zaoberajme sa v tejto hodine jeho Vtelenim "A Slovo sa telom stalo". Aby sme ziskali urodne pole pre rozjimanie, rozdelme ho na tri casti: zalostny stav ludskeho pokolenia, pred vtelenim Bozieho Syna, priprava na vtelenie Bozieho Syna, uskutocnenie Bozieho planu.

Spomenme si len letmo, co o tom hovori Pismo. "kazde telo porusilo svoju cestu na zemi" (1 Mojz 6, 12). Ale Boh zo svojho milosrdenstva rozhodol sa spasit hriesne pokolenie " tak Boh miloval svet, ze Syna svojho jednorodeneho dal"
Bol poslany anjel, aby istej Panne, menom Maria, zvestoval rozhodnutie Najsvatejsej Trojice. Len co dala Panna svoj suhlas "Slovo sa telom stalo". V duchu budme u toho vsetkeho pritomni: uprostred ruchu ludstva, ktore zabudlo na Boha a pri porade Najsvatejsej Trojice. Sprevadzame nebeskeho posla k Panne, poucme sa z jej pokory, oddanosti Bohu a klanajme sa vtelenemu Synovi Boziemu. Potom prosme o svetlo zhora, aby sme vnikli do tohto tajomstva lasky, aby sme boli naplneni laskou k hlboko pokorenemu Synovi Boziemu a aby sme ho tym rozhodnejsie nasledovali.

1, zalostny stav ludstva, pred prichodom Vykupitela. Pri vsetkom pozoruj zucastnene osoby, ich slova a skutky, aby si tak ziskal vela latky na rozjimanie. Predstav si vsetky narody pohanskeho sveta- vekove, stavovske a spolocenske triedy. Cim by boli bez Krista? Aky zalostny bol ich stav z hladiska rozumoveho. Pomyslime na ich nauku o bohoch, na nevedomost a pochybovanie o najdolezitejsich otazkach ludstva, o druhom svete, o nesmrtelnosti duse. Z hladiska mravneho, spomen si na nemravnu modlosluzbu, na vseobecnu skazu mravov, na zanik vyssieho cnostneho zivota. O socialnom svedcia tyranstva a otroctvo. A cim boli pohanske narody bez Krista, tym su pohanske narody este aj dnes. (dnes diabol ma uzitocnych idiotov tzv archeologov, ktori skumaju a hladaju ako sa vlastne sluzilo diablovi a my to strasne obdivujeme, ochkame nad ich "vyspelostou"... to je v plane navrat k tej pohanskej dobe. Aj vieme, ze sa ma vratit(povedal Bellarmin), a prvy Rim, ma byt pohanske mesto- uz vlastne je, je tam nepreberne mnozstvo siekt, sidlo "prekliatej bezboznosti."...)
Pocuvaj len reci synov tohto sveta- ake su prazdne, marne, nechutne, chladne, klamlive. Vsimnime si ich spravanie- zenu sa iba za pozemskymi, pominutelnymi dobrami, za zmyselnymi pozitkami, za marnou poctou. Zabudaju na svoje nesmrtelne duse, na nebo, pre ktore boli stvorene a urcene. Zabudaju na nekonecnu vecnost a nakoniec po nekonecnom zhone rutia sa do pekla...obraz dneska... "ich rozum je pusty a srdce skazene"...

Pri tejto prilezitosti zamyslime sa aj nad tymi osobami, ktore sa skrze Krista stali velkymi. Aki boli biedni, nepatrni, bezvyznamni, dokial ich nepretvorila milost. Cim bol Savol? Prenasledovatel nevinnych. Frantisek z Assisi? Obchodnik s tovarom. Frantisek Xaversky? Profesor, ktory len marnu slavu hladal. Cim sa stali z milosti Kristovej? Apostol narodov, zakladatel rehole a mocny nastroj v rukach Bozich! Pomyslim si na seba, cim by som bol bez Krista.
Hriesnikom, malomocnym, otrokom vasni, marnotratnym synom, bezmocnym konat dobro a tak uplne odkazani na vykupenie. Toto dvojake uvazovanie je vhodne, aby sme poznali velkost a cenu milosti vykupenia a videli, co ona moze urobit z biedneho cloveka. Preto musime tuzit po nej, ked nam ju Boh ponukol v Kristu Jezisovi. Musime sa pricinit, aby sme ju dobre vyuzitkovali.

2, priprava Vtelenia:
a, vstupujme do neba, spritomnime si rozhodnutie Najsvatejsej Trojice, ze vykupi, biedne padle ludske pokolenie.
Mojzis opisuje Bozske osoby, ako sa radia o stvoreni cloveka "urobme cloveka na svoj obraz a podobu"
To iste smieme predpokladat aj o vykupeni, lebo vsak islo o velkorysejsie dielo dobroty a vsemohucnosti Bozej, ako je stvorenie. Hoci aj spravodlivst vola po pokute, predsa "milosrdenstvo prevysuje sud"(Jak 2, 13)
Rozhodnutie padne o Vteleni druhej Bozskej Osoby. Zastavme sa tu a uvazujme, ako pamata Boh vo svojom milosrdenstve na ludske pokolenie- a ono zabudana neho. Ako pripravuje ludstvu nove a nove dobrodenia a ludia pachaju hriechy na hriechy. Ako sa Boh blizi k cloveku, snizuje sa k nemu...a clovek? Viac a viac sa od neho vzdaluje, uteka pred nim. A ako to bolo u mna? Boh vo svojej otcovskej dobrote na mna stale pamatal "vecnou laskou som ta miloval" (Jer 31,3) a ja som vo svojej mladosti tak velmi zabudal. Boh sa vzdy staral- ja som zanedbaval jeho sluzbu. Boh isiel za mnou- a ja som odchadzal ako marnotratny syn do dalekej krajiny, do "zeme zabudnutia na Boha".
b, ked sa naplnil cas, malo sa uskutocnit rozhodnutie Najsvatejsej Trojice. Cim sa zacalo?"Bol poslany anjel Gabriel"
Zavideniahodne poverenie! Sprevadzajme ho v lete...Nie je poslany do Rima, kde su vznesne bohate knazne, ani do Alexandrie, ani do Jeruzalema. Leti pomimo svetovych miest. Male mestecko Nazaret v Galilei, je cielom jeho poslania a ani tam nevyhladava nejaky nadherny dom. Zastavuje sa pri celkom malom, skromnom domceku a zjavi sa tam byvajucej Panne, menom Maria. O ake bohatstvo krasnych dojmov moze vnimat zrak, sluch, srdce a rozjimava mysel!

3, pozorujme Bozieho posla- akou uctou pozdravuje vyvolenu Pannu. Cujme a uvazme si nadherny a tak obsazny pozdrav "Zdravas, milosti plna, Pan s tebou, pozehnana si medzi zenami". Pozrime sa na Mariu a pytame sa, co je pricinou, ze Boh uprel svoj zrak prave na nu.
a, bola pannou v najplnsom zmysle slova, cistou, neposkvrnenou. Bola hotova zrieknut sa ponukanej hodnosti materstva, keby nemohla zachovat svoje slubene panenstvo.
b, bola pri tom velmi pokorna. Vidiet to aj z toho, ze ked pocula tak vyznacujuce pozdravenie, ani netusila, ze by mohla byt vyvolenou matkou Vykupiitela, nesiahla oboma rukami po ponukanej pocte, pokladala sa len za dievku Pana a hoci bola mimoriadne povysena, ponahlala sa posluhovat Alzbete. Ano cistotou srdca a pokorou mysle aj my usmernujeme na seba oko Bozie a pritiahnime Bozsku milost.
c, Uvaz mudrost Marie. Skuma posolstvo, neoddava sa marnej radosti nad vyznacujucim pozdravom, pamata na slova- nie je vsetko zlato co sa blysti. Az potom ked presvedci o jeho Bozskom povode a je ista, ze jej panenstvo zostane neporusene, vypovie naveky pamatne rozhodnutie: "Ajhla dievka Pana, stan sa mi podla slova tvojho"
Co tym prejavila? Dokonalu odovzdanost do vole Bozej, ktora jedine je pre nu smerodajna a nie vlastna cest a zaujem. Ponizenost, lebo je celkom preniknuta povedomim svojej zavislosti od Boha a hotova zrieknut sa ponukanej pocty, ak by Boh inak urcil. Hrdinsku odvahu, vziat na seba vsetko, co suvisi s materstvom toho, ktory bude "muz bolesti"

3, uskutocnenie Bozieho rozhodnutia. Sotva dala Maria suhlas svojim "stan sa- fiat", "Slovo telom sa stalo"

a, uvaz tajomstvo lasky, ktore sa tu zjavilo. "tak Boh miloval svet, ze Syna svojho jednorodeneho dal" Zastav sa pro kazdom slove a uvazovanim vycerpavaj ich bohaty obsah.
b, vhlb sa do uponizenia Syna Bozieho, ktoremu sa podrobil pri Vteleni. "ktory kedze bol v sposobe Boha... zmaril seba sameho, ked si vzal podobu sluhu, stal sa podobny ludom a zovnajskom povazovany bol za cloveka"
Okrem hriechu vo vsetkej biede sa nam stal podobnym.
c, skumaj pricinu toho pokorenia a sebazmarenia. Bozsky Vykupitel chcel zacat svoju pozemsku put prikladom heroickej pokory, lebo Adam zlakany slubom hada "budete ako bohovia" svojou vypinavostou priviedol ludstvo k padu.
Teda druhy Adam- Vykupitel- aktom pokory chcel odpykat spachany zlocin. Sucastne aj nam chcel dat hned na zaciatku ukazat cestu pokory, ktora je nam tak velmi potrebna a ktora vedia k milosti, lebo "Boh pokornym dava milost" (Jak 4,6). Svoje velkolepe dielo Vykupenia, znovuzrodenia ludstva chcel zalozit na pokore.
Sv. Augustin to tak nadherne vyjadril: Chces byt velkym? Zacni od malickosti. Zamyslas budovat velku stavbu dokonalosti? Premyslaj prv o zakladoch ponizenosti, cim vacsia na byt budova, tym hlbsie sa kopu zaklady"

Podme teda do skoly pokory, ktorej nas uci Bozi Syn pri Vteleni. Ked On tak velmi sa znizil "preco sa pysi zem a popol"?(Sir 10,9). Povedali sme si "budem ta nasledovat kamkolvek pojdes?- zacnime teda hned s pokorou, lebo na pokornych obratia sa oci Bozie, tak ako na Mariu. len pokorou dosiahneme milost Boziu a len pokorou sa staneme vhodnym nastrojom v rukach Bozich.

Na konci tohto rozjimania radostne pozdravme prichod vteleneho Syna Bozieho a vrucne ho prosme o ducha pokory, ktory vanie celym tymto tajomstvom.


To vieme ze v KC su take dva modely spasy- na Vychode skrze Vtelenie, na Zapade skrze Umucenie.
Syntezu urobil Chalcedon. Preto tam hladajme Katolicku Cirkev, kde su oba. Nie v protestantsve a jeho mnohych sektach, ci v pravoslavi, ktore ma iba jeden model. Aj luther povedal, ze tam sa odohrava spasa ako "chemicka reakcia", chcel krv a tak sprasil Zapadny model. Aj Vychodne liturgie neboli problemom pri zblizovani, nieco ine -neochota sa podrobit, poslusnost. Ja som Zapadny a tak iba tam hladam prostriedky na spasu. Aj tak neviem ci aj tam strcili pazury do svatej omse ci ich sviatosti... ale ine bludarske harampadie tam maju.
Vieme ze vo svatej omsi sa odhrava Premenenie pri Konsekracnych slovach a vieme ze zaskodnik maran katz-orovsky-jp2 schvalil anaforu Adai a Mari... asi "prekypoval" neomylnostou... pre nas dalsi kamienok do skladacky, aby sa svedomie spravne preklopilo...
Aj Hodinky co sa modlim su akoby venovane tajomstvu Vtelenia, prave na Advent su tie citania co tu boli.
Takze nerozjimam iba nad Umucenim, ale aj kto je Umuceny... aby to malo plny zmysel.

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 19 máj 2022 :  06:17:16  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Piaty den.

Skola Kristova.

Ucte sa odo mna lebo som tichy a pokorny srdcom(Mt 11, 29)
Ja vzdy cinim to, co sa jemu paci.(Jn 8, 29)

Rozjimanie: Narodenie Kristovo.

Rozpomenme si na vsetko co nam podava evanjelium o narodeni Pana. Ako vydal cisar Augustus rozkaz, aby sa vsetci odobrali na popis do svojho domova, ako odisiel aj Jozef z Nazaretu do Betlehema, kde vsak nenasiel pristresia a proto sa musel uchylit do mastalky, v ktorej prisiel Spasitel na svet. Podla rozpravanie predstavme si cestu do Betlehema, Mariu a Jozefa, ako kracaju po nej, predstavme si samotnu mastalku a prosme o milost, aby sme mohli vzdy lepsie chapat ducha Bozskeho Spasitela a tymto duchom naplneni a preniknuti, aby sme Ho vzdy dokonalejsie nasledovali.
Rozdelme si rozjimanie na tri casti: cesta do Betlehema, prijatie v Betleheme, narodenie Pana v Betleheme.

1, Cesta do Betlehema. Ked si uvazime vsetky okolnosti, spoznavme, ze pre Mariu a Jozefa bola tato cesta hodne tazka:
a, cestovanie vtedy nebolo take pohodlne ako dnes.
b, boli chudobni a chudobnym je cestovanie vzdy obtiazne.
c, za ten cas prisiel Jozef o zarobok, co je pre chudobnych nemala obeta.
d, ani rocne obdobie nebolo priam vhodne pre cestovanie. Najma preto lebo
e, Maria citila blizkost porodu, doma mala vsetko pripravene, aby mohla Spasitela pri vsetkej svojej chudobe slusne prijat a v cudzine nemala nijakeho vlastneho pribytku. Prave toto strpcovalo a zneprijemnovalo tak velmi ich cestovanie.
f, rozkaz vydal cudzi, pohansky, zidovskemu narodu uplne nesympaticky vladar.

Ale Maria, ktora pri prijati hodnsti Bozieho Materstva povedala " Ajhla, dievka Panova, nech sa mi stane podla slova tvojho", odovzdava sa i teraz do vole Bozej. Bez reptania, ponosy a odkladania pozbieraju si najpotrebnejsie veci a vydaju sa na cestu. Pozoruj ako v posvatnom mlcani, zahlbeni do svateho rozjimania pohahlaju sa splnit volu Boziu. A ak hovoria, su to slova odvzdanosti, vzajomneho povzbudzovania.

2, Prijatie v Betleheme. Ustati a unaveni prichadzaju do Betlehema, sv.Jozef hned odchadza hladat noclah pre Mariu a dieta. Sprevadzaj ho na tejto neprijemne a bolestnej ceste! Vsade ho odmietnu, casto s jalovymi, ba i urazlivymi vyhovorkami. Ako tazko bolo mu oznamit bezvyslednost svojich namah. Nezostava nic ine, ako hladat v opustenej mastalke nudzne pristresie pred nastavajucou nocou. Jan sa zmienuje "do svojho prisiel a svoji ho neprijali" zastav sa pri kazdom slove a vzbud v sebe uprimny sucit so sv. rodinou, najma vsak s prichadzajucim Spasitelom.
Uvazuj pobozne, ze Bozsky Spasitel neobmakcil ani jedno srdce, aby mu ponuklo slusne pristresie, hoci ja Panom vsetkych ludskych srdc.
Rozjimaj dalej na svoje zahanbenia, ako casto na teba sa vztahuje vycitka, o ktorej hovori sv. Jan. Ako casto zatuzi Spasitel i k tebe prist, ty si ho vsak neprijal, zatvoril si svoje srdce, odvratil si sa od neho.
Niekedy si aj ty pomyslis, najma na Vianoce: Kiezby som byval ja v Betleheme vtedy, bol by som s radostou prijal Spasitela, ako rad by som mu bol posluhoval. Nuz co ti nebolo vtedy mozne, mozes teraz urobit, Lebo vsetko co jednemu bliznemu urobis, ceni si Spasitel tak, ako keby si to jemu preukazal. Aka potesujuca myslienka, chladnost Betlehemcanov napravit sutkami krestanskeho milosrdenstva!

3, narodenie Pana- "A porodila svojho syna prvorodeneho a plienkami ho obvinula a polozila ho do jasiel, pretoze nebolo pre nich miesta v hospodel" Poklon sa novonarodenemu Spasitelovi v jaslickach. Tes sa nevyslovitelne s Pannou Mariou a sv. Jozefom, ktori zabudli na vsetky trampoty, biedu, opovrhnutie, lebo mastalka stala sa pre nich rajom. Vhlb sa do tajomstva, ktore sa odohralo pred tvojimi ocami. Vsetky Bozie dokonalosti, dobroty, milosrdenstva, lasky, vsemohucnosti jasnejsie ziaria z neho ako zo stvorenia vesmiru. Svojim prikladom- a to v hrdinskom stupni- uci nas Bozske dieta uz v jaslickach vsetky cnosti, ktore chcel neskor zomierajuci Spasitel s kriza este odporucat.

Jaslicky a kriz- ake posobive ucitelske katedry! Maly Jezis v jaslickach nech ta uci najma chudobe, lebo pri jeho Vteleni zaziarila pokora, tak pri narodeni zasa laska k  chudobe. Pokora a chudoba su zakladnymi piliermi praveho nasledovania Krista. Vsimnime si vsetkych vlastnosti chudoby Bozskeho Spasitela pri jeho narodeni. Jeho chudoba bola:
a, uplna- chybali mu nielen zbytocnosti, ale nemal ani veci potrebne pre seba. V chudobnejsom stave nemohlo prist dieta na svet.
b, celkom dobrovolna! "pre nas sa stal chudobnym, hoci bol bohaty"(2 Kor 8,9), co je tym obdivhodnejsie, lebo Kristus nas mohol vykupit i keby bol bohaty.
c, umyselna a zamerna- preto sa postaral o vydanie cisarovho nariadenia, prave v tomto case, aby tak v cudzom kraji cim chudobnejsie mohol prist na svet. Materinska starostlivost Mariina v Nazarete, bola by mu prichod prilis sprijemnila.

Aby sme sa v laske k chudobe posilnili, uvazujme v kratkosti, ako ju Bozsky Spasitel odporucal, povzniesol a pozehnal. Odporucal ju, ked si ju dobrovolne vyvolil. Pomysli si teda: co si voli vecna, neomylna Mudrost, comu dava prednost, to musi byt zaiste dobre, znamenite, po com hodno tuzit. Pan dal prednost chudobe pred bohatstvom nielen slovami, ale i skutkom, ked si ju vyvolil. Preto musi byt lepsia, ako bohatstvo. Povzniesol ju, ked cely zivot tak prisne sa v nej cvicil, tam ju oslavil, ba mozeme povedat az zbostil. Pozehnal ju. Vsimnime si len, ake prislubenia s nou spojil: "Blahoslaveny chudobny duchom, lebo ich je kralovstvo nebeske", "dostane sto raz tolko a obsiahne vecny zivot" a to ako u Marka citame(10,30) uz tu na zemi. Nedivme sa preto, ze chudoba posobila takou pritazlivostou na ludi, ze mnohi si ju vyvolili, slubom sa k nej zaviazali a s radostou v nej cvicili, ze sv. Frantisek a Assisi, plny odusevnenia nazval chudobu svojou panou a zivotnou druzkou a v nej sa citil stastlivym.

Zakoncime rozjimanie srdecnou prosbou k Bozskemu Dietatu o udelenie lasky k chudobe, ktoru svojim prikladom v jaslickach natolko odporucalo. Rozhodnime sa- ak nie sme k tomu slubom viazani, ze aspon tak sa budeme v nej cvicit, ze odputame svoje srdce od pozemskych statkov, ze skrotime velku tuzbu po nich, ze sa uspokojime so skromnym postavenim, v ktorom sme, ze obmedzime zbytocne vydavky, aby sme usetrene peniaze mohli upotrebit na vacsiu slavu Boziu.

Len tak na upresnenie- mat majetok nie je hriech samozrejme (ako klamari exkomunikovani komunisti a ich pohrobkovia hlasaju- vidome aj dnes). Asi si vieme predstavit niekoho kto nema nic, ale je "bohaty", a zas niekoho kto ma miliardy a "nema nic". Dolezite je na com lipneme... Chudoba cti netrati, ale bieda (nemat ani to potrebne) je uz trest...

Na Vianoce rozjimajme po novom, lebo to nie je o nejakych darcekoch iba.
Ja som si dal znamu Vianocnu novenu od sv.Alfonza(vydana 1898, aby som sa vyhol nejakym pravdolaskarinam), kde su nadherne rozjimania o Vteleni a Narodeni... vela novych pohladov som ziskal a zrejme si dam aj nasledujuce Vianoce...

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 19 máj 2022 :  09:06:05  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: Utek do Egypta

Hned po narodeni Pana, len co sa mu v jaslickach poklonili traja mudrci z vychodu, rozkaze Boh sv. Jozefovi, aby odisiel s dietatom a jeho matkou do Egypta, lebo kral Herodes ciha dietatu na zivot. Hned vstane, vyda sa na cestu do Egypta a ostane tam, kym ho Pan nepovola spat. Herodes medzi tym rozkaze povrazdit dietky v Betleheme a jeho okoli. Nadeja sa, ze medzi dietkami bude aj novonarodeny kral zidovsky o ktorom mu rozpravali mudrci. Chcel sa ho zbavit, aby si zaistil tron, o ktory sa vo svojej ziarlivosti tak velmi obaval. Vsimnime si kazdej podrobnosti a prosme Bozskeho Spasitela o milost, aby sme coraz lepsie poznavali jeho ducha a nim vzdy boli preniknuti.
Z udalosti poznavame troje: rozkaz na utek, sam utek, navrat z Egypta.

I, Rozkaz na utek.
a, uvazuj preco sa odhodlal Spasitel na utek? Aba este viac trpel, aby sa este prisnejsie cvicil v chudobe. Laskava starostlivost sv.Jozefa uz trochu po domacky zariadila mastalku, dobri pastieri priniesli darceky, mudrci svojimi darmi kolko- tolko zmiernili nudzu a to bolo pre Bozskeho Spasitela uz mnoho. Prec do Egypta, do cudzej zeme, aby mohol zit este vo vacsej biede. Aka to laska k chudobe! Dal sa na utek, aby nam zanechal dolezite poucenie pre duchovny zivot. Uci nas, ze vo svojich prosbach a tazkostiach nemame sa domahat mimoriadnej a zazracnej pomoci Bozej, alebo ju dokonca pozadovat vtedy, ked nam postacuju ponukane, alebo prirodzene prostriedky. Ked prirodzene nedostacuju, az vtedy sa mozes obratit na Boha a prosebne ziadat s odovzdanim sa o nadprirodzenu pomoc. Pan lahko si mohol pomoct zazrakom, ale naskytol sa mu este prirodzeny- i ked pokorujuci prostriedok utek. A On si ho vyvolil.
b, uvaz aku obetu vyzadoval Bozi rozkaz. Ved uz sam utek je neprijemnou, trpkou vecou. Opustit rodnu zem, odist do celkom cudzej, neznamej krajiny, zriect sa na dlhsi cas zarobku, na ktory bol Jozef ako zivitel dietata a jeho matky odkazany, neista, tmava buducnost! "A bud tam, kym ti nepoviem"- teda bez urcenia, ako dlho to potrva. Veru tazka obeta pre chudobnu sv. Rodinu!
c, zamysli sa este nad niektorymi zvlastnymi okolnostami tohto rozkazu. Bol oznameny priamo sv. Jozefovi a az prostrednictvom neho Marii. Necitila sa byt urazena vo svojej hodnosti a dostojnosti, ze anjel neprisiel priamo ku nej, hoci ona mala blizsi vztah k dietatu ako Jozef, bola to vola Bozia a sluzobnici Panovej bolo lahostajne, ci sa to dozvedela priamo, alebo prostrednictvom inych. Hla, spasitelne poucenie pre nas, ktori tak tazko znasame kazde zaznavanie. Rozkaz bol vydany v noci, v neprihodnej chvili, v spanku. Boh poznal zle umysly Herodesa, mohol ich Jozefovi aj cez den oznamit. Predsa voli nevhodny cas- aby nam dal vo sv.Jozefovi priklad heroickej poslusnosti.


II, Utek do Egypta. Obdivuj:
a, dokonalu poslusnost sv. Jozefa. Neodporuje, nepyta sa preco prave Egypt, kde nikoho nepozna? Preco nie k mudrcom, ktori by ich s radostou prijali? A vobec, preco utekat? Ved Boh by mohol tak lahko aj inac pomoct. On hned vstane, este v noci zobudi Mariu, hoci tazko mu to padlo, lebo Maria potrebovala spanok. Boh vola a to mu stacilo, aby hned posluchol."Vstal, vzal dieta a jeho matku v noci" (Mt 2,14)
b, aky tazky bol tento utek uz z udanych pricin. K tomu treba pomysliet, ze cestovanie s malym, slabym dietatom je velmi obtazne pre matku, najma ked i cesta bola neista a nepohodlna.
e, co ich vsak potesuje, co ich vzpriamuje na uteku?
1, myslienka: je to vola Bozia a ta im bola vo vsetkom smerodajnou.
2, myslienka: Nebesky Otec bdie nad nami, spravuje a vedie nas.
3, myslienka: stalo sa to pre Jezisa, aby mu zachranili zivot a pre neho nijaka obeta nie je tazka, nijaka namaha prilisna, nijake utrpenie velke.
4, myslienka: Jezis ja s nami. Toto povedomie osladilo vsetko. Jediny pohlad na Bozske dieta a vsetka unava zmizla, zabudli na velke bolesti.

Usilujme sa aj my cerpat utechu vo svojich bolestiach a trapeniach z tychto styroch myslienok.

III, navrat z Egypta.
1, Herodes zachvateny ziarlivostou a tuzbou po moci, rozhodne s pre zlocin- zavrazdi nevine deti.- Naruzivost, ak sa jej na zaciatku neodporuje, strhne so sebou slepo kazdeho, nepozna hranic, nelaka sa nijakeho zlocinu.
2, uvaz, ake marne je kazde ludske usillie proti planom Prozretelnosti Bozej. Herodes pouzil vsetku uskocnost, aby odstranil novonarodeneho Spasitela, ale darmo!- doverujme preto Prozretelnosti Bozej, lebo bez jej dopustenia, nemoze sa nam ani vlas skrivit na hlave! "Vam vsak su i vlasy na hlave spocitane" (Mt 10,30) A ak Boh nieco dopusti, sluzi to len na nas dobro. (Rim 8,28)
3, Ked vsak Herodes skonal... Napriek vsetkej obozretnosti smrt coskoro urobila koniec Herodesovmu panstvu. Sluboval si hadam desatrocia, ale trestajuca ruka Panova zasiahla prv, nez sa nazdal.
4, Jazef a Maria trpezlivo a odovzadane cakali v cudzine, kym neprisiel anjel s radostnym posolstvom: "Vstan, vezmi dieta i jeho matku a id do zeme Izraelovej"(Mt 2,20)

Ked Pan zosle na nas krize, budme aj my v nich trpezlivi a povedzme si: Budem ich ochotne znasat, pretoze On to chce, dokial On chce a ako On chce. Nech na nas vdychne Bozske dieta svojho ducha, aby sme sa v tazkych navstiveniach spravovali podla jeho prikladu, aby sme sa cvicili v trezlivosti a v nej vytrvali, dokial On chce.

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 19 máj 2022 :  11:56:31  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Duchovne citanie: O staruckom Simeonovi.

Lukas zanechal nam opis svateho muza, pri Panovom narodeni. Kratkymi ale vystiznymi crtami predstavuje ho ako praveho sluzobnika Bozskeho Spasitela, takze jeho cnosti a vlastnosti aj nam mozu posluzit ako vzor a evanjelista zaznamenava najmenej sedem takych prednosti.

1, chvali jeho spravodlivost....a ten clovek bol spravodlivy. Pojem spravodlivosti zahrnuje v sebe vsetky cnosti, lebo len ten je naozaj spravodlivy, ktoreho zivot je pravym a uplnym prejavom zakona Bozieho, ktory spravuje a usmernuje cely ludsky zivot.
2, bol bohabojny, preniknuty svatou detskou baznou Bozou, ktora sa vyhyba aj malym hriechom ako najvacsiemu zlu, aby sa neznepacila milemu Otcovskemu pohladu.
3, Kam smerovali jeho umysly, nadeje, ocakavanie? Nie k pozemskym statkom, nie k poctam a svetackym pozitkom, nie k pohodlnemu zivotu tu na zemi- nie, on "ocakaval potesenie Izraela". Take maju byt nadeje a zelania opravdiveho krestana, horliveho knaza. Nemaju byt zamerane na statky tohto sveta, ale na vacsiu slavu Boziu, na rozsirenie a rozkvet Cirkvi, na spasu dusi, na druhy svet. "lebo nemame tu staleho miesta, ale buduce vyhladavame."
4, Duch Svaty bol na nom. Ano i ucenik Panov, pravy krestan- katolik a knaz  ma byt naplneny a spravovany Duchom Svatym a nie duchom sveta. Tohoto Ducha Bozieho si ma nadobudat dovernym stykom a Bozskym Spasitelom a hodnym prijimanim sviatosti.(ked nam Boh,posle)
5, v dovernom styku s Duchom Svatym, "dostal predpoved od Ducha Svateho, ze nepodstupi smrti skor, ako uzrie Pamazaneho Panovho. Ake potesujuce zjavenie. Kiez Duch Svaty i nas osvecuje a vedie vo vsetkych dolezitych rozhodovaniach, aby sme so zalmistom mohli volat: " mojou radou su Tvoje ustanovenia" (Z 118,24). Nie mudrost sveta, nie zasady sveta maju viest a urcovat konania, ale zasady Bozskeho Spasitela, vnuknutia Ducha Svateho, nadprirodzene pohnutky.
6, Prisiel Duchom Svatym vedeny do chramu. Nech to plati aj o nas. V samom chrame,(dnes treba poznat, lebo chram je tam, kde sidli Boh... nie nejaka pekna krabica aj goticka)pred tvarou Bozou nebudme roztrziti, plny svetskych myslienok a starosti, ale sustredeni, naplneni svatou naboznostou podla napomenutia Ducha Svateho: "pred modlitbou priprav svoju dusu a nebud ako clovek, co pokusa Boha"(Sir 18,23). Pozorujme dalej ako nachadza v chrame splnenie svojho tak vrucneho zelania, nachadza Jezisa, tuzbu svojho srdca. S akou vrucnou laskou vzal ho na svoje ramena a s akou uctou ho pobozkal. Mohli sme zavidiet svatemu starcovi a uvedomujeme si, ze sme na tom este lepsie. On len raz mal to stastie, ze mohol drzat vo svojom naruci Jezisa, my vsak mozeme prijimat Jezisa, kedykolvek chceme.(bejvavalo!!!) On mohol vziat Jezisa len do svojho narucia, my vsak mozeme ho prijat do svojho srdca, ved prichadza do nasho vnutra. Kiezby sme mali pri svatom prijimani nieco z viery, vrucnosti a poboznosti tohoto svateho starca!
7,Tak zil, ze mohol na sklonku zivota povedat: "Teraz prepustis, Pane, svojho sluzobnika v pokoji" O kiezby sme mohli zopakovat tieto slova na smrtelnej posteli. Budeme si ich moct prisvojit, ked celym zivotom dokazeme, ze sme boli verni sluzobnici Bozi, ze vola Bozia spravovala vsetko nase konanie a ze vo vsetkom sme hladali slavu Boziu. Ked sv. Simeon vedel toto dokazat v Starom zakone, o to viac my co zijeme v plnosti milosti v Novom. Predstavme si casto krasny obraz svateho starca, aby sme sa nim povzbudzovali k vacsej horlivosti.

Modlitbu "nunc dimittis- Teraz Pane prepustis" sa teraz modlim kazdodenne v Hodinkach v Kompletoriu-Doplnku... pekna priprava na smrt...

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 20 máj 2022 :  07:17:35  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Uvaha: Skryty zivot Pana v Nazarete.

Po navrate z Egypta, odobrala sa sv. Rodina do Nazareta a zila tam dlhe roky skrytym zivotom. Malo sa nam o tom zachovalo. Ale aj v tom male skryva sa mnoho poucneho. Zajdime v duchu do maleho, skromneho domceka, dokladne pozorujme vsetko a podla toho zariadujeme a posvacujeme sj my svoj domaci zivot. Na chvile utiahnutosti v domacom zatisi pravom mozeme vztahovat slova Ducha Svateho: "so vsetkou starostlivostou chran srdce, lebo z neho vyviera zivot"(Pris 4,23) Pozorujme sledujeme tichy, skryty zivot Pana a podla neho posvacujeme svoj domaci.

Stvorake poucenie plynie z tohoto rozjimania.

Prve- o skrytom zivote platia slova sv. Lukasa "Zacal Jezis cinit a ucit", Syn Bozi nielen preto prisiel, aby svojim utrpenim a smrtou vykupil pokolenie ludske, ale aby nas poucil a nielen slovom, ale i prikladom, lebo priklady su posobivejsie nez slova. A preto venoval cely svoj pozemsky zivot- z neho tridsat rokov vylucne- apostolatu prikladom a len tri roky ustnemu poucovaniu. Ake dolezite poucenie pre knaza a pre apostolske duse. Ak chce blahodarne ucinkovat, nesmie zanedbavat apostolat dobreho prikladu. Vyhody su jasne...

Druhe- Svatost, dokonalost krestanskeho zivota nespociva v mimoriadnych, skvelych, napadnych skutkoch, ale cinoch, ktore vsetci bez vynimky mozeme vykonat, t.j plnenim Bozej vole, co je v kazdom stave mozne. Niet pochybnosti, ze Pan zil v Nazarete svatym, zasluznym, dokonalym, ba bozskym zivotom, ved i o tejto dobe platia jeho slova: "Ja vzdycky cinim, co sa Jemu paci". Vieme vsak, ze tam nerobil zazraky, nepovedal skvele reci, ani nic mimoriadneho, co by iny nemohol dokazat. Teda svatost nespociva v mimoriadnych cinoch. Co teda velkeho vykonal, ze jeho zivot bol tak dokonaly? Plnil volu Nebeskeho Otca a to i v nepatrnych malickostiach. Hla v tom spociva svatost zivota. A celkom opravene, lebo niet svatejsej, dokonalejsej vole, ako je vola Bozia a preto len ten kona nieco velkeho a dokonaleho, kto plni nie svoju volu, ale volu Najvyssieho. Toto vsak moze dokazat kazdy vo svojom povolani, ktore mu Boh urcil: bohaty i chudobny, zdravy i nemocny, pan i sluha... Aka to potesujuca nauka! Mozem tak lahko zit vo svojom stave, svatym, dokonalym, Bohu podobnym zivotom. Preto mame sa i vzdy modlit "Bud Tvoja vola, ako v nebi tak i na zemi."
Tretie- V Nazarete je vzorny poriadok. V ustanovenu hodinu vstavaju, modlia sa a potom pracuju. Jednoduchy obed prerusi pracu. Po obede opat praca. S modlitbou konci sa praca i den a po potrebnom obcerstveni a dusevnom osviezeni odchadzaju v milom rozhovore na zasluzeny odpocinok- Naucme sa tu milovat a vazit si poriadok a podla moznosti ho zachovat. Preco?

1, lebo Boh miluje poriadok. Pozri na vseky diela Bozie, aky poriadok vsade panuje: vynimky z poriadku, zazraky su velmi zriedkave. Ako pravidelnost v prirode vzbudzuje obdiv, tak zas harmonicky, usporadany zivot povzbudzuje nas.
2, poriadkom ziska sa cas, cas je velmi cenny pre vecnost. Preto je velmi dolezite ustalit si denny poriadok, v ktorom kazda hodina ma svoje urcenie. Takto prestanu dlhe uvazovania, co mam robit teraz, co neskor, ziskas vela casu a mozes spokojne s chutou venovat sa praci.
3, poriadok napomaha zachovat si dusevnu rovnovahu  a pokoj srdca. Dusa i telo, vonkajsi i vnutornyclovek uzko suvisia. Ak vnutro je rozharane, hned sa to prejavuje aj navonok. Naopak vonkajsi pokoj a poriadok blahodarne posobi na vnutorny zivot. Ano dobre ustalena zivotosprava udrzuje a podporuje i zdravie. Na poriadku spociva Bozie pozehnanie, ako i na prirode pri pravidelnom peknom pocasi.

Preto rozhodne dbajme o mudry, pravidelny denny poriadok, v ktorom co najlepsie zadelujeme modlitbu, pracu a osviezenie.
Je sice pravda ze nemozme vzdy zit podla presneho poriadku, najma ak nie sme reholnici, alebo velmi sme zaneprazneni vonkajsimi pracami. Predsa, kto miluje usporiadany zivot, ten si najde sposob vniest urcity poriadok aj do chaosu mnohostrannych povinnosti. Spravujme sa aspon tymto trojakym pravidlom:
a, nie nalada ma urcovat nase zamestnanie, ale rozum, ba lepsie povedane- vierou osvieteny rozum.
b, najprv sa venujme tomu, co je potrebne, potom co je uzitocne, a az napokon, co je prijemne, nie s tymto zacat a one zanedbavat
c, nedavajme Bohu(modlitbe atd), duchovnym cviceniam posledne, nevhodne miesto, cas, ked sme uz ustati, unaveni, ospanlivi.

Nacrtnime si denny poriadok, ak sme ho nemali. Podla moznosti zachovavajme ho svedomito, lebo na poriadku spociva pozehnanie.

Stvrte poucenie. Pan zije v Nazarete naozaj pracovitym zivotom. Casto veru uplne vycerpany dennou pracou uklada sa vecer na odpocinok. A preco tolko pracoval? Ked mu predsa vsemohucnost stala v sluzbach a zbory anjelov mu ochotne by mu posluzili?
1, preto aby pracu povzniesol a zoslachtil. Ved clovek zrodzuje sa pre pracu: slaby prichadza na svet, bez vedomosti a pripravenosti, ale je vystrojeny silou a schopnostami, ktorymi ma narabat. "prave tak ako vtak sa narodil pre lietanie, tak i clovek na pracu."(Job 5,7) Ale vo vseobecnosti clovek vyhyba sa praci, najma nizsej, nerad sa jej venuje. Preto Syn Bozi sam pracoval, aby cloveka pobadal ku praci a odnal mu moznost vyhovorky.
2, pracoval preto, aby nam bol vo vsetkom podobny okrem hriechu. Boh povedal kedysi Adamovi a potomkom "v pote tvare budes jest svoj chlieb" a kedze tieto slova sa vztahuju na vsetkych: papeza, cisara, bohateho, chodobneho, pana i sluhu... preto sa aj On chcel podrobit tomuto rozkazu. Neraz veru doslovne o nom platilo, ze pote tvare jedol svoj chlieb. Nezaskodi teda, ked si i my obcas spytujeme pri jedle- zasluzil som si naozaj tento pokrm? Znamy je prisny Pavlov vyrok "ked niekto nechce pracovat, nech ani neje"(2 Sol 3,10) Ked sa teda Pan takto podroboval zakonu prace, budme aj my, biedne stvorenia a hriesnici, pracoviti.
3, pracoval aby nas vystrihal pred zahalkou, ktora je pareniskom neresti. Kto nie je pracovity, a strani sa prace, lahko sa odovzda zabavam. "posadal si lud jest a pit a zacali sa zabavat"(Ex 32,6) a to takym hriesnym sposobom, ze zvolali na seba hnev Bozi.
4, chcel nas upozornit, ze pracou mozeme sa kajat za hriechy predosleho zivota, co sme aj povinni urobit. Dvojaky bohaty uzitok mame z prace. Namahava praca, ak je s ochotou koname je zadostucinenim za previnenia mladosti, cim si skracujeme ocistec a mozeme si nou zasluzit nebesku odmenu.
5, tym skor knaz ma byt pracovity...

Prv nez opustime utulny nazaretsky domcek, uvazme si este kratko, ako pracoval Pan, aby sme sa od neho naucili umeniu pracovat.
a, vsetko co robil dobre robil, ako to aj lud naznacil vyrokom "vsetko dobre robil"(Mk 7,37)
b, robil vsetko ochotne, nesomral, nestazoval sa, ale vo vsetkm plnil volu Otcovu.
c, Naboznostou, dobrym umyslom a obetovanim posvacoval pracu, cim ju premienal na modlitbu.
d, tak pracoval, ze ho praca neodtahovala od modlitby a tak sa modlil, ze pre modlitbu nezameskal pracu.
Nasleduj tento vzor a podla neho posvacuj tiez svoju pracu.

Obohateni tymto stvorakym poucenim z Nazareta, vratme sa teraz do vlastneho domu a prosme Pana o hojne milosti, aba sme v jeho slapajach kracali a jeho priklad verne nasledovali.

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 20 máj 2022 :  11:23:52  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: Navsteva svatej Rodiny v Jeruzaleme.

Skryty zivot Pana bol v Nazarete dost jednotvarny. Necitame tam o vyletoch, zabavach, prazdninovych cestach (to nam teraz s.s zabezpecila a stava sa to uz zivotnym stylom). Skladal sa z modlitby a prace. Malu zmenu prinasali len kazdorocne zakonom predpisane pute do Jeruzalema na vyrocite sviatky. O takejto puti rozprava nam sv.Lukas, ked mal Jezis dvanast rokov. Po vykonanej poboznosti vratili sa Jozef s Mariou, ale chlapec ostal bez ich vedomia v Jeruzaleme. Ked sa stretli, zbadali, ze nejde s nimi v sprievode. Najpr ho s bolestou hladali medzi znamymi a ked ho u nich nebolo, vratili sa do Jeruzalema. Tam ho konecne nasli v chrame, uprostred ucitelov, ktori zasli nad jeho mudrostou a odpovedami. Matka mu povedala:" Synu, preco si nam to ucinil? Hla, tvoj otec a ja sme ta s bolestou hladali." Povedal im:"Nevedeli ste ze ja musim byt v tom, co je mojho Otca?". Potom pobral sa s nimi a prisiel do Nazaretu.

Z opisanej udalosti uvazme si troje: Odchod do chramu, Spasitel ostane v chrame, Maria a Jozef ho hladaju a najdu.

I. Odchod do chramu. Uvaz si vernost sv.Jozefa v zachovavani zakona, hoci to bolo spojene s nemalymi obetami. Uvaz vzneseny priklad Bozskeho Spasitela, ktory ako zakonodarca, nebol k tomu viazany, no nechcel robit vynimky, ale vo vsetkom nam chcel byt podobny okrem hriechu. Uvaz horlivost Mariinu. Ani ju neviazala tato povinnost, ale ani ona nechcela chybat tam, kde islo o slavu Boziu. S akou sustredenostou a naboznostou kracaju- nebola to zabavna cesta, ale prava put, spojena s modlitbou a svatym mlcanim a s mnohym stradanim. Pozri s akou naboznostou vstupuju do chramu, s akou vrucnostou sa modlia, s akou srdecnou vdacnostou prinasaju predpisane dary. Vhlb sa do citov, ktore naplnovali  srdcia Pana, Marie a Jozefa, pri vstupe pred Najvyssieho, vhlb sa do ich naboznosti, ako dlho vytrvali v modlitbe, az konecne prisla hodina navratu. Zastavme sa pri tomto milu obraze a povzbudme sa nim.

II Jezis ostane v chrame:
1,S tazkym srdcom lucili sa so svatynou, ved v Nazarete ju nemali. Bozsky Spasitel ostava vsak tam, podla vole Nebeskeho Otca, bez toho, aby to oznamil svojej Matke, alebo pestunovi, hoci predvidal ake uzkosti podstupia. Ano ked Boh vola, ludske ohlady a pokrvne vztahy musia ustupit, musime vediet priniest i obetu.
2, Bozsky Spasitel nestara sa o noclah, nasiel ho zaiste na tvrdo kameni v jednej predsieni chramu. Nestara sa ani o jedlo a napoj a sotva co po tie tri dni pozival. Vzi sa do jeho rozpolozenia a maj s nim sucit.
3, uvaz si dalej, ako Spasitel neraz opusta nabozne a svate duse bez ich viny, na ich velky zarmutok. Preco tak robieva? Niekedy z testu za lahke hriechy, pre urazlivu vlaznost, pre prilisnu prichylnost k stvoreniam, s ktorymi nechce sa delit o svoje panstvo. Ale casto to byva aj bez viny patricnych dusi, ako i v nasom pripade.  Ani Maria, ani Jozef nezavinilli stratu Bozskeho Spasitela. Preco sa teda Pan vzdaluje od ich svatych dusi takze nepocituju jeho pritomnost a su preto celkom opustene a zarmutene? Aby ich skusal, aby im dal prilezitost k mnohym dobrym skutkom horlivosti, aby nas vzdy viac posilnil v cnosti.

III Jezisa hladaju:
1, Ked sa Maria a Jozef stretli na ceste domov, prelaknuti zbdaju, ze Jezis nejde s nimi. Aka bolest musela sklucovat ich srdce! Hned sa poberu hladat ho. Najprv sa dopytuju medzi pribuznymi a znamymi, ale Jezisa tam nenachadzaju. Ak by sa teda aj od nas Pan vzdialil, odnal potechu, hladajme ho nie v stvoreni, nie u pokrvnych, nie vo svetskych radovankach, ale vratme sa tiez do Jeruzalema- do chramu... tu hladajme utociste pred bohostankom. V modlitbe, tu najdeme Jezisa, stratenu potechu, Pana.
2, Ako skromne sa zachoval Bozsky Spasitel! Mohol zahanbit znalcov zakona, mohol im dat pocitit, ze ich daleko prevysuje, ale on zostava len v ulohe chlapca, ktory sa vypytuje a odpoveda.
3, Uvazme si vznesene slova co povedal Marii: Nevedeli ste, ze ja musim byt v tom, co je mojho Otca? To ma byt nas program, najma program knaza. Ma mysliet len na slavu Boziu, vo svojich podujatiach ma ju mat stale pred ocami a vsade len za nu pracovat.
4, Pan pri tejto prilezitosti zadostucinil mimoriadnemu rozkazu svojho Nebeskeho Otca. Po jeho splneni oddava sa opat podla Jeho vole tichemu a skrytemu zivotu v Nazarete- priklad pre nas ako si pocinat v podobnych okolnostiach.

Vznesene heslo nasho Majstra:"Nevedeli ste, ze ja musim byt v tom, co je mojho Otca" nech je ovocim tohto rozjimania. Osvojme si ho aj my a prosme Bozskeho Spasitela o svetlo, milost a silu, aby sme sa ho verne pridrzali a svojim zivotom uskutocnovali.

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 21 máj 2022 :  06:35:18  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: O poslusnosti Bozskeho Spasitela.

Zivotopis Bozskeho Spasitela, az po tridsiaty rok, jeho zivota podava nam sv.Lukas- Je kratky a znie "A bol im poddany." Vsimnime si podivnu poslusnost Pana, a to: skutocnost ze On je poslusny, dokonalost Jeho poslusnosti, jej hrdinskost.

I, Uvazujme o prostej skutocnosti, ze Kristus bol poslusny. Uz to je obdivuhodne.
1, kto je poddany? Syn Bozi, ktory podla svojej ludskej prirodzenosti, bol plny mudrosti a vedomosti Bozej, plny rozvaznosti, plny milosti, vedel sa preto najdokonalejsie spravovat a nepotreboval dat sa viest, vzdelavat od inych. Koho posluchal? Mariu a Jozefa, zaiste svate osoby, ktore vsak ako Jeho stvorenia, stoja hodnostou, dokonalostou, svatostou hlboko pod Nim. V com posluchal? V najnepatrnejsich okolnostiach: v dielni sv. Jozefa, v domacnosti, ktora bola ozaj chudobna. Ako dlho posluchal? Nie niekolko hodin, dni- i to by nam ludom muselo stacit na odporucanie poslusnosti- ale roky, desatrocia, az do svojho tridsiateho roku. Posluchal ako dieta, chlapec, mladik ba aj ako dospely muz.
2, Mali by sme chut zvolat: Ale, Spasitelu, ci si neprisiel preto, aby si svet vykupil, aby si zvestoval nebeske ucenie a teraz marnis cas v nepatrnej dielni bezvyznamnymi pracami, ktore by mohol vykonat hocikto? Zacni teda konecne svoju ulohu! Vtedy nam odpovie: Svojim apostolom ponecham, aby ludi poucovali a obracali kazanim, pre seba si vyhradzujem to co je dolezitejsie- apostolat prikladu. Je totiz poslusnost vsetkym ludom bezpodmienecne potrebna, lebo bez poslusnosti nie je myslitelne ani manzelstvo,(sice s.s vymyslela, sprasila aj toto- zaviedla rovnosti a rovnopravnosti, ktovie ci sa nejake manzelstva uzatvoria?), ani stat, ani Cirkev. Medzi tvormi, ktore su obdarene slobodou, nemoze byt poriadok, bez poslusnosti a poddanosti a ak chcu dosiahnut vecnu blazenost, musia sluzit. Sluzba vsak predpoklada poddanost a poslusnost. Pretoze vsak ludia tazko sa podrobuju prave pre svoju vrodenu svojhlavost a svojvolu a sebeckost, ako nas o tom poucuje skusenost uz pri malyvh detoch, potrebny je posobivy prostriedok, ktory by poslusnost ulahcil, zoslachtil a urobil ju pritazlivou. Preto chcel Syn Bozia dat tak dokonaly priklad poslusnosti, aby odnal clovekovi, kazdu vyhovorku, ze je azda z vysokeho rodu, alebo ze je mudry, vzdelany...Mocne kniezata a vladari, polozili roku na pluh, aby vzbudili lasku k rolnictvu. A ludia milovali tento umyselny  a vypocitavy priklad. Coze je to v porovnani, s prikladom poslusnosti, ktory dal On, az do svojho tridsiateho roku? Uz i toto nas musi presvedcit o velkej hodnote poslusnosti. Preto duse, ktore tuzili po dokonalosti, boli nadsene prikladom Panovej poslusnosti. Na tisice utvrdzovalo svoju lasku k poslusnosti slubom slavnostne vyhlasovali, ze chcu radsej posluchat ako rozkazovat. Radi sa zriekli kazdeho uradu, ktory im daval pravo rozkazovat a ak taky prijali, bolo to len z poslusnosti.
3, Ale nielen preto odporucal Pan tak dorazne poslusnost svojim prikladom, ze je potrebna, ale najma pre mnohe prednosti, ktore v sebe zahrnuje. Rozjimajme o niektorych z tychto prednosti. Dokial posluchame pravoplatnych predstavanych, kracame isto, lebo oni su zastupcami Bozimi. Poslusnostou k predstavenemu, ktoreho nam Boh urcil, ziskavame mnohe zasluhy. Lebo takato poslusnost je sluzbou Bohu a kto sluzi Bohu ziskava vela, Boh ho bohato odmenuje. Kto poslucha, zije dokonalym, svatym, bozskym zivotom. Ved plni volu Boziu, a niet nic dokonalejsieho, nic svatejsieho ako vola Bozia.
Ked sa raz spytali sv. Alojza pri hre, co by robil, keby mal hned umriet? Odpovedal: Pokracoval by som v hre. Ale co to hovoris? namietali uzastnuti kamarati, nebolo by to lahkomyselne zomriet pri hre? Nie, povedal, teraz je to vola Bozia aby som sa zabaval a ak zomriem, plniac jeho volu, tak iste dobre zomriem. Poslusny clovek ulahcuje si zodpovednost, kedze sa moze vyhovorit na poslusnost, ktora mu to, alebo ono zakazala, prikazala... Poslusnostou cvici sa clovek aj v mnohych inych cnostiach: vo viere, pokore, sebazapreni, trpezlivosti, pokani atd... Na poslusnosti spociva aj zvlastne pozehnanie Bozie "poslusny muz bude hovorit o vitazstve" (Pris 21,28) Prave pre tieto prednosti je poslusnost znamkou praveho, dokladneho cnostneho zivota.

II. Dokonalost poslusnosti Kristovej. Ako posluchal Bozsky Spasitel.

1, Posluchal presne. Sotva ho len zavolal sv. Jozef, hned prisiel. Bol pripraveny vyplnit kazde zelanie Mariino.
2, Posluchal ochotne- nehundral, ani v duchu neodporoval, lebo poslusnost, s ktorou vola nesuhlasi, nie je poslusnostou ludskou, ale strojovou.
3, Jeho poslusnost bola vnutorna, srdecna, radostna, lebo i na poslusnost sa vztahuju slova: "veseleho darcu miluje Boh" (2 Kor 9,7)
4, posluchal aj vtedy ked podrobit aj svoj rozum. Neraz lepsie vedel ako Maria alebo Jozef, co sa ma robit. Kedze vsak neprisiel, aby poucoval o vedeni domacnosti alebo v tesarskom remesle, posluchal i ked musel podriadit rozum. Ked sa pytame na pohnutku jeho dokonalej poslusnosti, nenajdeme inu ako volu jeho Otca- tu je kluc na vysvetlenie jeho obdivuhodnej poslusnosti. Otec to chce, to mu stacilo, lebo niet svatejsej vole nad tuto.

III, hrdinskost poslusnosti Jezisovej. Z troch pricin neradi posluchame:

1, Vtedy ked nam rozkazu nieco tazke. Na lahke sluzby nepodvoluje sa clovek tazko. Od Pana sa pozadovali veci skutocne tazke. O nom sa hovori: Bol poslusny az na smrt, a to smrt kriza. Ako ochotne sa polozil katom na kriz! Neotvoril usta, aby sa zaloval. Od nas sa neziadaju take tazke veci a predsa tak rychlo sme naklonno reptat proti tomu, co vyzaduje od nas poslusnost.
2, poslusnost byva tazka vtedy, ked to co mame konat, neprinasa nam ani poctu, ani nam neposkytuje prilezitost vyniknut, alebo uplatnit nasu zrucnost a prednosti. Ked ma niekto moznost si ziskat, ked moze nejako sa zaskviet v ociach ludi, tak je hned ochotny prevziat akukolvek tazku ulohu. Bozsky Spasitel posluchal a to viac rokov, v celkom nizkych pracach, ake sa vyskytuju v skromnej domacnosti, alebo malej dielni, v pracach, ktore nevzbudzuju ani pozornost a tym menej prilezitost k zvlastnej chvale a uznaniu
3, poslusnost je tazko zachovavat vtedy, ked predstaveni nam nie su priam sympaticki. (ako mne napr. cigani, potom je clovek obvineny ze vraj nemiluje blizneho...  co je nieco ine, sympatiu mi nikto neprikazuje, to je nakoniec citovy zalezitost, nie volova, laska k bliznemu je volova, vsak musime milovat aj nepriatelov a ti nam nemusia byt sympaticki...dalsia obvykla slovickova hra s.s... ako niekto obvinil kotllebovcov, ze vraj nemiluju bliznych a ked su vraj akoze krestania tak vraj musia mat rafu vsetkych, tam je iny problem). Ked niekto miluje a vazi si svojich predstavenych, s radostou im sluzi a plni ich volu. Je zrejme ze Jozef a Maria bolo Bozskemu Spasitelovi velmi mili. Ale on bol poslusny aj svetskym a duchovnym uradom- takemu Pilatovi, velknazom, ba i samotnym katom, tito mu zaiste neboli sympaticki. Hla aka hrdinskost to bola od neho, Syna Bozieho, Spravodliveho, posluchat takychto hriesnych ludi, posluchat svoje tvory. Preto Bozsky Spasitel tak dorazne odporucal, cez cely svoj zivot hrdinskym sposobom i svojim prikladom cnost poslusnosti, pytajme sa vazne, aky pomer mame k tejto cnosti? Vazim, cenim si ju, cvicim sa v nej podla jej velkej dolezitosti? Nemyslim si zo zvratenym svetom, ze poslusnost je len pre deti, sluhov a nevzdelanych ludi? O ako lahko daju sa ludia obalamutit tymito falosnymi heslami a nevyuzivaju nalezite tuto tak zasluznu, uzitocnu a pozehnanu cnost! A ked aj poslucham, poslucham azda s narekom a hundranim, tazkym srdcom a nechutou? Okradal by som tak o vsetku cenu, uzitok, a pozehnanie tejto cnosti. Usilujem sa azda len vtedy posluchat, ked sa vsetko robi podla mojej vole a predstaveni trufaju si len to rozkazat, co zodpoveda mojim naklonnostiam? Ked vlastne oni posluchaju mna a nie ja ich? Kiezby aj moj zivotopis a napis na hrobe mohol zniet: "Bol im poslusny".
Aky to svaty, zasluzny, bozsky zivot!

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 22 máj 2022 :  06:25:42  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: O prechode Pana zo skryteho do verejneho zivota

Zadelme si latku na rozjimanie do troch bodov:
1, Vyzva Nebeskeho Otca k Vykupitelovi, aby nastupil ucitelsky urad(vocatio)
2, uvedenie do ucitelskeho uradu. (inauguratio)
3, blizsia priprava na ucitelsky urad (praeparatio)

I Vyzva nastupit ucitelsky urad.
1, Dlho zil Pan skrytym zivotom, hoci mal vynikajuce vlastnosti pre kazanie a pre vyniknutie. Lahko mohol ziskat obdiv sveta. On vsak trpezlivo a odovzdane caka, dokial ho nevyzve sam Nebesky Otec. Natiska sa, ako my, co sa nemozeme dockat casu, kedy nas postavia na svietnik a ktori sa pokladme sa sposobilych na vsetko a povazujeme sa za nenahraditelnych. O nom platia slova sv.Pavla: "a nikto si neprivlastnuje tuto hodnost, iba kto je povolany od Boha ako Aron. Tak ani Kristus neoslavil seba sameho, aby bol velknazom, ale ten, ktory mu hovoril atd" (Zid 5, 4). Aka vznesena vyrovnanost Bozskeho Spasitela, ktory z odovzdanosti do vole Otca, je akoby hotovy zakopat take hrivny! On vsak vedel ze oslava Boha spociva v plneni Jeho vole a preto s tou istou silou vole obetoval teraz svoje prednosti za skryty zivot, lebo to tak chcel Jeho Otec, ako ich zasa neskorsie zjavil pri svojom verejnom ucinkovani, pretoze taka bola vola Jeho Otca.
2, Co zacal robit? " Zacal cinit a ucit", vyucoval najprv prikladom. Podobne sa musia cvicit bohoslovci, kedze nemaju prilezitost vyniknut v tom, co budu niekedy z kazatelne ludu pripominat. Musia poznat tazkosti krestanskeho zivota, aby niekedy mohli ucinne kazat a nemuseli pocut vycitky:" Lekar vyliec seba sameho"(Lk 4, 23). Na svoje vznesene povolanie musia sa pripravovat modlitbou a studiom.(casto tu o knazoch sa pise, aj my si porovnavajme ci mame takych knazov... nie ako tych co pise Bellarmin...armada knazov (tych v uvodzovkach ale aj bez, vsak vieme ze aj taki boli) pripravia cestu Antikristovi...
3, Ked Nebesky Otec vyzval Svojho Syna k verejnemu zivotu, musi sa Maria zriect spolocneho nazivania s Jezisom. Musi od nej odist. Pre Mariu to bolo iste bolestnou obetou, ale s lasky k Bohu ju priniesla ochotne. Teraz sa najvyslovnejsie splnuju slova, ktore Pan kedysi povedal:" Nevedeli ste, ze musim byt v tom, co je mojho Otca"

II, Uvedenie do verejnej cinnosti:
1, Ako zacal Jezis svoj ucitelsky urad? Ukonom ponizenosti. Hned odchadza ku Janovi Krstitelovi, aby prijal krst pokania. Chcel sa ukazat takym, aky nie je. Ano i my sa chceme ukazovat takymi aki nie sme. Z marnomyselnosti chceme sa zdat ucenymi, cnostnymi, mudrymi atd. Jezis s pokory chcel sa ukazat hriesnikom, hoci nebol.
Preco Pan zacal svoju apostolsku cinnost aktom pokory? Lebo Boh pokornym dava svoju milost. Len preto sprevadza Boh svojim pozehnanim prace pokorneho, lebo pokorny hladi na jeho slavu, ma pred ocami cest Boziu a o nu sa usiluje, namysleny hladi vsak na svoju slavu. A preto sa Boh "pysnemu protivi"(Jak 4,6), ale prace pokornych podporuje. My sme len nastrojom v rukach Bozich. Nastroj prebera silu umelca, tym viac, cim viac prilne k majstrovi.
Pokorny nedoveruje sebe, ale v povedomi svojej nemohucnosti a slabosti opiera sa celkom o Boha...pysny opacne stavia na sebe. Ako mnoho vykonali na slavu Boziu mnohi pokorni svatci, ako sv Frantisek, sv. Bernard, sv. Anton Paduansky a mnohi ini.
2, Sv.Jan vidi teda prichadzat Jezisa a spoznava v nom Mesiasa. Z pokory vzpiera sa pokrstit nevinneho Baranka Bozieho. Velmi zahanbeny, povedomy si svojej nehodnosti hovori: "Mne treba Tebe  dat sa pokrstit a Ty prichadzas ku mne? Ako casto sa naskytne i knazovi prilezitost, aby celkom pokorne a plny zahanbenia povedal "ty prichadzas ku mne?"Napr. ked nevinne duse v spvedelnici vyznavaju a skrusene oplakavaju svoje celkom male chyby, on si vsak je vedomy svojich velkych hriechov. Ako casto si to moze mysliet v srdci, ked sa styka so statocnymi sluhami, rolnikmi, chorymi, ktori ziju tvrdym zivotom, bojuju s nudzou a chudobou a pritom su oddani Bohu, trpezlivi a spokojni, on sa vsak vyhyba obetiam, tuzi po pozitkoch a oddava sa vlaznosti.
Jezis vsak nastoji, aby Jan ho pokrstil. A sv. Jan sa podrobuje, poslucha, hoci mu to tazko padne. Tym ukazuje, ze jeho pokora je prava a uprimna.
3, Nebesky Otec odmeni pokoru Bozskeho Vykupitela: nebesia sa otvoria, Duch Svaty zostupuje v podobe holubice na neho a z neba pocut hlas: "Toto je Syn moj milovany, v ktorom mam zalubenie" Oci vsetkych su uprene na Pana. On sa vsak vyhol prejavom ucty, odoberie sa vedeny Duchom na pust.

III, Blizsia priprava na ucitelsky urad.
1, Pravom by si niekto mohol mysliet, ze Pan bol uplne pripraveny na verejny urad. Ved bol plny milosti, bohato obdareny pokladmi vedomosti a mudrosti Bozej a za sebou mal svaty skryty zivot. On sa vsak venuje dlhej priprave.
Na celych styridsat dni sa utiahne na pust, kde travi zivot v modlitbe, v dusevnej sustredenosti a mlcanlivosti, v poste a umrtvovani. I tym chcel nam dat priklad, aby sme sa starostlivo pripravovali na svoju apostolsku cinnost modlitbou a rozjimanim, aby sme kazne a napomenutia pred Bohom uvazili a prosili o milost a pozehnanie, "lebo aj ten, co sadi, nie je nic, ani ten kto polieva, ale Boh, ktory dava vzrast."(1 Kor 3, 7)
2, Tymto chcel Spasitel predovsetkym zdoraznit dolezitost sabamrtvenia a skutkov kajucnosti pre apostolsku pracu. Ony totiz podporuju a zintenzivnuju modlitbu a robia ju ucinnou. Preto aj napominal Bozsky Spasitel svojich ucenikov, ked velaraz nemohli vyhnat zleho ducha: "Tento druh zlych duchov neda sa vyhnat nicim, iba modlitbou a postom"(Mk 9,28)- pozeram modernisticke psudopismo a tam je len, ze vraj len modlitbou... vykuchavaju aj Pismo, pomocnicku maju predsa "tzv.vedecku textovu kritiku"...tam potom pekne "precistili" aj Pismo a vyhodili co sa im nehodi do kramu... zahodme to a nepouzivajme!!! Nedisponovani vobec a disponovani len Katolicke!!!
Skutky kajucnosti a umrtvovania aj preto treba odporucat v pastoracii, lebo tym lepsie sa "nastroj prisposobuje majstrovi a je prisposobeny a poddajny) a to podporujeme ovladanim a mrtvenim nezriadenych naruzivosti a zmyselnosti- ved oni nas oddaluju od Krista a stavaju sa proti jeho zmyslaniu a zasadam. To potvrdzuje aj skusenost.
Vsetci velki apostolski muzovia ako sv Pavol, sv.Frantisek Xaversky, sv. Kanizius atd. boli muzmi umrtvovania a sebazapierania.
Duch pokania a umrtvovania dava knazovi v ociach veriacich vacsiu vaznost. Predstavuje si ho ako muza vyssieho zivota, ktory vie vladnut nad sebou.
3, Medzitym co sa Pan v samote modli a posti, je pokusany. Ked sa diabol odvazil pristupit k Panovi a Spasitelovi, nedivme sa, ze i nas pokusa. Ani miesto, ani cas, ani zamestnanie, co by boli ako svate, nezachrani nas od toho. Zapamatajme si- "Synu, ktory vstupujes do sluzby Bozej, stoj pevne v spravodlivosti a bazni a priprav svoju dusu na pokusenie" (Sir 2,1). Boh pripusta pokusenie z rozlicnych pricin. Zciastky preto aby nas skusal, zcistky preto aby nam dal prilezitost rast v cnostiach a upevnit sa v nich, lebo strom v burke zapusta hlbsie korene, aby istejsie udrzal a vitazne prekonal kazdy prival- Boh aj preto pripusta pokusenie, aby nam dal moznost ziskat zasuhy, no mnohoraz, aby nas aj trestal za nevernost a chyby, ktorych sme sa dopustili.
4, Pan nas poucuje svojim prikladom, ako sa mame zachovat proti pokuseniu. Nezahrava sa s nim, ale mu hned odporuje. To nech je pre nas pravidlo "odporuj hned zpociatku, lebo liek by mohol prist neskoro." Pan odmieta pokusenie vyrokmi slova Bozieho. Teda i my mame odporovat zo zivou vierou podla napomenutia sv.Petra: "Ktoremu odporujete silni vo viere"(1 Pt 5, 9). Prave tak Pavol odporuca vieru vo vyzbroji bojovnika Kristovho: "Ku vsetkemu berte stit viery, ktorym by ste mohli uhasit vsetky ohnive strely toho zlostnika"(Ef 6,16)
Z pokuseni Pana mozeme sa i poucit, v com nas diabol najcastejsie a najradsej pokusa. Usiluje sa privabit nasu zmyselnost, vzbudit v nas lakomost, liskat nasej ctiziadosti.
5, Po vitazstve nad pokuseniami nasledovala utecha zhora: "Anjeli pristupili a posluhovali mu"....vtedy opustil ho diabol. Diabol zahanbeny odstupil od neho, ale nie navzdy "ale na cas". Bolo to len primerie. A preto nemame byt nikdy bezstarostni, aj keby nase vitazstvo nad pokuseniam bolo akokolvek skvele. S novou zurivostu a lstou nas napadne, azda ked to budeme najmenej cakat a predvidat.

Pamatajme vzdy na napomenutie Panovo:"Bedlite a modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia"
Vzdy platia slova sv. Pavla: "So strachom a hrozou pracujte na svojom spaseni." (Flp 2,12)

Takto zacina teraz Bozsky Spasitel, svoj ucitelsky urad. A s akym vznesenym umyslom! Vo vsetkom chce hladat len slavu svojho Otca a celym zivotom preukazovat lasku nam biednym ludom. Robi to s nevsednou horlivostou, okrasleny vsetkymi cnostami, aby tak dodaval svojim slovam najvacsi doraz.
Majme vzdy pred ocami tento vzneseny obraz, lebo "ako mna poslal Otec, tak aj ja posielam vas"
Potom budeme dostojnymi vyslancami Pana na svojom mieste, svojom povolani...

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

pascendi-mino

Stav: offline

 Odoslaný - 23 máj 2022 :  06:51:20  Zobraziť profil  Pridať pascendi-mino do zoznamu priateľov
Rozjimanie: O verejnom zivote Bozskeho Spasitela.

Pretoze, ako knazi sme urceni, aby sme pracovali na spase dusi, aby sme ako nastroje a zastupcovia Kristovi pokracovali v diele zapocatom nim samym na zemi, chceme sa podla neho prevychovat. Hladme len na jeho vzeseny priklad a sledujme ho krok za krokom. Z jeho rysov, vsimnime si spon niektore.

1, Spasitel pridrzal sa predovsetkym co Lukas o nom pise: "zacal cinit a ucit" (Sk 1,1) Tymto chcel odnat moznost akehokolvek ospravedlnovania, akejkolvek vyhovorky: Tebe je lahko rozkazovat, napominat. Chcel predist vycitke: "Lekar vyliec seba sameho" (Lk 4,23) Ked niekto sam kona co inym odporuca, moze kazat doraznejsie, presvedcivejsie a srdecnejsie. Spasitel tak dbal na dobry priklad, ze mohol vyzvat svojich protivnikov "kto z vas ma obvini z hriechu" (Jn 8, 46). Skutocne jeho nepriatelia nemohli mu vycitat, ani najmensiu malickost, hoci ho skumavo pozorovali na kazdom kroku. Ani jeden nepriatel Kristov az do dnesneho dna nenasiel nic v jeho reciach, ani skutkoch, co by si nejako protirecilo! (hadam dnes by nasli po zavedeni pravdolaskizmu, ze nebol dost pravdolaskovy... ale take lzi si nemusime vsimat). Aj sv. Pavol odporuca dorazne knazom: "Nedajme  nikomu njakeho pohorsenia, aby sa nasa sluzba netupila, ale preukazujme sa vo vsetkom ako sluzobnici Bozi, v mnohej trpezlivosti... v cistote, vo vedomosti, v zhovievavosti, dobrotivosti, v Duchu Svatom, v laske nepretvarnej" (2 Kor 6,3-6).  Taky ma byt knaz, aby mohol s Pavlom povedat: "Budte mojimi nasledovnikmi ako aj ja som nasledovnikom Kristovym"(1 Kor 4,16)

2, Hovori sa o apostoloch- poslal ich...i Spasitel chcel byt poslany ako sme spominali ze pise Pavol... v Zid 5,4. Vzneseny priklad nam dal i v tomto Pan. Hoci bol schopny a nadany, caka az do 30 roku, az ho konecne Boh zavola, aby vystupil verejne.- cim viac sa mozeme odvolavat na poslanie od Boha, ktore nam prejavuje prostrednictvom nasich predstavenych, tym viac mozeme pocitat s pozehnanim zhora. O kiezby sme nielen navonok zdoraznovali poslanie, ale vo svojom zivote podla neho aj zili, ba celkom nim boli naplneni a preniknuti, aby sme pracovali v duchu Spasitelovom, ktory nas posiela: "Ako mna poslal Otec, tak i ja posielam vas". Hovori dalej o apostoloch: "Poslal ich pred svojou tvarou". Uvazme, ze Pan z bohostanku, z neba pozera na vsetky nase prace, namahy a bolesti. Tato myslienka nech nas povzbudi k usilovnosti, ved ktory robotnik usilovne nepracuje vtedy, ked nan pozera pan. Nech nas pobada k odvaznosti, ved ktory vojak sa neodusevni, ked pozera nan vojvodca, tento pohlad zaistuje vytrvalost, lebo s nim je spojena milost a sila."Poslal ich na kazde miesto". Knaz ma byt na vseto odhodlany, pracovat na kazdom mieste, v akomkolvek urade, odhodlany sluzit v kazdom okruhu posobnosti, ktory mu poslusnost urci.- "Poslal ich do kazdeho mesta, kam mal sam(Pan) prist" (Lk 10,1) Knaz ma sluzit Panovi, jemu ziskavat duse- nie sebe.

3, Sledujme Bozskeho Spasitela pri jeho verejnom ucinkovani. Vyucuje usilovne, prakticky, nazorne, dorazne a vazne, kaze bohatym i chudobnym, venuje sa vsak najma chudobnym, takze pravom moze vztahovat na seba slova proroka: "Poslal ma zvestovat evanjelium chudobnym"(Lk 4,18). Ucitelsky urad je dolezitou povinnostou knaza, musi mu preto venovat velku pozornost:

a, lebo ako kazatel vystupuje v mene Bozom, ohlasuje najdolezitejsiu nauku- vecne pravdy, krestansky lud so zvlastnym zaujmomom tuzi po slovach spasy, aby z nich cely tyzden zil, lebo mnoho zalezi na kazdej kazni. Preto sa musi na kazen pripravovat, aby pravda bola zjavna, aby sa pacila, aby posobila. Kazatel ma casto mysliet na napomenutie sv.Pavla Timotejovi: "Ohlasuj slovo, naliehaj vhod i nevhod, karhaj, pros, zahrakuj so vsetkou trpezlivostou a poucenim"(1 Tim 4,2). Pripravit sa treba studiom a rozjimanim, aby kazen vychadzala so srdca, aby bola dobre premyslena a nasla cestu do srdc. Kazen sa nema opisat, alebo pozlatat z inych. (tu nikto hadam Katolicku kazen nepocul... nejake bonmoty z politiky, zo zivota... vsak kecpult je teraz strasne dolezity v "katolickych" "chramoch".... ako protestanti... zvanit, liapat do nemoty...a o nicom, o bludoch o pravdolaske a hlupostiach...proste demgogia...Katolicku kazen, homiliu  tu nikto podla mna nepocul, ta je "produkt" Posvatneho recnictva)Bozsky Spasitel kazal najma o kralovstve nebeskom a o tejto teme vlastne nariadil kazat aj svojim ucenikom: "A iducky kazte a hovorte: Priblizilo sa kralovstvo nebeske" (Mt 10,7) Ved clovek pre nebo je stvoreny a to je jeho posledne urcenie. Len preto zije na zemi, aby si zasluzil kralovstvo nebeske. Clovek vsak lahko na to zabuda, ba lahkomyselne to zanedbava. Preto ho treba casto napominat "aby tak pozival pozemske veci, aby nestratil vecne"(misal, 3 nedela po Duchu Svatom). Kazen vsak musime podopriet modlitbou, lebo "ani ten kto sadi atd" Aj Pan sa utiahol do samoty a modlil sa. Ked vsak kazaval, s velkou laskavostou ujimal sa vsetkych, najma hriesnikov, opustenych: pre vsetkych mal cas, pre vsetkych mal laskave slovo a utechu. Ano mal porozumenie aj pre hmotne potreby: "Luto mi je zastupu atd." My sice namame take bohatstvo prostriedkov, taku moc, ako On, no musime si uvedomit, aka pozehnana je cinnost takeho knaza, ktory ma sucitne srdce i pre hmotnu biedu a usiluje sa podla moznosti ju zmiernit...pekne je to, ked i o knazovi, pastierovi dusi, mozno povedat: "Chodil dobre ciniac" (Sk 10,38) Dnes je pravdolaskarina, "laska k bliznemu, bez Boha, alebo nejakej karikatury Boha"... to je dnesny svet zaplaveny "humanitou pravdolaskovou" na nerozoznanie od lasky k bliznemu, i ked tam je podstatny rozdiel, spominy vyssie... Musime si davat bacha a nedat sa ucicikat pozlatkom!!!

4, Bozsky Spasitel napomina svojich ucenikov: "Budte rozvazni ako hady a jednoduchy ako holubice", alebo ako sa inde vyslovil "Posielam vas ako barankov medzi vlkov". Co odporucal ucenikom, to sam zachovaval! Aku mudrost vlozil do svojich reci, aku i do svojich skutkov! Citame, ako casto sa ho pokusali podchytit v reci, ale darmo! Pravdaze v nom boly vsetky poklady mudrosti a vedomosti Bozej a bohato oplyval vdetkymi darmi Ducha Svateho. My vsak posilnovani milostou Bozou, musime sa usilovat nadobudat si takuto mudrost. Musime byt opatrni vo svojom spravani a vystupovani, nic si nesmieme odpustit. Mudri v reciach, najma ked sa tykaju inych, ich prac a nedostatkov, v nepriaznivych usudkoch o svojich priateloch a podriadenych. Opatrni v spolocenskom zivote, nikdy nie prilis doverivy, mudri v kaznach, nezvelicovat v nich a chranit sa drazdivosti, ked sa nieco mrzuteho prihodi. Opatrni pri navstevach, v styku s uradnikmi, aby sme si ich svojim drsnym spravanim neodpudili. Rozvazni v spovedelnici. Iste nam nezskodi, ked sa niekedy skontrolujeme, ci nam nieco tu a tam pravom nemozu vycitat. Prava mudrost nam radi, aby sme v dolezitejsich otazkach vypoculi radu inych a pohovorili si nej so skusenymi muzmi- viacej oci, viacej zoci! Pri tejto rozvaznosti musime sa vsak vyhnut nebezpecnemu uskaliu. Pre samu opatrnost a rozvahu nesmieme byt nerozhodni, bojazlivi, ustupcivi a so zalozenymi rukamu necinne stat. Ked si vec pred tvarou Bozou uvazime a sme si vedomi svojho dobreho umyslu, ked mame pred ocami cest Boziu a blaho blizneho, vtedy ma nastupit rozhodnost(fortitudo)! Nesmieme ocakavat nejake zjavenie. Ani odpor a tazkosti nesmu nas zastrasit, ved obycajne kazde dobre pocinanie naraza na odpor. Na aky odpor narazil Bozsky Spasitel vsade a pri vsetkom. Preto opatovne napomina svojich ucenikov : "Nebojte sa!". Upozornuje ich na prekazky, osocovanie, prenasledovanie atd.

5, Vsimnime si este, aky umysel, ake pohnutky a city sprevadzaju jeho prace, aby sme vedeli Pana tym lepsie nasledovat. Jeho veducim umyslom bola "vacsia slava Bozia" a len ju mal stale pred ocami. Nikdy nepomyslal na svoju slavu. Ked mu ju niekde preukazovali, schoval sa, utiahol sa do samoty. Tak urobil pri slavnom zjaveni pri krste v Jordane a po napadnych zazrakoch, ako napr. ked ho po zazracnom rozmnozeni chleba ho chceli zvolit za krala.
Ak obdivovali jeho moc, ucenie, mudrost, pripisoval ju svojmu Otcovi: "Moja nauka nie je moja, ale toho, ktory ma poslal"(Jn 7,16). "Syn sam od seba nemoze nic cinit, iba co vidi cinit Otca, lebo cokolvek On cini, podobne aj Syn" (Jn 5,19) Pohnutkou jeho tazkeho a obetaveho zivota bola nasa spasa, lebo "Syn cloveka prisiel spasit, co zahynulo" (Lk19,10)a aby dokazal svoju celkom nezistnu lasku, vykonal omnoho viac, ako bolo treba pre nas spasenie. Omnoho viac trpel, stedrejsie vylial svoju krv, ako vyzadovalo uplny zadostucinenie.
Najsvatejsiu sviatost Oltarnu ustanovil s velkodusnou blahosklonnostou pre nase dobro, hoci predvidal vsetky zneuctenia a nehodne prijimania. Od bolestneho vykupitelskeho diela nezdrzovalo ho ani nepochopenie velmi mnohych, ani predvidany nevdak nepocetnych ludi, ba ani, ze konecnou odmenou za vsetko bude mu kriz.Co citil, co prezival pri svojom verejnom ucinkovani? Bol to predovsetkym nenarusitelny pokoj, ktory nezakolisal ani pri tolkych burkach a prnasledovaniach. Potom jeho neuhasitelna laska k nam, ubohym ludom, ktora sa stupnovala az po lasku k nepriatelom. Bola to jeho okuzlujuca vludnost, ktora si vedela ziskat casto srdcia mnohych tisicov. Uprimna zhovievavost ku chudobnym, nevzelanym, k dietkam, ktoru nikto nemohol prekazit. Hlboka pokora, ktora nepripustila nic namylsleneho, pysneho, odpudzujuceho. Este opravnenejsie ako sv. Pavol mohol povedat: "Pre vsetkych stal som sa vsetkym, aby som vsetkych spasil" (1 Kor 9,22) Zahladme sa dobre na tento vzor knazskeho zivota a dajme si niekolko otazok:
Je moje spravanie bezuhonne, takze neposkytuje odovodneny podnet k stazostiam? Pripravujem sa dobre na svoje kazne? Takze nevztahuje sa na mna trpka vycitka "Dietky prosili chleb a nebolo kto by im ho dal" (Nar4,4) Aka ja moja horlivost? Neznedbavam chudobnych a nevzdelanych? Som opatrny v styku s inymi, rozvazni v reciach? Trpezlivy a mierny v znasani slabosti a chyb inych? Premile Bozske Srdce, napln ma svojim duchom, aby sme svojho ducha odniesli i medzi veriacich a pomohli tak uskutocnovat Tvoje zelanie: "Prisiel som ohen zalozit na zem: a coze chcem, ako- aby sa zapalil" (Lk 12,49)

pascendi dominici gregis

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 246  ~  Člen od: 22 apríl 2022  ~  Posledná návšteva: 06 júl 2022 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky
  Previous Topic: Duchovne cvicenia III Téma Next Topic: Ako zijem po katolicky v dnesmom svete  
 Verzia pre tlač
Choď na:
 Image Forums 2001 Powered By: Snitz Forums 2000 Version 3.4.06