|
Odoslaný - 23 júl 2006 : 21:46:05
|
quote:
Pavelba: PS. Zabudol si mi odpovedať, (alebo som to nezaregistroval, sorry) kedy si naposledy Ty osobne pri Pamiatke Pánovej večere vo Vašom spoločenstve prijal i víno z kalicha? Nechcem odbiehať od témy, stačí mi iba Tvoja odpoveď!
Skutocne som zabudol, prepac. Tu je teda odpoved, je trosku dlhsia, ale tak zasadna vec sa neda opisat dvoma vetami:
Fundamentálni kresťania si myslia, že porušujeme biblický príkaz. Z anglického prekladu biblie King James Version citujú tieto verše: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život! (Jn 6,54) a „Ktokoľvek by nehodne jedol chlieb a pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej“ (1 Kor 11,27, voľný preklad z King James Version, pozn. prekl.). „Vidíte“, hovoria, „vy katolíci upierate ľuďom polovicu Pánovej večere“.
Problém pramení z toho, že fundamentalisti neveria v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Katolíci veria, že chlieb a víno sa na omši stanú skutočným telom a krvou Krista. Fundamentalisti veria, že chlieb a víno, ktoré používajú pri svojich bohoslužbách, ostávajú iba chlebom a vínom. (Mnohí z nich dokonca nahrádzajú víno hroznovým džúsom). Vidia Poslednú večeru iba ako večeru. My však vidíme omnoho viac ako len večeru - je to znovu sprítomnenie Kalvárie. Omša je súčasne posvätným pokrmom, ktorý vychádza zo slávenia Paschy, ktorou Židia slávili zmluvu s Bohom.
A čo viac, my si nemyslíme, že chlieb sa stáva len Kristovým telom a víno len jeho krvou. Používame pojem telo a krv - jeden pre to, čo bolo chlebom a druhý pre to, čo bolo vínom - pretože si aj premenené zachovávajú vonkajšiu formu. Ale vnútorná podstata sa zmenila. Filozofovia hovoria, že sa zmenila "substancia" zatiaľ čo „akcident“ pretrváva. To, čo je na oltári po premenení, stále vyzerá ako chlieb a víno, ale už tam nie je ani chlieb ani víno, lebo ich substancia bola premenená. Mohli by sme povedať, že všetko, čo tam je, je Kristus ale v prestrojení.
Pretože bol oslávený, jeho telo a krv sú oslávené. Jedno nemôže byť oddelené od druhého. Jedno z kľúčových tajomstiev Eucharistie - tajomstvo, ktoré nedokážeme plne pochopiť našim limitovaným, ľudským rozumom - je to, že každá čiastočka hostie, každá kvapka v kalichu obsahujú celého Krista. Nie je pravda, že jeho telo je pod spôsobom chleba a jeho krv pod spôsobom vína. V skutočnosti hostia obsahuje jeho telo a krv - teda celú jeho ľudskú podstatu - plus jeho božstvo. A to isté platí aj pre kalich. Môže to byť mätúce a prieči sa to našej každodennej skúsenosti, hovoríme tu však o zázračnej premene - a o Bohu. Boh je nedeliteľný. Nemôžete kúsok z Neho položiť sem a kúsok zasa tam. Môže byť na mnohých miestach súčasne - pri prijímaní na vašom jazyku, na jazyku vášho suseda, na miliónoch ďalších jazykov - ale na každom je celý. Toto je záver, ku ktorému prichádzame pomocou teológie, aj keď je to záver, ktorý nemôžeme plne pochopiť.
Čo to ale znamená prakticky? Znamená to, že človek, ktorý prijíma iba pod jedným spôsobom - povedzme iba hostiu - prijíma presne toľko isto Pána, ako iný človek, ktorý prijíma väčší kúsok. Nedostanete viac Krista, ak dostanete väčšiu hostiu a tak isto z Neho nedostanete viac, ak budete s hostiou aj piť z kalicha. Dostávate ho celého a to dokonca aj vtedy, keď z rúk kňaza prijmete iba malú omrvinku. Z tohto dôvodu katolík nemusí prijímať pod oboma spôsobmi.
Ale vráťme sa späť k Biblii. Ján 6,54 tak, ako ho citujú fundamentalisti, nepredstavuje problém, pretože Kristus tiež povedal „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6,58). Hovorí tu, že je dostatočné prijímať iba pod jedným spôsobom, pod spôsobom chleba. Tie isté slová sú použité aj v Jn 6,51 a znova sa tu nespomína kalich. Keď Ježiš hovoril k apoštolom a povedal „Pite z neho všetci„ (Mt 26,27), nehovoril k laikom. Hovoril k prvým kňazom, ktorí vždy pri omši musia prijímať pod oboma spôsobmi. Prečo? Pretože pre kňaza má prijímanie dva významy. Jednak je to sviatostné prijatie Krista, podobne ako pre nás v čase prijímania. Kňaz ale vykonáva aj sviatostné povinnosti a práve toto jeho prijímanie pod oboma spôsobmi kompletizuje znovu sprítomnenie Kalvárie. Tým, čo kňaz počas omše robí, musí spodobovať preliatie krvi na Kalvárii a to je jeho prijímanie krvi z kalicha. Fundamentalisti neveria v omšu ako obetu - v skutočnosti neveria v omšu ako takú - a tak neuznávajú ani dvojitý aspekt prijímania.
Ďalej sa pozrime na 1. list Korinťanom. „Ktokoľvek by nehodne jedol chlieb a pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej“. V tejto forme je verš preložený v King James Version, obsahuje však závažnú chybu. Fráza „Ktokoľvek by nehodne jedol chlieb a pil z kalicha Pánovho“ má znieť „Ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho“. Všetci uznávaní biblisti, katolícki aj protestantskí, sa na tom zhodli a dokonca už aj Revidovaná štandardná verzia (Revised Standard Version), čo je vlastne revidovaná verzia King James, má „alebo“ namiesto „a“. V liste Korinťanom Pavol trvá na tom, že kresťan musí byť správne disponovaný, aby mohol ísť na prijímanie. Nesmie byť v stave smrteľného hriechu. Pavol hovorí, že prijímať pod jedným, alebo druhým spôsobom je svätokrádež, ak je človek duchovne mŕtvy. Ak jete, alebo pijete nehodne, „previňujete sa proti Pánovmu telu a krvi“. Tento riadok tiež potvrdzuje katolícky pohľad, že Kristus je prítomný celý pod oboma spôsobmi. Ak prijímate (jete) hostiu nehodne, páchate svätokrádež na tele a krvi - z čoho vyplýva, že obe musia byť prítomné pod spôsobom chleba. A to isté platí aj pre víno.
Karl Keating, Comu skutocne veria katolici
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|