...Tento zdánlivý triumf satana způsobí ohromné utrpení dobrým pastýřům Církve. Kromě toho v onom nešťastném čase propukne nezastavitelná záplava nečistoty, která vžene zbytek lidí do hříchu a následně stáhne nesčetné lehkomyslné duše do věčného zavržení. Nebude možné nalézt nevinnost u dětí, ostýchavost u dívek. V těchto chvílích největších potřeb Církve ti, jenž mají mluvit budou mlčet.“
viac tu
http://www.magnificat.sk/2011/03/od-proroctev-k-sucasnej-realite/

Evanjelium podľa Matúša - kapitola 18
1 V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: "Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?"
2 On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich
3 a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.
4 Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
5 A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
6 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.
7 Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!

Gn3

III. Pokúšanie a hriech. - 1 No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ 2 Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ 4 - Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, 5 ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ - 6 A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.

Následky hriechu a trest. - 7 I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. 8 A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.
9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ 10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl.“ 11 Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ 12 Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ 13 Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“

Potrestanie a prísľub Mesiáša: prvá blahozvesť - protoevanjelium. - 14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi:

„Preto, že si to urobil, prekliaty budeš
medzi všetkým dobytkom
a medzi všetkou poľnou zverou!
Na bruchu sa budeš plaziť
a prach zeme hltať po celý svoj život!
15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom,
ono ti rozšliape hlavu
a ty mu zraníš pätu.“

16 Žene povedal:

„Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť;
v bolesti budeš rodiť deti,
a hoci budeš po mužovi túžiť,
on bude vládnuť nad tebou.“

17 „A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: „Nesmieš z neho jesť!“,

nech je prekliata zem pre teba;
s námahou sa z nej budeš živiť
po všetky dni svojho života.
18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť
a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb,
kým sa nevrátiš do zeme,
z ktorej si bol vzatý,
lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

List Efezanom
12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla. 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť. 14 Stojte teda! Bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si na nohy pohotovosť na ohlasovanie evanjelia pokoja. 16 Nadovšetko uchopte štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy toho Zlého.

Evanjelium podľa Matúša - kapitola 22
1 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách:
2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: "Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!"
5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
8 Potom povedal svojim sluhom: "Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni.
9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu."
10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.
12 Povedal mu: "Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?" On onemel.
13 Tu kráľ povedal sluhom: "Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."

O svadbe kráľovho syna
( Mt 22, 1-14 )
Poslaním Božieho Syna na zemi bolo, aby pre Božie kráľovstvo získal ľudí,
ktoré je im v nebi "pripravené od stvorenia sveta" ( Mt 25, 34 ). O tejto
blaženosti v nebi sv. apoštol Pavol napísal, že "ani oko nevidelo, ani ucho
nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho
milujú" ( l Kor 2, 9 ). Preto ho musela nesmierne trápiť ľudská ľahostajnosť k
ponúknutej milosti a zloba ľudí, ktorí sa tomu všetkému vysmievajú a pohŕdajú i
samým Bohom.
Pri jednej príležitosti Ježiš tieto myšlienky vyjadril v podobenstve o svadbe
kráľovho syna. Povedal, že s nebeským kráľovstvo je to tak, ako s kráľom,
"ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali
pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť..." ( Mt 22, 2-3 ). Pozvaní nedbali o
pozvanie. Rozišli sa za povinnosťami, iní sluhov potupili a zabili. Kráľ sa ale
nedal odradiť. Poslal iných sluhov, aby vyšli na cesty a križovatky a zavolali
všetkých, ktorých tam nájdu. A tak sa svadobná sieň naplnila hosťami.
I v tomto podobenstve, podobne ako v predchádzajúcom o nájomníkoch
vinice ( Mt 21, 33-34 ), stojí Božia starostlivosť o to, aby sa naplnila svadobná
sieň večnej blaženosti. Ak nechcú prísť prví pozvaní, budú pozvaní iní ľudia.
Boh zostáva dobrotivý, i keď mnohí pozvaní sklamú. Tu je jasne zreteľné
tajomstvo Božej milosti a prozreteľnosti: Boh dosiahne svoj cieľ, aj keď človek
nepoužije Boží dar slobodnej vôle tak, ako by mal.
Nebeská blaženosť sa takto otvára pre všetky národy sveta. Tí, ktorí uverili a
prijali pozvanie, rozhodli sa mu slúžiť s láskou. Takto sa napĺňajú slová Ježiša
Krista, ktoré povedal pri uzdravení stotníkovho sluhu: "Prídu mnohí od východu
i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom
kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy..." ( Mt 8, 11-12 ).
Podobenstvo spomína aj človeka, ktorý na svadobnej hostine nebol oblečený
do svadobného odevu. Tu je vyjadrená podmienka, že do nebeského kráľovstva
nemôže prísť ten, kto je v stave ťažkého hriechu. Mať svadobný odev je teda
byť v stave Božej milosti.
Misionár P. Bormalda, ktorý pôsobil v severozápadnej časti Kanady, svojho
času napísal, že v kraji, kde pôsobil, zúrila epidémia a skosila mnoho životov.
Ponáhľali sa z miesta na miesto, aby umierajúcim priniesli duchovnú pomoc a
často poslednú útechu. V jednom tábore našli jedenásť mŕtvych. Každý z nich
držal v ruke zvitok brezovej kôry a na nej napísané: "Len duchovný otec to smie
čítať!" Na lístkoch bolo vyznanie hriechov s prosbou o odpustenie.
Hriechy sú nesmiernou ťarchou svedomia. Človek sa od počiatku snažil
zbavovať sa tejto ťarchy rôznym spôsobom. Ježiš poznal túto potrebu a preto z
lásky k nám a našim dušiam ustanovil sviatosť pokánia, aby sme tak vyzliekli
starého človeka s jeho skutkami a obliekli nového podľa Kristovho želania.
Z vážnosti Ježišových slov cítime, že dostať sa do neba nie je ľahké. Každý
musí mať potrebné svadobné rúcho milosti a dobrého života. Keby večný Kráľ
prišiel teraz viditeľne medzi nás, koľkí by obstáli a koľkých by musel pre
chýbajúce svadobné rúcho vyhodiť?
"Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!",
Berieme vážne pozvanie do Božieho kráľovstva? Je trestuhodné, ak
prehliadneme toto Božie volanie! Ak Boh volá, musí ustúpiť všetko ostatné. A
blahoslavený je ten, "kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve" ( Lk 14, 15 ).
je to z knihy Kristove podobenstva, odporucam precitat, mne to pomohlo, urcite to pomoze aj vam: http://www.zoe.sk/pub/doc/theologos/p_kristove_podobenstva.pdf

O veľkej večeri
( Lk 14, 16-24 )
Stará česká kronika spomína, že knieža Oldřich bol pozvaný na hostinu
svojim susedom vojvodcom Sybom. Oldřich však bol zvyknutý tráviť celé dni v
lesoch na poľovačke, preto na hostinu neprišiel. Hostiteľa Sybu to tak
nahnevalo, že poslal za Oldřichom svojho vojaka, aby ho prebodol oštepom.
Jeho odmietnutím sa cítil tak urazený, že len Oldřichova smrť mohla zmyť túto
urážku. Oldřich však ušiel jeho nástrahám.
Potiaľ hovoria letopisy. Z ich slov je vidieť, akou hanbou je pre hostiteľa
neprijať pozvanie, či svoju neprítomnosť ospravedlniť malichernou výhovorkou.
V podobenstve o veľkej večeri Ježiš hovorí o tom, ako "istý človek pripravil
veľkú večeru a pozval mnoho ľudí..." ( Lk 14, 16 ). A čo pozvaní? Tí sa začali
vyhovárať: "Kúpil som pole... Kúpil som päť záprahov volov... Oženil som sa...
( Lk 14, 18-2O ). Preto neprišli. Keď to počul pán domu, veľmi sa nahneval.
Večera však bola pripravená. Preto dal priviesť tých, čo postávali na námestiach
a uliciach. A tým, čo pozval a neprišli, odkázal, že neokúsia jeho večeru ( Lk 14,
24 ).
Pozvanie na hostinu radosti bolo pripravené s veľkou starostlivosťou a
láskou. Je to pozvanie na hostinu v nebeskom kráľovstve a blažený bude každý,
kto sa na nej zúčastní ( Lk 14, 15 ). Pre pozvaných sú však pozemské veci a
starosti dôležitejšie, než Pánovo pozvanie. Prehnaná starostlivosť o pozemské
veci ich tak dokážu zaujať, že nemajú čas pre vyššie záujmy a z nezriadenej
lásky k časným potrebám stratia spásu. Tak sa sami pripravujú o účasť na tejto
hostine v nebeskom kráľovstve.
Sväté písmo pripodobňuje večný život v spoločenstve s Bohom k svadobnej
hostine, svetlu, pokoju a pod. Nebo je večné spoločenstvo človeka s Bohom.
"Boh sám nám postačí", hovorí sv. Terézia z Avily. Sv. Ján, odvolávajúc sa na
Starý zákon, hovorí v knihe Zjavenia o blaženosti v nebi toto: "Preto sú pred
Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne
bude prebývať nad nimi. Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať
ani slnko ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich
pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu"
( Zjv 7, 15-17 ).
Podľa iných výrokov Svätého písma blaženosť neba pozostáva v nazeraní
Boha "z tváre do tváre" ( l Kor 13, 12 ). "A večný život je v tom, aby poznali
teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista" ( Jn 17, 3 ).
"Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť
takého, aký je" ( l Jn 3, 2 ).
"Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve" ( Lk 14, 15 ). Ak je
veľkým šťastím prísť na hostinu v nebi, pozerať sa Bohu "z tváre do tváre" ( l
Kor 13, 12 ), stojíme o to?
Počas francúzskej revolúcie mali obesiť jedného kresťana, pretože sa nechcel
zriecť svojej viery. Keď ho kat zdvihol, povraz sa pretrhol. Podľa vtedajšieho
zvyku takémuto človekovi darovali život. Tento ale vstal a znovu sa ponáhľal k
povrazu. Kat sa ho pýtal: "Počuj, prečo sa tak ponáhľaš na smrť?" "Keby si videl
to, čo som videl pred chvíľou ja, aj ty by si chcel zomrieť čím skôr", odpovedal
odsúdený.
Nebo je zavŕšením a korunou života, preto oslávené budú i plody ľudských
námah a utrpenia pozemského jestvovania. Nebeská radosť je i radosťou nad
prijatou odplatou ( porov. Mt 5, 12 ). Boh ňou korunuje dielo svojej milosti.
Každý dostane odplatu, ktorá mu patrí ( porov. Mt 16, 27 ). Preto nie je div, že
ľudia spravodlivého a svätého života si želajú čím skôr zomrieť. Sv.
prvomučeník Štefan, keď videl otvorené nebo, viac si už neželal byť medzi
živými ( Sk 7, 56 ).
Teologóvia a kazatelia sa od vekov usilujú priblížiť veriacim obraz života po
smrti a je to iste úsilie chvályhodné. Ale akokoľvek by vysvetľovali tie
nadčasové skutočnosti jazykom časnosti, vždy bude platiť: nie tak!
Sv. apoštol Pavol napísal, že človek si nemôže urobiť ani predstavu, ani
pojem o tom, čo "oko nevidelo, ani ucho nepočulo" a čo ani do ľudského srdca
nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" ( l Kor 2, 9 ). Preto je naozaj
blažený ten, kto bude mať účasť na tejto radosti. Dbajme o toto pozvanie a
nedajme sa k nemu nútiť. Pozemské záležitosti, aj keď sú potrebné, nemajú nás
odtrhnúť od záležitosti Božieho kráľovstva. "Hľadajte teda najprv Božie
kráľovstvo..." ( Mt 6, 33 ).
To je tiez z tej knihy Kristove podobenstva.

Čo sa týka porna a všeobecne šírenia mravnej uvoľnenosti v dnešnej dobe, na tom majú zásadný podiel osvietenské liberálne vlády. Na ilustráciu: http://www.hlavnespravy.sk/francuzski-slobodomurari-sa-obavaju-hnutia-odporu-obracaju-sa-na-prezidenta-so-ziadostou-o-riesenie/124993/

Pôvodne zaslal Koki - 08 január 2014 :  18:16:42

Jakubov list - kapitola 4
1 Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?
2 Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte.
3 Prosíte, a nedostávate, Iebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.
4 Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.
5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: "Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva"?
6 Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: "Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť."
7 Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.
8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ.
9 Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
10 Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.
11 Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca.
12 Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?
13 A teraz vy, čo hovoríte: "Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,"
14 - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.
15 Namiesto toho by ste mali hovoriť: "Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono."
16 Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.
17 Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.