Fórum pre katolíkov - Ako som pocítila Božie milosrdenstvo...

Vitajte na fóre.

	Meno:

	Heslo:

Ostať prihlásený

Registrovať sa
Zabudli ste heslo?

Zvoľte si vzhľad:

Všetky fóra

Katolícka apologetika

Apologetické pohľady

Ako som pocítila Božie milosrdenstvo...

V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy

Nasledujúca strana

Verzia pre tlač

eragon

Stav: offline

Odoslaný - 25 apríl 2012 : 23:05:19

Drahý veriaci,nedávno som objavila toto forum a chcem vám napísať svoj príbeh...mám 52rok.som katolíčka,no od puberty som prestala chodiť do kostola.Bola to vzdorovitosť,vplyv komunizmu,učiteľov na zák.škole.Keď som dospela,verila som v Pána Boha,ale svojským spôsobom,vravela som si že je predsa všade,načo chodiť do kostola! keď som cítila potrebu,tak som sa modlila,sem tam som aj ďakovala...Mala som troch manželov,no sobáš bol vždy civilný.nemala som šťastie,vždy to bola katastrofa.Toho posledného som veľmi ľúbila,verila som že je to ten pravý,No zaslepená láskou som prichádzala o peniaze,o zlato a nakoniec i o zdravie,celý život som ťažko pracovala.Som po dvoch operáciach chrbtice,som na dôchodku,nevládzem už pracovať.A ten posledný manžel,už nemal čo míňať,tak som prestala biť pre neho zaujímavá.Opustil ma s tým,že nieje povinný sa o mňa starať...Bola som zúfalá,na pokraji šialenstva,nevládala som ďalej žiť...Vravela som si načo žijem,ved deti sú dospelé,majú svoj život,na krku len dlžoby,chcela som od všetkého utiecť...začala som sa báť sama seba,svojich myšlienok,no našla som ešte štipku zdravého rozumu a vyhľadala som psychiatra. Pomohlo mi to prežívať,ale som sa hrozne trápila.Bývam na vidieku,som prisťahovaná,bude to5rokov.opustená,v cudzom svete.V tom zúfalstve som chodila často von zo psíkom a raz ani neviem ako,ocitla som sa pri kostole.Zbadala som tam kaplnku Panny Marie,ani som netušila že tam vôbec je...stála som tam a zrazu som sa začala modliť a prosiť,aby mi dala silu žiť.Pocítila som úľavu a tak som šla domou.No stále ma dačo ťahalo späť, bola už noc,vrátila som sa tam,stala som pred kostolom,plakala,vrúcne prosila nášho pána,nech mi dá,vôľu žiť..A vtedy som pocítila božie milosrdenstvo,jeho prítomnosť..Veľmi som túžila vstúpiť do kostola,biť v jeho blízkosti,no bola hlboká noc.Mňa hriešnu náš pán vypočul,vzal ma pod svoju ochranu.Na druhý deň som šla do kostola,hrozne som sa bála,či ma tam vôbec vpustia,no nabrala som odvahu..ked som vkročila,bolo po večernej bohoslužbe. Stála som vo dverách,nemala som odvahu vstúpiť,chcela som sa z duchovným otcom len porozprávať.Náš pán dekan prešiel cez celý kostol a vo dverách ma vrúcne privítal,a spýtal sa či sa nechcem vyspovedať.Bola som dojatá,zaskočená,no súhlasila som.bola som tam dlho,vypočul si trpezlivo a láskavo všetko čo som mala na srdci,nielen hriechy..a kedže som už sama mohla som dostať aj rozhrešenie a odpustenie hriechov.Po spovedi si pán dekan šiel obliecť slávnostné rúcho,rozsvietil nanovo všetky svetlá a po38rokoch som dostala sväté prijímanie.Bol to tak hlboký zážitok,no zároveň hrozná lútosť a pokánie.No nádej a stratená viera.Hneď v tú nedeľu som bola v kostole a až pri omši som si uvedomila ,že ďalšia nedeľa je velkonočná..Svätila som všetky sviatky,v nedeľu chodím do kostola.Nie preto že musím,ale preto že chcem,že verím.,ďakovať Pánu Bohu aj všetkým svätým..Konečne žijem dôstojne a správne,mám mier a pokoj v duši,asi som musela všetok majetok stratiť,aby som dostala oveľa viac,božie milosrdenstvo,vôľu žiť,tešiť sa zo života......

Pochválený buď Ježiš Kristus

Krajina:

Slovakia ~ Počet príspevkov: 12 ~ Člen od: 25 apríl 2012 ~ Posledná návšteva: 14 september 2012