|
|
 Odoslaný - 27 november 2011 : 23:02:15
|
Assisi Jána Pavla II. - zdroj obrovského pohoršenia a príčina nesmiernej verejnej urážky Pána Ježiša Krista. Pred 25 rokmi zorganizoval s úmyslom vyprosiť od Boha mier nevídané modlitebné stretnutie, na ktorom privítal okrem svojich starších bratov a tzv. odlúčených bratov, aj bratských1 pohanov, spomedzi ktorých spomeňme zástupcov „ohromujúceho duchovného sveta konfucianizmu“ 2, „veľkých náboženstiev hinduizmu a islamu“ 3, predstaviteľov budhizmu, ku ktorým choval „hlbokú úctu a úprimné uznanie“4, uctievačov Veľkého palca, „s ktorými sa prvýkrát modlil“5 rok predtým v Togu, a čarodejníkov voodoo, ktorých neskôr pochválil za „silné priľnutie k tradíciám ich predkov“6.
Miesto toho, aby zvolal biskupov sveta a spoločne s nimi zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorá za to prisľúbila zemi mier, sa s pomocou pohanov radšej obrátil na všemožných bôžikov, možno si mysliac, že čím viac bohov, tým väčšia istota úspechu. Pritom Boh zakázal „uctievať iných bohov“ 7 a modlitba samozrejme je forma úcty. Týmto Ján Pavol II. zaradil Ježiša Krista, „žiarlivého Boha,“8 do pohanského panteónu ako jedného z mnohých bohov, na ktorého sa možno obracať.
Čo tam po tom, že „bohovia pohanov sú démoni“9, ktorí sa skrývajú za každým bôžikom, za každou nimi inšpirovanou falošnou predstavou Boha, a sú príjemcami všetkých pohanských modlitieb. Hoci z tohto dôvodu takáto modlitba nemôže vyprosiť nič dobré, tobôž svetový mier, v nasledovných rokoch sa podobne škandalózne ekumenické akcie s Wojtylovým požehnaním opakovali, v roku 2002 v Assisi opäť s jeho osobnou účasťou, a dokonca svoju cirkev začlenil do synkretistického Parlamentu svetových náboženstiev a Kongresu svetových a tradičných náboženstiev.10
Assisi Wojtylovi vraj potvrdilo, že „každú autentickú modlitbu podnecuje Duch Svätý, ktorý je tajomne prítomný v každom ľudskom srdci“.11 V Assisi podľa neho Cirkev „objavila jedinečnú hodnotu, ktorou je modlitba za mier, a že nemôže byť mier bez modlitby všetkých, každého vo svojej vlastnej identite. A v tomto musíme vidieť ďalší prejav tej zázračnej jednoty, ktorá nás spája bez ohľadu na všetky odlišnosti a rozdelenia. Každá autentická modlitba je pod vplyvom Ducha. Toto je tiež vidno v Assisi: jednota, ktorá pochádza z faktu, že každý muž a žena je schopný sa modliť.“ 12
Takže všetci bez rozdielu sú vraj jednotní, lebo každý sa vie modliť, a je jedno ku komu, vždy je to modlitba k Bohu a Bohom podnecovaná, aj keď je adresovaná Budhovi. „Ale ako môžu vzývať toho, v ktorého neuverili?“13 pýta sa apoštol Pavol, a „aký má podiel veriaci s neveriacim, aká je zhoda medzi Kristom a Beliálom?“14 A napomína: „Neťahajte jarmo s neveriacimi!“ Kristus hovorí, „nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“15, čiže ak niekto nemá Krista a „neostáva v Kristovom učení, nemá Boha Otca“16, lebo Kristus je brána k Otcovi. A „bez viery je nemožné páčiť sa Bohu.“17 Jediná autentická modlitba je modlitba adresovaná pravému Bohu. Pápež Gregor XVI. povedal: „Svätá všeobecná Cirkev učí, že skutočne sa klaňať Bohu nemožno inde než v nej.“18 Napokon, ako môže byť Boh prítomný v každom človeku, keď každý sa rodí ako „dieťa hnevu“19 a ten, „kto nemá Krista, nemá Boží život“20?
„Boh nenávidí tých, čo ctia márne modly,“21 ale napriek tomu takých ľudí Ján Pavol II. zhromaždil, aby spoločne s ním prosili svojich bohov za mier. Boh naopak nabádal neveriacich, aby „sa odvrátili od modiel a od všetkých svojich ohavností“22, lebo ak „sa im budú klaňať a uctievať ich, naisto zahynú.“ 23 Takejto výzvy sa pohania v Assisi ani nikde inde od Jána Pavla II. nedočkali.
Aby modlitba nebola málom, v Assisi I. a II. boli tam prítomným žrecom ponúknuté posvätné kresťanské priestory k modlárskym obradom, aby zaobstarali mier aj obetou svojim bohom. Všetci katolíci poznajú Boží príkaz „neklaňať sa, neslúžiť a neobetovať iným bohom“24 a vedia, že „to, čo pohania obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu,“25 a ten, kto s touto modloslužbou súhlasí a ju podnecuje, má „podiel na stole zlých duchov a dráždi Boha“26. Ján Pavol II., ako autor a organizátor ohavností v Assisi, sa verejne dopustil hrozného bohorúhačstva! Nemožno sa potom čudovať, keď človek takéhoto presvedčenia prijal požehnanie od falošného boha27, všakže? „Deti moje, chráňte sa modiel!“28 Toto naliehavé varovanie sv. apoštola Jána organizátor Assisi nebral vážne.
Nielen modlitba, ale údajne aj „viera vyznávačov nekresťanských náboženstiev je ovocím Ducha pravdy pôsobiaceho i mimo viditeľných hraníc Kristovho tajomného tela...“29 „Duch Svätý je dokonca tajomne prítomný a pôsobí v náboženstvách a kultúrach nekresťanov,“30 v ktorých tiež badať „znamenia Kristovej prítomnosti“31. „Náboženstvá môžu vykonávať pozitívny vplyv na osud tých, ktorí k nim patria a v úprimnom duchu nasledujú ich vedenie.“ 32 Ak sú náboženstvá Božím dielom, potom nutne musia byť všetky dobré. Katolícka Cirkev ale učí opak, napríklad ústami Pia XI., ktorý povedal, že je „bludná náuka, podľa ktorej sú všetky náboženstvá viac menej rovnako chvályhodné a dobré.“33 Tento blud Ján Pavol II. evidentne vyznával, veriac, že ich autorom je Boh, nie diabol, a preto ich tiež častoval prívlastkom „veľké“, nikdy nie „falošné“. V skutočnosti vedú nekatolícke náboženstvá všetkých ľudí do večného zatratenia, ale on ich považoval za hodné úcty34. Pred takými ľuďmi katolíkov vystríhal pápež Lev XIII. hovoriac, že „je potrebné sa vyvarovať dôvernému vzťahu s tými, ktorí sa skrývajú pod maskou všeobecnej tolerancie a úcty pre všetky náboženstvá.“35 Sv. Peter Kanízius to povedal takto: „Kto sa má nazývať kresťanom? Ten, kto vyznáva náuku Krista a jeho Cirkvi. Preto ten je naozaj kresťan, kto zavrhuje a protiví si židovské, mohamedánske a ďalšie heretické kulty a sekty.“36
Vraj „všetky náboženstvá majú posvätné miesta, kde možno zažiť stretnutie s božským,“37 avšak zaujímavé je, že Boh ich kázal Mojžišovi zničiť, keď povedal, „porúcajte ich oltáre, polámte ich modly a povytínajte ich háje.“38
Ján Pavol II. veril, že „rozličné náboženstvá vzišli z prvotnej ľudskej otvorenosti k Bohu. Pri ich počiatkoch často nachádzame zakladateľov, ktorí s pomocou Božieho Ducha dosiahli hlbšiu náboženskú skúsenosť. Táto skúsenosť odovzdávaná druhým nadobudla podobu v náukách, obradoch a nariadeniach rozličných náboženstiev.“39 Takže Zarathuštrovi alebo Mohamedovi pomáhal sám Boh k založeniu ich falošných náboženstiev? Podľa Jána Pavla II. očividne áno. Podľa svätého mnícha Juraja zo San Saba, ako svedčí sv. Alfonz, bol „Mohamed učeník diabla a jeho nasledovníci sú v stave zatratenia.“40
Všetky nepravé náboženstvá vzišli v ľudskej mysli z podnetu diabla, ich náuky nie sú z Boha. Alebo azda učenie, že Ježiš nie je Mesiáš, inšpiroval Duch Svätý? Pius X. v encyklike Pascendi hovorí: „Podľa tejto (modernistickej) náuky o skúsenosti, je treba každé náboženstvo, pohanské nevynímajúc, považovať za pravé. Nemôže sa taká skúsenosť vyskytnúť v každom náboženstve? A že sa vyskytla, tvrdí nejeden (modernista). Ale akým právom modernisti nepriznajú pravdivosť skúsenosti, ktorú predstiera mohamedán? A ako dokážu, že len náboženské skúsenosti katolíkov sú pravdivé? A naozaj, modernisti to ani nepopierajú; ba niektorí zastreto, iní celkom otvorene, tvrdia, že všetky náboženstvá sú pravdivé. Je jasné, že podľa ich zásad inak usudzovať ani nemožno. Z akého potom dôvodu by sa malo, podľa ich náuky, niektoré náboženstvo pokladať za nepravé? ...Jedno by však mohli azda modernisti pri konflikte rôznych náboženstiev tvrdiť, a to, že katolícke náboženstvo je pravdivejšie... Najväčší podiv vzbudzuje, že sú katolícki muži a kňazi, ktorí ... takú chválu vzdávajú učiteľom týchto bludov ...že ľahko si každý môže myslieť, že nepreukazujú úctu ľuďom, ale skôr bludom, ktoré títo vyznávajú a šíria.“ Tento svätý pápež tu trefne opísal Wojtylove modernistické presvedčenie.
Nečudo teda, že Ján Pavol II., ktorý považoval všetky náboženstvá za dobré a vedúce človeka k Bohu, poďakoval Japonsku za jeho „otvorenosť k rozličným náboženstvám.“41 Mohamedánom zas vyjadril vďaku takto: „Islam je náboženstvo. Kresťanstvo je náboženstvo. Islam sa stal kultúrou. Kresťanstvo sa tiež stalo kultúrou. ... Ďakujem vašej univerzite, najväčšiemu stredisku islamskej kultúry. Ďakujem tým, ktorí rozvíjajú islamskú kultúru.“42 A ospevoval ich aj týmito slovami: „Chvála vám, stúpenci islamu.“43 Predkov Kórejcov zas vyzdvihol za to, že prijali konfucianizmus a budhizmus, dokonca za to, že tieto falošné náboženstvá zveľadili a odovzdávali ďalej. Bol to podľa neho veľký čin.2
„Dnes by som rád zopakoval, čo som pred niekoľkými rokmi povedal mladým moslimom v Casablanke: Veríme v toho istého Boha.“44 Toto prehlásenie vyplýva z Wojtylovho presvedčenia, že za nepravými náboženstvami stojí pravý Boh a že pohania v skutočnosti veria v pravého Boha. No pravda je aj v prípade islamu, ktorý si tak veľmi ctil, iná: Najsvätejšia Trojica a jednoosobný podivný boh Alah nie sú nijako totožní. Čo na to napríklad sv. Peter Mavimenus? Povedal moslimom pravdu: „Kto neprijme katolícke náboženstvo, bude zatratený, ako bol váš falošný prorok Mohamed.“45
Ján Pavol II. sa dokonca nerozpakoval pobozkať Korán46, posvätnú knihu moslimov inšpirovanú démonom menom Alah, čím si uctil napríklad presvedčenie, že „ten, kto verí v Trojicu, je nečistý ako výkal a moč.“ Bl. Mikuláš Tavelič sa o Koráne vyjadril nasledovne: „Vy, mohamedáni, ste v stave večného zatratenia. Váš Korán nie je Boží zákon, ani ho On nezjavil. Nie je založený ani na Starom zákone, ani na Novom. Sú v ňom lži, pochabosti, bláznovstvá, protirečenia a hodne toho, čo vedie nie k cnosti a dobrote, ale k zlu a všetkým nerestiam.“ A takúto knihu si Ján Pavol II. uctil bozkom?! Prorok Eliáš by sa nikdy nedopustil takejto zrady, vediac, že Boh „si ponechá iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nepobozkali.“47
Z jeho apostatických činov to ešte nie je všetko. Zašiel až tak ďaleko, že sa dokonca pomodlil za falošné náboženstvo, keď prehlásil: „Nech sv. Ján Krstiteľ ochraňuje islam a všetok ľud Jordánska...“48 Inak povedané, nech sv. Ján ochraňuje „ohavnú sektu Mohamedovu“49, ako nazval islam Bazilejský koncil. To je veľké sústo aj pre ostrieľaných...
K nemeckým moslimom, ktorí „si priniesli svoju vieru v Boha s úprimným srdcom zo svojej domoviny sem, do cudzej krajiny a tu sa modlia k Bohu ako k svojmu Stvoriteľovi a Pánovi": „Ak ste na verejnosti, nebojte sa modliť, dávate nám kresťanom príklad hodný úcty. Žite svoju vieru v cudzej zemi..."50 Vyzval moslimov nie k obráteniu, ale aby svoju zavrhnutiahodnú vieru ďalej praktikovali. Napokon, nikdy pohanov nevyzval k prijatiu katolíckej viery, ale naopak, uisťoval ich, že sú na správnej ceste. Pravý opak konali napríklad piati učeníci sv. Františka z Assisi: „Prišli sme vám kázať vieru v Ježiša Krista, aby ste sa zriekli Mohameda, toho podlého otroka diabla, a získali večný život ako my.“
Nové evanjelium Jána Pavla II. ďalej učí o tom, že „Kristus sám sa skrze tajomstvo Vykúpenia zjednotil navždy s každým človekom,“51 dokonca „so všetkým, čo je telo, s celým ľudstvom, s celým viditeľným a materiálnym svetom,“52 a „je prítomný v každej ľudskej osobe“53. Katolícka Cirkev však učí, že ľudia sú „jedine sviatosťou krstu vytrhnutí spod vlády diabla a adoptovaní za Božie deti,“54 a že ten, „kto je oddelený od Cirkvi, je spojený s cudzoložnicou.“55
Potom je len samozrejmé, že „človek je neodvolateľne posvätný, a to za každých okolností“56, vlastní „božskú dimenziu“57 a je „centrom všetkých vecí na zemi“58. Takýto človek a „celé ľudstvo je v Ježišovi vykúpené, spasené, povznesené k účasti na božskom živote.“59 Naozaj, všetci sú vraj spasení, lebo aj „pre tých, ktorí neprijali evanjelium, je spása prístupná tajomným spôsobom, vzhľadom k tomu, že božská milosť im je udelená kvôli Kristovej výkupnej obeti, bez vonkajšieho členstva v Cirkvi, ale jednako len vždy vo vzťahu k nej. Je to tajomný vzťah, pretože nepoznajú Cirkev a niekedy ju navonok odmietajú.“60 „Univerzalita spásy je udeľovaná nielen tým, ktorí explicitne veria v Krista a vstúpili do Cirkvi,“61 keďže Kristus je „večným, neviditeľným ručiteľom univerzálnej spásy.“62 „Kresťania ...hlásajú svetu radostnú zvesť úplnej a univerzálnej spásy... Na počiatku nového tisícročia sa vyjasnilo vedomie univerzality spásy...“63
„Spravidla to bude v úprimnej praxi toho, čo je dobré v ich vlastných náboženských tradíciách a nasledovaním diktátu ich svedomia, že členovia iných náboženstiev kladne odpovedajú na Božie pozvanie a prijímajú spásu v Ježišovi Kristovi, aj keď ho neuznávajú za svojho Spasiteľa.“39 Na toto odmietavo reagoval pápež Gregor XVI. už začiatkom 19. storočia takto: „Tento zvrátený názor sa všade šíri klamstvom podliakov, ktorí tvrdia, že je možné získať večnú spásu duše vyznávaním akéhokoľvek náboženstva, pokiaľ sa dodržuje mravnosť. ...Odháňajte tento smrteľný omyl čo najďalej od vám zvereného ľudu.“64 A jeho nástupca Pius IX.: "Zvrátená je tiež tá šokujúca teória, že nezáleží na tom, ku ktorému náboženstvu človek patrí. Pomocou tejto teórie títo prefíkanci odstraňujú každý rozdiel medzi cnosťou a neresťou, pravdou a omylom, čestným a podlým činom. Predstierajú, že ľudia môžu získať večnú spásu praxou ktoréhokoľvek náboženstva, akoby mohli mať niečo spoločné spravodlivosť s neprávosťou, akoby mohla byť nejaká spolupráca medzi svetlom a temnotou, alebo nejaký súhlas medzi Kristom a Beliálom.“65
Ján Pavol II. spochybňuje cirkevnú dogmu o pekle, keď tvrdí, že síce „večné zatratenie zostáva reálnou možnosťou, ale bez špeciálneho božského zjavenia nám nie je udelené poznanie toho, či alebo ktorých ľudských bytostí sa ono účinne týka.“66 Inak povedané, „je veľkým tajomstvom, do akej miery sa večné zatratenie v záhrobnom živote uskutočňuje“67. Isteže, ak sa Kristus spojil navždy s každým človekom, nikto nemôže skončiť tam, kde Kristus nie je. Veď „Kristova krv dosahuje všetkých a všetkých spasí.“68
Sv. Pavol naliehavo vyzýva katolíkov, aby nehľadiac na osobu odmietli toho, kto by im hlásal iné evanjelium, aj keby išlo o samého apoštola69. Každému želám odvahu premietnuť toto do svojho života uvedomujúc si dôsledky, ktoré so sebou prináša ústup čo i len v jednom stupni od vierouky u kohokoľvek70.
1 „Neprestávam Bohu porúčať tieto cirkvi. Zároveň táto modlitba zahŕňala ako moslimských bratov, ktorí žijú v tej istej krajine, tak aj mnohých animistov, svedkov tradičného afrického náboženstva.“
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/angelus/1982/documents/hf_jp-ii_ang_19820207_sp.html
„Naši moslimskí bratia a sestry...“ (28.1.90)
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/homilies/1990/documents/hf_jp-ii_hom_19900128_bamako_it.html
2 „Vy ste hrdí a húževnatí národ... nesúci znamenité ovocie v umení, náboženstve a ľudskom žití. Vaši predkovia si osvojili také ohromujúce duchovné svety ako konfucianizmus a budhizmus, ale prijali ich skutočne za svoje, zveľadili ich, žili ich a dokonca ich odovzdávali ďalším. Wonhyo a Sosan... tento počin výstižne vyjadrujú.“ (3.5.84)
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1984/may/documents/hf_jp-ii_spe_19840502_arrivo-corea_en.html
3 „...veľké svetové náboženstvá, začínajúce s islamom, hinduizmom a budhizmom.“ (29.11.02)
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/2002/november/documents/hf_jp-ii_spe_20021129_urbaniana_en.html
4 „Pri tejto príležitosti by som rád uistil tých, ktorí nasledujú budhistické náboženstvo, o mojej hlbokej úcte a uznaní.“ (11.1.95)
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1995/documents/hf_jp-ii_aud_19950111_it.html
5 „Zvlášť pozoruhodné bolo modlitebné stretnutie vo svätyni Panny Márie Milosrdnej v Lake Togo, kde som sa po prvýkrát modlil aj so skupinou animistov.“
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1985/documents/hf_jp-ii_aud_19850821_it.html
6 „Máte silnú oddanosť tradíciám odovzdaným vašimi praotcami. Je oprávnené byť vďačný vašim predkom, ktorí dochovali tento zmysel posvätného, vieru v jediného Boha, ktorý je dobrý, zmysel oslavy, úctu k mravnému životu a súladu v spoločnosti.“
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1993/february/documents/hf_jp-ii_spe_19930204_vodu-cotonou_it.html
7 2 Kráľ 17:35
8 Dt 5:9
9 Ž 96:5
10 http://www.parliamentofreligions.org, http://www.religions-congress.org/
11 Redemptoris Missio, http://kbs.sk/?cid=1117280294
12 „[Cirkev] tu mimoriadnym spôsobom objavila tú jedinečnú hodnotu, ktorou je modlitba za mier a že naozaj nemôžete mať mier bez modlitby a to modlitby všetkých, každého vo svojej vlastnej identite a v hľadaní pravdy. A v tomto musíme vidieť, ako sme už skôr povedali, ďalší prejav tej zázračnej jednoty, ktorá nás spája bez ohľadu na všetky odlišnosti a rozdelenia. Každá autentická modlitba je pod vplyvom Ducha, ktorý „sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8:26-27)... Môžeme sa vskutku domnievať, že každá autentická modlitba je podnecovaná Duchom Svätým, ktorý je tajomne prítomný v každom ľudskom srdci.
Toto je tiež vidno v Assisi: jednota, ktorá pochádza z faktu, že každý muž a žena je schopný sa modliť: to jest úplne sa podriadiť Bohu a spoznať chudobného pred sebou.“
http://www.ewtn.com/library/PAPALDOC/JP2XMSCU.HTM
13 Rim 10:14
14 2 Kor 6:15
15 Jn 14:6
16 2 Jn 1:9
17 Heb 11:6
18 Summo Jugiter Studio
19 Ef 2:3
20 1 Jn 5:12
21 Ž 31:7
22 Ez 14:6
23 Dt 30:17
24 2 Kráľ 17:35
25 1 Kor 10:20
26 1 Kor 10:21
27 Kanada, 1987 http://3x.cz/di-S0YG.jpg
28 1 Jn 5:21
29 „Či niekedy pevná viera vyznavačov nekresťanských náboženstiev - ktorá je tiež ovocím Ducha pravdy, pôsobiaceho i mimo viditeľných hraníc Kristovho tajomného tela, neuvádza azda do pomykova kresťanov...“ Redemptor Hominis #6, 4. marca 1979 http://www.kbs.sk/?cid=1117272898
30 „Duch Svätý je dokonca tajomne prítomný a pôsobí v náboženstvách a kultúrach nekresťanov... Dalo by sa o Duchu Svätom povedať, že tak veľký a štedrý je tento Duch, že každá osoba má Jeho časť a všetci Ho majú celého.“ Medzinárodný kongres o pneumatológii, 26. marec 1982
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1982/march/documents/hf_jp-ii_spe_19820326_congresso-pneumatologia_it.html
31 „Iné náboženstvá sú pre Cirkev výzvou; podnecujú ju objavovať a uznávať znamenia prítomnosti Krista a pôsobenia Ducha, ako i prehĺbiť vlastnú identitu a dosvedčiť celok zjavenia, ktorého ochrankyňou je na dobro všetkých.“ Redemptoris Missio #56, 7. december 1990, http://www.kbs.sk/?cid=1117280294
32 Audiencia, 31. máj 1995,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/alpha/data/aud19950531en.html
33 „Katolíci rozhodně nemohou schvalovat takové pokusy, které vycházejí z bludné nauky, podle níž všechna náboženství jsou více méně stejně chvályhodná a dobrá, poněvadž vraj jen různými způsoby vyjadřují všem společné cítění, které nás povznáší k Bohu a vede k uznání jeho nejvyšší svrchovanosti. Přívrženci takové teorie však nejsou jen obětí klamu a omylu, ale odmítají také pravé náboženství, falšují jeho pojem a propadají bezděčně naturalismu a atheismu. Z toho zřejmě vyplývá, že všichni, kteří takové teorie a pokusy bezvýhradně schvalují, zříkají se zcela náboženství Bohem zjeveného.“ Pius XI., Mortalium Animos #2, 6. januára 1928
34 „Nech krv, ktorú preliali, dá obnovenú silu Cirkvi, ktorá sa usiluje len o to, aby mohla v Bosne a Hercegovine slobodne kázať Evanjelium večnej spásy, s úctou ku každej ľudskej bytosti, ku každej kultúre a ku každému náboženstvu.“ 12. apríl 1997
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/travels/documents/hf_jp-ii_hom_12041997_en.html
„Počas svojej návštevy v Indii v roku 1986 som jasne povedal, že prístup Cirkvi k iným náboženstvám charakterizuje autentická úcta.“ Ecclesia in Asia, 6. november 1999,
http://kbs.sk/?cid=1117287592
35 Lev XIII., encyklika Custodi di quella fede, 8. decembra 1892
36 Katolícky katechizmus sv. P. Kanizia, 1560
37 „...všetky náboženstvá majú nielen posvätné obdobia, ale aj posvätné miesta, kde možno zažiť stretnutie s božským intenzívnejšie, než by to normálne bolo v rozľahlosti vesmíru.“ List o púti na miesta spojené s dejinami spásy, 29. jún 1999,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/letters/documents/hf_jp-ii_let_30061999_pilgrimage_en.html
38 Dt 7:5
39 „Každé hľadanie pravdy a dobroty a koniec-koncov Boha ľudským duchom je inšpirované Duchom Svätým. Rozličné náboženstvá vzišli z tejto prvotnej ľudskej otvorenosti k Bohu. Pri ich počiatkoch často nachádzame zakladateľov, ktorí s pomocou Božieho Ducha dosiahli hlbšiu náboženskú skúsenosť. Táto skúsenosť odovzdávaná druhým nadobudla podobu v náukách, obradoch a nariadeniach rozličných náboženstiev. ... Spravidla to bude v úprimnej praxi toho, čo je dobré v ich vlastných náboženských tradíciách a nasledovaním diktátu ich svedomia, že členovia iných náboženstiev kladne odpovedajú na Božie pozvanie a prijímajú spásu v Ježišovi Kristovi, aj keď ho neuznávajú za svojho Spasiteľa.“ Audiencia, 9. septembra 1998
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1998/documents/hf_jp-ii_aud_09091998_it.html
40 Sv. Alfons de Ligouri, Víťazstvá mučeníkov, kap. 53
41 „Mali by sme uznať japonské stanovisko tolerancie: tento národ zostáva pripútaný k svojej tradícii otvorenosti rozličným náboženstvám – toto je záruka úcty k všetkým individuálnym a spoločenským slobodám.“ Preslov k japonskému veľvyslancovi, 11. september 1999,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1999/september/documents/hf_jp-ii_spe_19990911_japanese-ambassador_en.html
42 http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/travels/documents/hf_jp-ii_spe_20000224_mohamed_sayed_tantawi_ge.html
43 http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/2002/may/documents/hf_jp-ii_spe_20020522_world-culture-azerbaijan_en.html
44 Audiencia, 5. máj 1999, http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1999/documents/hf_jp-ii_aud_05051999_en.html
45 Rímske martyrológium na 21. február
46 14. máj 1999, http://www.traditioninaction.org/RevolutionPhotos/Images/055_popekissesKoran.jpg
47 1 Kráľ 19:18
48 http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/travels/documents/hf_jp-ii_spe_20000321_wadi-al-kharrar_en.html
49 „Veríme, že kresťanským štátom pripadne s Božou pomocou ďalší osoh; pretože z tejto únie, akonáhle sa ustanoví, je nádej, že mnohí z ohavnej sekty Mohamedovej sa obrátia na katolícku vieru.“ Eugen IV., Bazilejský koncil, sed. 19, 7. september 1434
50 Prejav, 17. november 1980
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1980/november/documents/hf_jp_ii_spe_19801117_lavoratori-immigrati_ge.html
51 Redemptor Hominis, #39, http://kbs.sk/?cid=1117272898
52 „Slovo sa telom stalo. Vtelenie Boha—Syna značí, že do jednoty s Bohom je prijatá nielen ľudská prirodzenosť, ale v nej je v istom zmysle prijaté všetko, čo je "telom": celé ľudstvo, celý viditeľný a hmotný svet. Vtelenie má teda aj svoj kozmický význam a svoju kozmickú dimenziu.“ Dominum et Vivificantem, #50, 18. máj 1986, http://kbs.sk/?cid=1117278535
53 Kázeň, 19. marec 2000, http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/homilies/2000/documents/hf_jp-ii_hom_20000319_jubilee-artisans_en.html
54 „Pokiaľ sa týka detí, pretože nebezpečenstvo smrti je často prítomné a jediný liek nim dostupný je sviatosť krstu, ktorým sú vytrhnuté spod nadvlády diabla a adoptované za Božie deti...“ Cantate Domino, Eugen IV., Florentský koncil, sed. 11, 4. februára 1442
55 „Kto je oddelený od Cirkvi, je spojený s cudzoložnicou. Odrezal sa od prísľubov Cirkvi a ten, kto opúšťa Kristovu Cirkev nemôže získať Kristove odmeny.“ Lev XIII., Satis Cognitum #5, 29. jún 1896
56 „Práca je veľká vec. Ale človek je neporovnateľne väčší. Človek je posvätný. Táto posvätnosť sa musí uznávať a vyznávať za každých okolností, aj vtedy, keď sa jednotlivá osoba stane jej nehodnou. Posvätnosť osoby je neporušiteľná a neodvolateľná.“ Prejav, 19. marec 1986,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1986/march/documents/hf_jp-ii_spe_19860319_lavoratori-macrolotto_it.html
57 „Je to pravda, ktorá zotiera každú slzu z očí bytostí stvorených na Božiu podobu. Je to láska, ktorá zjednocuje ľudí bez ohľadu na odlišnosti a vzdialenosti, ktoré ich mohli rozdeľovať počas pozemského života. Skutočne definitívna dimenzia ľudskej existencie: božská dimenzia.“ Anjel Pána, 1. november 1979
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/angelus/1979/documents/hf_jp-ii_ang_19791101_it.html
58 „A Cirkev dúfa, že skrze krásu tohto mesta a jeho umenie, budete vedení k väčšiemu vhľadu do tajomstva človeka, ktorý je centrom všetkých vecí na zemi. Zároveň Cirkev zastáva a vyznáva a každému ponúka Krista ako kľúč, centrum a cieľ celej ľudskej histórie.“ Prejav, 28. február 1979,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1979/february/documents/hf_jp-ii_spe_19790228_trinity-college_en.html
59 „Ježiš je druhá Osoba Najsvätejšej Trojice, ktorá sa stala človekom; a teda v Ježišovi je ľudská prorodzenosť a teda celé ľudstvo vykúpené, spasené, povznesené k účasti na božskom živote prostredníctvom Milosti.“ Prejav, 27. december 1978,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1978/documents/hf_jp-ii_spe_19781227_giovani_en.html
60 Audiencia, 31. máj 1995, http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1995/documents/hf_jp-ii_aud_19950531_it.html
61 Redemptoris Missio #10, 7. december 1990, http://kbs.sk/?cid=1117280294
62 Prejav, 21. september 2002 http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/2002/october/documents/hf_jp-ii_spe_20021003_ss-salvatore-s-brigida_en.html
63 Pastores Gregis, http://tisk.cirkev.cz/res/data/010/001271.doc?seek=1
64 Gregor XVI., Mirari Vos, #14, 15. august 1832
65 Pius IX., Qui pluribus, 9. november 1846
66 „Večné zatratenie zostáva reálnou možnosťou, ale bez špeciálneho božského zjavenia nám nie je udelené poznanie toho, či alebo ktorých ľudských bytostí sa ono účinne týka. Myšlienka pekla – a ešte menej nevhodné použitie biblických obrazov – nesmie vyvolávať úzkosť alebo zúfalstvo, ale je nutnou a zdravou pripomienkou slobody v rámci vyhlásenia, že vzkriesený Ježiš porazil Satana.“ Audiencia, 28. júla 1999,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/1999/documents/hf_jp-ii_aud_28071999_en.html
67 „Večné zatratenie sa v Evanjeliu určite vyhlasuje. Do akej sa miery sa uskutočňuje v záhrobnom živote? Toto je skutočn veľkým tajomstvom.“ Prekročiť prah nádeje, s. 73.
68 „Eucharistia je sviatosť zmluvy Kristovho Tela a Krvi, zmluvy, ktorá je večná. Toto je zmluva, ktorá zahŕňa všetkých. Táto Krv dosahuje všetkých a spasí [„spasiť“ v prítomnom čase] všetkých.“ Kázeň, 6. júna 1985,
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/homilies/1985/documents/hf_jp-ii_hom_19850606_corpus-domini_it.html
69 Gal 1:8
70 „Prax Cirkvi bola vždy tá istá, ako ukazuje jednomyseľné učenie Otcov, ktorí zvykli považovať za mimo katolíckeho spoločenstva a cudzieho Cirkvi kohokoľvek, kto by ustúpil i v najmenšom stupni od akéhokoľvek bodu náuky predkladaného jej autoritatívnym Magistériom.“ Lev XIII., Satis Cognitum #9, 29. jún 1896
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 november 2011 : 23:17:37
|
| Ja len podotykam, ze BXVI. toho roku urobil to iste... |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 10:43:15
|
| heretická a nenávistná zlátanina Jarkovských exkomunikovaných odpadlíkov |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 606 ~
Člen od: 28 október 2011 ~
Posledná návšteva: 05 apríl 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 11:08:19
|
Z tejto cistokrvnej plnohodnotnej katolickej nejarkovskej reakcie, treba ist do kolien, ba uzemnit sa rovno na zadok!
mak, utrite si vase jedovate frkajuce sliny a potom skuste ukazat, ako sa robi oponentura, ak sa Vam daco nepaci. Ak na to mate. Takto ste iba zdoraznili relevanciu Robelovho textu.
Robel, dakujem Vam za Vas cas i namahu spojenu s predlozenim Vasho prispevku.
Stadium rozkladu a rozpadu kat cir v jej najvyssich kruhoch je skutocne pokrocile, ale bity je ten, kto ten zapach citi a ukaze na jeho priciny i nasledky. Nie Robel je ten, kto kope do Cirkvi. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 10 jún 2024
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 11:38:59
|
| citácia: heretická a nenávistná zlátanina Jarkovských exkomunikovaných odpadlíkov Pôvodne zaslal mak - 28 november 2011 : 10:43:15
Uvedte fakty. |
Pokoj a dobro medzi nami. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 178 ~
Člen od: 18 apríl 2011 ~
Posledná návšteva: 10 apríl 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 12:18:53
|
| citácia: ... skuste ukazat, ako sa robi oponentura, ak sa Vam daco nepaci. Ak na to mate. Takto ste iba zdoraznili relevanciu Robelovho textu. Pôvodne zaslal Rarach - 28 november 2011 : 11:08:19
mak - prosím vás, nezaťažujte sa, zbytočne by ste strácali drahocenný čas, kt. možon využiť modlitbou. Žiadne oponentúry nekonajte, nebude to mať význam a stane sa z toho nekonečná bezcielna debata.
ja som iba veľmi prekvapená, že admin kresťanského fóra také protikresťanské témy vôbec dovolí.. čakám na štádium, kedy ma to prekvapovať nebude.. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 997 ~
Člen od: 07 júl 2011 ~
Posledná návšteva: 13 máj 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 12:31:58
|
Ja naopak uz vobec nie som prekvapeny, ze na perfektne spracovany a zdrojmy podlozeny clanok sa tzv. katolici zmozu iba na ubohy vykrik - hereza! a su stastni, ako to autorovi natreli. Od takych "krestanov" ako mak ci mortinia uz naozaj nic viac necakam.
A toto forum nie je iba krestanske, je katolicke a ktomu sa nepaci ma rovnaku slobodu predlozit protiargumenty... Ale vopred upozornujem, ze emocne vylevy o hetikoch ci schizmatikoch na mna uz davno neplatia... |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2011 : 14:34:01
|
Taka oponentura je defakto vopred odsudena na nezdar.
Ved, na com moze byt zalozena?
Na popreti existencie hentych skandaloznych uceni a vyrokov?
Alebo na sizyfofskom pokuse reinterpretovat ich vyznam (akoby papez nevedel sam jasne formulovat svoje tvrdenia bez toho, aby neobsahovali bludy ci nezmysly)?
Alebo na sifyfovskom pokuse odvolat sa na "kontexty", ktore vsak treba dodatocne ucelovo vyrobit, aby "pasovali" a nekolidovali s ucenim KC?
Je tu stale poistka typu "nejedna sa o ziadne magisterialne vyroky, ale iba o sukromne vyplody Wojtylu, a tie ako znamo nepozivaju ochranu neomylnosti".
O tomto by sa dalo uvazovat v pripade, ze sa tu toho ujme niekto, kto netrpi apriornym predsudkom wojtylianskeho kultu nedotknutelnosti jeho osoby.
Akoby nic, co ten clovek popisal a porecnil, nemohlo mat pecat skutocnych nejapnosti.
Da sa rozumiet, ze by to ponekud znizilo Wojtylov kredit a dlhodobo usilovne pestovany mytus o jeho uzasnej teologickej a charizmatickej erudicii, nehovoriac uz o jeho pofidernom blahoslaveni a smerovani ku kultu svatca,
tak radsej sa siahne k hysterickemu povyku, utociacemu na predlozene od Robela, nez k poctivemu uznaniu problematickosti Wojtylovych vyjadreni.
(To by bola znamka pokory, dokaz, ze wojtylova skola je naozajstnou skolou ucty k pravde a k spravodlivosti: co nebolo dobre, to nebudeme zakryvat za kazdu cenu. Zial takto sa nam ukazuje v pravom svetle aj wojtylovsko-ratzingerovske jubilejne ospravedlnovanie sa celemu svetu za krivdy spachane cirkvou v minulosti, ze bolo farizejske a ako take moralne neucinne = minulo sa efektu: ze keby islo o skutocne kajanie sa a pokorne uznavanie chyb, tak by nemohol byt ziadny problem tieto chyby uznat na samotnom produkovatelovi chyb - Wojtylovi, vid jeho vyroky vyssie.)
Cirkev ma dost problemov, naco ich este viac vrsite hentakymi pstrosimi postojmi?
P.S. taka diskusia by mohla priniest aj svetlo do predpokladu, ze predsa len neslo iba o puhe osobne bludne nazory Wojtylu ako sukromneho vykladaca ucenia Cirkvi. Lebo pokial hentie nazory patria do obsahu pojmu riadneho magisteria, tak potom tu mame exemplarny priklad popretia neomylnosti a tym padom bud plati, ze riadne magisterium je (uz) omylne, alebo pokoncilove riadne magisterium nie je magisteriom KC a logicky, nejedna sa o ucenie KC, ale o ucenie uz nekatolickej organizacie, vystupujucej ako KC.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 10 jún 2024
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 december 2011 : 22:42:22
|
| citácia: A toto forum nie je iba krestanske, je katolicke Pôvodne zaslal Mato - 28 november 2011 : 12:31:58
toto je ateisticke forum |
morituri te salutant |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 337 ~
Člen od: 15 december 2011 ~
Posledná návšteva: 30 marec 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 december 2011 : 22:45:31
|
| citácia: citácia: A toto forum nie je iba krestanske, je katolicke Pôvodne zaslal Mato - 28 november 2011 : 12:31:58 toto je ateisticke forum Pôvodne zaslal thorah - 17 december 2011 : 22:42:22
nie ateisticke, ale slobodne, toto nieje zensky klastor do ktoreho nesmu vstupit ani mnisi, toto je poradna pre kazdeho kto hlada pomoc, ale bohuzial tu takych ateistov vela nieje (ked tu vobec taky dajaky je) |
TOTUS TUUS (motto bl. Jana Pavla II)
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 261 ~
Člen od: 02 november 2011 ~
Posledná návšteva: 16 december 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 december 2011 : 22:53:30
|
| ale prispievaju viac ako ostatni...resp. je tu viac tem o dokazovani si niečoho ale nie o poradni a pomoci. budme k sebe teda uprimni. a prečítaj si podmienky registracie, ktore každý ateista tu porušuje. |
morituri te salutant |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 337 ~
Člen od: 15 december 2011 ~
Posledná návšteva: 30 marec 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 december 2011 : 22:04:31
|
| Myslím si, že v každej dobe a každý pápež mal svojich neprajníkov alebo ohováračov. Tiež si myslím, že by bolo skôr divné, keby dnešní pápeži boli o takú "poctu" ukrátení. Nevzrušuje ma Assisi a skôr, ako by som sa mal stať ohováračom, skúšam pochopiť odkaz, ktorý pápež vyslal svetu. A odkaz Assisi nachádzam v slovách sv. Pavla v Sk 17,22-23. Ale kľudne môžete čítať aj ďalej. Prečítal som množstvo protestantských pamfletov a tento článok /nech si s ním dal autor akúkoľvek námahu/ od nich ďaleko neuteká. Alebo naozaj neveríte v silu svetla, ktoré rozžiari akúkoľvek temnotu? |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 514 ~
Člen od: 31 júl 2007 ~
Posledná návšteva: 25 november 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 22 december 2011 : 18:01:38
|
| Modloslužba je modloslužbou, i když jí dělá církevní hodnostář. Ono nálepkovat ty, co přináší fakta a neargumentovat, to je dost ubohé |
Renda |
Krajina:  Czech Republic ~
Počet príspevkov: 140 ~
Člen od: 25 máj 2011 ~
Posledná návšteva: 26 február 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 22 február 2012 : 12:41:55
|
| ďakujem za podnet. to stretnutie (a tie tuším ďalšie dve) boli pre mňa problém. mám na to len jediné- toto sa nemalo nikdy stať! |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 08 marec 2013 : 08:13:02
|
| citácia: P.S. taka diskusia by mohla priniest aj svetlo do predpokladu, ze predsa len neslo iba o puhe osobne bludne nazory Wojtylu ako sukromneho vykladaca ucenia Cirkvi. Lebo pokial hentie nazory patria do obsahu pojmu riadneho magisteria, tak potom tu mame exemplarny priklad popretia neomylnosti a tym padom bud plati, ze riadne magisterium je (uz) omylne, alebo pokoncilove riadne magisterium nie je magisteriom KC a logicky, nejedna sa o ucenie KC, ale o ucenie uz nekatolickej organizacie, vystupujucej ako KC. Pôvodne zaslal Rarach - 28 november 2011 : 14:34:01
Hrajú sa na Magistérium? Hrajú
A to znamená, že vykonávajú aj riadne. To že v tom bludárskom postoji ohľadne ekumenizmu mali poslední piati exponenti toho "magistéria" jednotný názor, dokonca poslední dvaja zorganizovali tú blasfémiu v Assisi. A keďže učenie ich riadneho magistéria, je v ostrom rozpore s učením Riadneho Magistéria pred nimi, niet čo váhať, jedná sa o iné spoločenstvo, než bola KC pred nimi.
A to treba vedieť,kvôli tomu, že sa dnes hľadajú vyjadrenia "z katedry" a vraj nič iné nie je neomylné. Už aj to (absencia, zrušenie? Riadneho Magistéria) by svedčilo, že sa jedná o iné spoločenstvo.
Jednoducho, treba tých klzkých úhorov zmáčknuť a jasne aplikovať náuku KC o Magistériu (Riadnom aj Mimoriadnom) a hneď uvidíme, že ryba smrdí od hlavy, a že ten rozklad vôbec nemá na svedomí zlý svet, ale hra na niečo, a je len prirodzeným následkom toho, čo si toto "magisteŕium" stanovilo, okrem iného teda aj zvrátené učenie o ekumenizme. (lepším pohľadom do zdrapov IIvk a po ňom, by sa dali samozrejme vidieť viaceré odchýlky aby sa to všetko rozložilo)
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2013 : 16:16:31
|
| citácia: Ja naopak uz vobec nie som prekvapeny, ze na perfektne spracovany a zdrojmy podlozeny clanok sa tzv. katolici zmozu iba na ubohy vykrik - hereza! a su stastni, ako to autorovi natreli. Od takych "krestanov" ako mak ci mortinia uz naozaj nic viac necakam. A toto forum nie je iba krestanske, je katolicke a ktomu sa nepaci ma rovnaku slobodu predlozit protiargumenty... Ale vopred upozornujem, ze emocne vylevy o hetikoch ci schizmatikoch na mna uz davno neplatia... Pôvodne zaslal Mato - 28 november 2011 : 12:31:58
Na ten satanizmus, čo sa odohral v Assisi dodnes rímski protestanti nevedia odpoveď, a podľa toho čo tu predvádzajú, ju ani nemožno od nich čakať. Každopádne ja členom nijakej sekty, kde sa modlia k čertom, diablom satanom, luciferom nie som. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2013 : 17:17:36
|
| Ako mi tu, vy prítomní heretici, vysvetlíte, že na príhovor J.P. II. sa dejú záxraky, satan sa ho bojí a pomoc neho sa uskutočňuje veľa exorcizmov. / napr. prečítajte si knihu ďáblovi tváří v tvář/ ? |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 346 ~
Člen od: 07 máj 2010 ~
Posledná návšteva: 25 máj 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2013 : 10:18:49
|
To fakt slovenka? A ja mám opačný problém- nechápem ten "zázrak", že dnes každý pokladá už kadečo za zázrak.
Trošku mi je to aj jasné- veď páni bratia viac ako storočným vymývaním mozgov a budovaním odkresťančeného sveta (presne toho na ktorého "aggiornamentovanie" vyzýva jeden "katolícky" koncil) dosiahli dobré výsledky- za zázrak sa dnes považuje už kadečo.
Ja som si napr. prečítal len "zastaralé" Blahoslavená Panna Mária v příkladech, a žasnem čo dnes už za zázrak kadekto považuje. (páni bratia budú robiť ešte väčšie "zázraky" než nejaké treťotriedne kúzelnícke kúsky ako teraz)
Takže ja sa tu čudujem iným "zázrakom"- tu už veria, že v Katolíckej Cirkvi môže byť kadekto pápežom, biskupom... a je jedno či paktoval s murármi, čertami, diablami... to je pre mňa "zázrak", tento posun v "katolíckom" zmýšľaní.
Ako to bratia dosiahli, že tak dôkladne vymyli mozgy a zatemnili zrak.
A tu prichádzame k ďalšiemu aktérovi- pánovi rohatému- ktorý svojim "služobníkom" bodne kde sa len dá.
Ale vysvetlenie som našiel:... Boh ma nich zosiela silu bludu...
A tak budem naozaj tým "heretikom"- ten čo si vyberá- a určite pánom bratom a ich kumpánovi nespapkám nijaké "zázraky", ktoré sa oproti zázrakom môžu ísť tak hanbiť do kúta.
A každý má cestu otvorenú, aby si všetko pekne overil a porovnal. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Elo
Stav:
offline
| |
Odoslaný - 05 máj 2013 : 17:27:12
|
Opäť výplod fantázie. Presne tak diabol pracuje: všetko ,čo je dobré, vznešené, šľachetné, prekrúca. Ako ste sa s ním mohli s spriahnúť, že sa učíte jeho metódam?...
citácia: Assisi Jána Pavla II. - zdroj obrovského pohoršenia a príčina nesmiernej verejnej urážky Pána Ježiša Krista. Pred 25 rokmi zorganizoval s úmyslom vyprosiť od Boha mier nevídané modlitebné stretnutie, na ktorom privítal okrem svojich starších bratov a tzv. odlúčených bratov, aj bratských 1 pohanov... Pôvodne zaslal Robel - 27 november 2011 : 23:02:15
citácia: Miesto toho, aby zvolal biskupov sveta a spoločne s nimi zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorá za to prisľúbila zemi mier... NO toto je naozaj demagógia: Vy vari neviete, že Ján Pavol II na zakončenie Roku spásy 25. marca 1984 vykonal slávnostné zasvätenie sveta, a zvlášť Ruska. A to tak, že aj sestra Lucia z Fatimy prvýkrát vyslovila s týmto zasvätením spokojnosť, pretože to bo bolo podľa nej presne to, čo M8ria žiadala... A prakticky v nasledudjdúcom roku sa zmenila stratégia v ZSSR, bola známa nehoda Severomorsku, potom zomrel Černenko a ujal sa moci Gorbačov, a všetko sa veľmi rýchlo menilo...
citácia: ... s pomocou pohanov radšej obrátil na všemožných bôžikov, možno si mysliac, že čím viac bohov, tým väčšia istota úspechu. Pritom Boh zakázal „uctievať iných bohov“ 7 a modlitba samozrejme je forma úcty. Týmto Ján Pavol II. zaradil Ježiša Krista, „žiarlivého Boha,“8 do pohanského panteónu ako jedného z mnohých bohov, na ktorého sa možno obracať. To je opať demagógia. Okrem pohanov tu nikto neuctieval pohanských bohov, a napokon - oni by sa k nim modlili aj keby neboli v Assissi. Ale múdrosť pastoračná ako dobrého pastiera a otca, ktorému ide aj o priblíženie zablúdilých ku Kristovi, Jánovi Pavlovi šlo o to, aby sa aj pohania orientovali na podobné ušľachtilé ciele ako kresťania: mier, pokoj, zmierenie. V pohanskom svete totiž toto nie je samozrejmé, a tu šlo vlastne o určitý kresťanský vplyv. Aby bolo jasné: v pohanských náboženstvách je zčasti prejav prirodzenej náboženskosti, ktorá pochádza v človeku od Boha, prípadne od prvotného zjavenia /prvýým ľudom.../, čo však bolo viac, či menej zdeformovanaé u nich, ale Boh ani ich nezavrhol a chce nabúravať dielo, ktoré do nich priložil diabol, a postupne ich odvrátiť od bludu a priviesť k pravde. Práve toto je poslaanie kresťanov: "Vy ste soľ zeme, svetlo sveta"...
citácia: Assisi Wojtylovi vraj potvrdilo, že [i]„každú autentickú modlitbu podnecuje Duch Svätý, ktorý je tajomne prítomný v každom ľudskom srdci“... Písmo NZ hovorí naozaj , že "každý dobrý dar a údel pochádza od Otca svetiel, v ktorom niet nijakej tmy..." Všetko, čo je dobré, naozaj pochádza od Boha. Aj každá oprafvdivá modlitba, aj z lásky urobené dobro nemôže pochádzať od diabla. /Hoci diabol môže sa všelijako maskovať, a navonok robiť aj dobro, čo sa však vždy prejaví ako neautentické... Odkiaľ vy, Robel, viete, že pohania nikdy nekonajú a nemôžu konať dobro naozaj, úprimne? A ako viete, že to dobro, ktoré konajú, nie je od Boha? Od koho? Vari od diabla?... Vy ste naozaj, bez urážky, demagóg ako remeň. Ja si úprimne myslím, že aj ten priemerný pohan je lepší než vy, keď čítam vaše myšlienky, ktoré tu prezentujete. Naozaj, to od Boha nemôže byť... A poznám veľa dobrých ateistov, aj pohanov /kde ja žijem, tam sú aj pohania, a veru by ste sa pri ich dobrote srdca mohli červenať.../
citácia: Aby modlitba nebola málom, v Assisi I. a II. boli tam prítomným žrecom ponúknuté posvätné kresťanské priestory k modlárskym obradom, aby zaobstarali mier aj obetou svojim bohom... Ak prišli pohania do Assissi, samozrejme im bolo treba prepožičať na krátku dobu stretnutia nejaké priestory. A aké iné prioestory im mohol dať, než tie svoje, ktoré má k dispozícii v kresťanskom meste?... A keď vy ste kresťan, a príde k vám na návštevu, neponúknete mu kresťanské priestory vo svojom?... Vari ho vyženiete na ulicu, aby vás nepoškvrnil?... Ján Pavol urobil to, čo si vyžadovala normálna nielen krewsťanská, ale ľudská pohostinnosť... Čo je na tom zlé?... Vy iste vo všetkom vidíte znesvätenie, ale prečo sa nepokúsite rozmýšľať aj podľa inej schémy- Kristovej: pokúsiť sa všetko posvätiť Kriostom, dostať ho pod Jeho vplyv. Ja som si istý, že pri tomto stretnutí sa skôr zmenili pohania ssmerom ku Kristovi, než naopak. Veď ten, kto pozýval, bol kresťan, a to už samo osebe je ovplyvňujúce pozitívne...
====
Zatiaľ stačí. U nás je už po polnoci... Ak stihnem, nabudúce... Ale už dopredu vidím, že je to všetko " na jedno brno" vyslovená demagógia - diabolská. Okrem zaujatosti a osočovaniu, čo je naozaj na úrovni, tam na úrovni nič nie je... Diabol je naozaj schopný dokázať aj na Kristovi všemož né chyby, o to viac na jeho svätých, akým je určite aj Jána Pavol II. Aj farizeji dokázali osočovať. Lebo u nich je celkom iná "optika", videnie vecí: nie Boží, ale Protivníkov pohľad. Aj keď na prvý pohľad pre neznalých veci to naozaj môže vyzerať ako veľká obhajoba kresťanstva. Ale, prosím vás, akého kresťanstva?.../Plného pýchy, zloby a predpojatosti voči všetkým ostatným... - a zákoníctva a farizejizmu... Vari toto je kresťanstvo?.../
|
Krajina:  Russia ~
Počet príspevkov: 370 ~
Člen od: 27 február 2013 ~
Posledná návšteva: 05 november 2013
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 07:25:11
|
pridavam par faktov
citácia: Zázračné uzdravení sestry Marie Simon Pierre bylo zajisté podrobně prozkoumáno a ověřeno a uzdravená veřejně i podala svědectví. Tento zázrak byl vybrán, protože je do očí bijící, jak Bůh skrze něj promluvil. Dokonce i skrze její jméno - Marie - bl. Jan Pavel II. byl mariánský ctitel, Simon Pierre - Šimon Petr - odkaz na nástupce svatého Petra a zázračné uzdravení ze současnou medicínou nevyléčitelné Parkinsonovy nemoci, která sužovala Jana Pavla II. Proti držení toho, že Církev svatá má plnost pravdy a že nekatolíci jsou pomýlení, by bylo chybou něco namítat. Ale je třeba rozlišovat. Ne všichni nekatolíci jsou pomýlení stejně, někdo je více, někdo méně, pohané například jsou více vzdáleni pravdě, než protestanté. Zároveň bylo by také přehnané a opovážlivé tvrdit, že u pohanů není nic dobrého nebo že každý náboženský úkon a každá modlitba, kterou pohané konají, je modloslužbou. doložme z vidění bl. Kateřiny Emmerichové: Citácia: citácia: Viděla jsem vystupovati egyptský chrám, který se podobal onomu chrámu, na jehož strop, jak jsem viděla, egyptští kněží pohanští zavěsili obraz okřídlené panny, když posel Eliášův jim přinesl poselství o předobrazu přesvaté Panny, který tento prorok viděl na Karmelu; Citácia: citácia: Ach, kéž by aspoň poznali pravé náboženství; kéž by její syn se vrátil a zvěstoval je jejímu lidu! Nemá [nemocná žena v Japonsku] jiného náboženství, než že obětuje rýži; přitom zastrčí do země kříž, který také skoro stále ssebou nosí. Ležela na třech železných křížích, které měla zastrčeny pod sebou v mechu. Tamější lidé obcházejí svá pole jako v procesích a spalují něco rýže ke cti nejvyššího Boha. Žně mají třikrát do roka. Poučovala jsem ženu, jak jsem si v dětských letech doma v polích stavěla jesličky, jak jsme se u nich modlívali, a jak jsme si také ve hře volívali kněze, jenž předříkával a všecko pořádal. Ti lidé umějí překrásné plésti a z jemných sítin, travin a vrbových proutků pletou krásné koše a rozličné podoby. Žena už také upletla tělo na svůj kříž. Naučila jsem ji všemu, čemu učiti ostatní a jak co dělati. Také jsem se s ní pomdlila a dalo mi mnoho práce, než jsem ji přiměla, aby vstala. Zrovna tak tvrzení, že nemůže být spasen žádný pohan, je přehnané. Je opovážlivé tvrdit, že vyhlášením nutnosti být na zemi ve viditelné Církvi svaté katolické a mít pravou katolickou víru se myslí i případy, kdy bez vlastní viny někteří nemají pravé poznání. K tomu dosvědčuje bl. Kateřina Emmerichová: Citácia: citácia: Své i její předky jsem spatřila až k lidem, kteří nebyli křesťany, a mezi nekřesťany jsem spatřila také takové, kteří byli souzeni milosrdně. Tomu jsem se podivila nemálo, ježto stojí psáno: Kdo nevěří a není pokřtěn, nevejde do nebe. Ale svatá Kunhuta mi pravila: Tito lidé milovali Pána Boha, jak ho znali, a bližní jako sami sebe; nevěděli ničeho o křesťanství, byli v temné jámě, kam nepadlo světlo; ale byli takovými, že by byli dokonalými křesťany, kdyby byli poznali křesťanství, a tak vraj došli milosrdenství. Postoj bl. Jana Pavla II. k nekatolickým náboženstvím se snažil být vyvážený. Zda se zrovna zdůrazní to špatné, co u nich je nebo to dobré, je i pastorační záležitost. I apoštol sv. Pavel se snažil nejednou apelovat na to, co je u nich dobré, aby je nakonec získal pro víru. Také nejeden nekatolík se pod vlivem bl. Jana Pavla II. ke katolické víře obrátil. Pokud bl. Jan Pavel II. nějaká jiná náboženství pochválil, tak v tom, co v nich viděl dobré. Že nekatolická náboženství nedával Jan Pavel II. na roveň a nebál se je i kritizovat, je zřejmé: Citácia: citácia: „Osvícenství“, které prožil Budha, se omezuje na přesvědčení, že svět je špatný a pro člověka je zdrojem zla a utrpení. Aby se člověk od tohoto zla osvobodil, musí se osvobodit od světa. Musí přetrhat pouta s vnější realitou: tedy pouta naší lidské tělesné soustavy, psychiky a těla. Čím více se od nich vysvobodíme, tím lhostejnější budeme k tomu, co je ve světě, a tím, lépe se zbavíme utrpení nebo zla, které má původ ve světě.
Přiblížíme se tímto způsobem Bohu? Tím se „osvícení“ předávané Budhou nezabývá. Buddhismus je do značné míry „ateistický“ systém. Od zla se neosvobozuje dobrem pocházejícím od Boha, ale pouze odloučením od světa, který je zlý. Plností tohoto odloučení není spojení s Bohem, ale takzvaná nirvána neboli stav dokonalé lhostejnosti vůči světu.“ Citácia: citácia: „Každý člověk, který čte Korán a Starý a Nový zákon, jasně vidí, že v Koránu dochází k redukci Božího zjevení. Nemůžeme si nepovšimnout odklonu od toho, co o sobě Bůh řekl nejdříve prostřednictvím proroků ve Starém zákoně, a potom definitivním způsobem v Novém zákoně skrze svého Syna. Islám totiž odložil veškeré bohatství vyplývající z Božího zjevení, které je podkladem Starého a Nového zákona.
Bůh, o němž mluví Korán, je nazýván snad nejkrásnějšími jmény, která lidský jazyk zná, ale nakonec zůstává Bohem mimo svět, který je jen Majestátem, ale nikdy Emmanuelem, Bohem s námi. Islám není náboženstvím vykoupení. Není v něm místo pro kříž a zmrtvýchvstání.“ Obvinění bl. Jana Pavla II. z toho, že hlásal, že všichni lidé skončí v nebi, je vykonstruované: odkaz č. 66 Citácia: ,to know which human beings are effectively involved in it. & , quali esseri umani vi siano effettivamente coinvolti je falešně přeložen jako , či alebo ktorých ľudských bytostí sa ono účinne týka. Někdo do překladu přidal navíc falešně " či alebo". Správně přeložené to naopak dokazuje pravověrnost bl. Jana Pavla II., který potvrzuje, že bez Božího zjevení nemůžeme s jistotou vědět, kteří lidé končí v pekle. Citácia: citácia: Milosrdenství je totiž nezbytnou součástí lásky, jakoby jejím druhým jménem, a současně zvláštním způsobem jejího projevování se a uskutečňování ve vztahu vůči zlu, které je ve světě, které na člověka doráží a obklopuje ho, vtírá se do jeho nitra a může ho dokonce i uvést do záhuby pekla. - Encyklika bl. Jana Pavla II. Dives in Misericordia Citácia: citácia: Cirkev nemôže bez závažného okyptenia svojho základného posolstva zanedbávat ani katechézu zameranú na to, co sa v tradicnom krestanskom spôsobe vyjadrovania oznacuje ako štyri posledné veci cloveka, t.j. smrt, súd (osobný všeobecný), peklo a nebo. - Apoštolská exhortace bl. Jana Pavla II. Reconciliatio et paenitentia |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 07:29:27
|
| citácia: Závěrem si přeji, aby si každý katolík, který chce být věrný tradici, si též přečetl kázání významného svatého Jana Maria Vianney části 7. O pomluvě a 8. O lehkovážném posuzování bližních a snažil se chovat dle dobrých rad světce. http://fatym.com/taf/knihy/vianney1.htm#77. O pomluvěI otevřel se mu sluch, uvolnilo se pouto jeho jazyka a mluvil správně. (Mk 7,35) Bylo by výborné, kdyby se o každém z nás mohlo říci to, co evangelia říkají o hluchoněmém, kterého Ježíš uzdravil - totiž, že mluvil správně. A zatím! Není možné nám popravdě vytknout, že mluvíme špatně, zvláště, když se zabýváme osobou našeho bližního? Většina křesťanů ráda kritizuje, očerňuje a odsuzuje. Je to dnes nejvíce rozšířená chyba - chyba, kterou všude provází bolestné rozdělení a chaos. Kéž by mi Bůh dal možnost za pomoci svého anděla tím zvláštním žhavým uhlíkem očistit jazyky všech lidí, tak jako byla kdysi očištěna ústa proroka! Kolik zla by zmizelo z povrchu země, kdybychom z ní odstranily pomluvu! Kéž bych vás mohl naplnit tak velkým odporem k tomuto hříchu, že byste ho navždy zavrhli! Proto vám teď chci říci: co je to pomluva, jaké jsou její příčiny a projevy, a nakonec vám ukáži, že křivdy zaviněné pomluvou musí být odčiněny. I. Pomlouvat znamená rozebírat vady a chyby bližního se záměrem uškodit jeho pověsti. Tento hřích je možné spáchat rozmanitým způsobem. 1) Tohoto hříchu se dopouští ten, kdo bližnímu vytýká něco nespravedlivého, anebo mu připisuje chybu, kterou nemá. Tento případ pomluvy nazýváme očerňování. Vězte, že očerňování od pomluvy nejednou dělí jen malý krok, rozdíl mezi nimi je nevelký. Neboť lidé, když uslyší o bližním něco špatného, zkreslí to, a když tato řeč přejde přes jazyky několika osob, není už tím samým; i ten kdo ji řekl jako první, by ji už nerozpoznal, kolik je v ní naděláno změn a dodatků. A proto mám pravdu, když tvrdím, že ten, kdo pomlouvá člověka, je také tím, kdo očerňuje, a každý, kdo očerňuje, je podlý. Jeden z Otců říká, že lidi, kteří se oddávají pomluvě, by patřilo vyřadit z lidské společnosti jako divoká zvířata. 2) Dále se pomluvy dopouští ten, kdo vypráví o zlu, kterého se dopustil bližní. Bližnímu se podsekla noha, a vy, místo abyste přikryli jeho poklesek pláštěm lásky, ve vyprávění ještě zdůrazňujete detaily. Dělník si na chvíli odpočine a vy hned říkáte, že je to ničema, lenoch, který okrádá svého chlebodárce. Stane se, že někdo utrhne několik vinných hroznů na poli nebo jakékoliv ovoce v sadě - což samozřejmě dělat nesmí - ale vy hned lidem vyprávíte, že je to zloděj, před kterým je třeba se mít na pozoru. Pěkně říká na toto téma sv. František Saleský: „Není dovoleno hlásat, že ten či onen je pijanem nebo zlodějem jen proto, že jste ho jednou viděli opitého anebo jak vztahoval ruku po cizím majetku. Noe a Job se opili příležitostně jednou, a přece ani jeden ani druhý nebyl pijanem. Sv. Petr nebyl rouhačem, i když jedenkrát zapřel Krista. Tak tedy osoba, která se dopustila přestupku jednou - a i kdyby několikrát - nemůže být považována za náruživce. Když Šimon viděl u nohou Krista Pána plačící Magdalénu řekl: „Kdyby ten člověk byl prorokem, věděl by, že ta žena je hříšnice.“ A velmi se v tomto tvrzení zmýlil, protože Magdaléna už nebyla hříšnicí, ale svatou kajícnicí, která přijala odpuštění hříchů. Pyšný farizej se ve svatyni hlasitě vychloubal svými dobrými skutky a děkoval Bohu, že není cizoložníkem, člověkem nespravedlivým, ani zlodějem a není ani jako tento celník. - Ale zmýlil se, neboť v té chvíli byl už celník ospravedlněný. Milosrdenství Boží je tak velké, že v jediné chvíli odpouští kajícím nejtěžší hříchy, a proto nemůžeme tvrdit, že ten, kdo byl hříšníkem včera, je jím také dnes. 3) Pomlouvá také ten, kdo bez dostatečného důvodu odhaluje skrytou chybu nebo vinu bližního. Kdo postupuje tímto způsobem, jedná proti ctnosti lásky, kterou Bůh tak vřele doporučuje. Vždyť zdravý rozum říká, že to, co není milé nám, nemáme dělat druhým. Bylo by nám příjemné, kdyby někdo lidem říkal o našich skrytých chybách? Dobré jméno je cennější než majetek a to jméno se ničí, jestliže ukážeme na skryté chyby jedince nebo rodiny. 4) Pomluva je, když si někdo vysvětluje činy bližního v jeho neprospěch. Jsou lidé, kteří jako pavouci přetočí nejlepší řeč v jedovatou. Ubohý je člověk, který se dostane na jazyk pomlouvajících, protože je jako zrno, které padlo pod mlýnské kolo. Skončí rozhmožděno a rozdrceno na kousky. Zlostní lidé nám nejednou připisují nejhorší záměry, které by nám nikdy v hlavě nevyvstaly. Jestliže se zbožně modlíme a plníme závazky naší svaté víry, často nás nazývají pokrytci a říkají, že jsme andělé v kostele a ďáblové doma. Když konáme dobré skutky, myslí si, že jsme vedeni pýchou, že chceme, aby nás bylo vidět a byli jsme chváleni. Držení se v pozadí nazývají podivínstvím, slabostí a zatemněním rozumu, šetrnost lakomstvím. Jazyk pomlouvajícího je jako červ, navrtávající nejlepší ovoce, vidí zlo dokonce i na nejlepších činech a skutcích. Je to housenka, která se plazí po nejhezčích květech a pokrývá je nechutným slizem. 5) Nejednou je možné pomlouvat i mlčením. Někdo ve vaší přítomnosti chválí nějakou osobu, kterou znáte, vy k tomu nic neříkáte, nebo ji chválíte šetrně. Z vašeho mlčení lidé vyvodí, že o té osobě víte něco špatného. Někdy se dopouštíme pomluvy i soustrastí. „Škoda“ - říká někdo například - „že se ta osoba nechala svést. Nechce se mi tomu věřit.“ Sv. František nazývá takovou pomluvu maskovanou střelou, kterou někdo namočí v oleji, aby tím hladčeji ranila. Kdo se významně usmívá a potřásá hlavou, kdo říká „ale“, ten také nejednou velmi uškodí dobrému jménu bližního. Nejtvrdší pomluva je ta, když někdo donáší druhému to, co o něm říkal někdo jiný. Odtud se totiž odvíjí začátek nenávisti, msty, hněvu, který nejednou trvá až do smrti. Proto Duch sv. zařazuje takovéto donášení mezi 7 věcí, kterými se uráží Bůh. Tak tedy tolika způsoby se může zhřešit pomluvou. A teď ruku na srdce, zeptejte se sebe samých, zda jste bez viny.Když nás budou lidé neslušně očerňovat a pomlouvat, odevzdejme se Bohu a nemstěme se. Sv. František Saleský, plný duševního pokoje, trpěl, když ho neslušně ostouzeli tvrdíce o něm, že zavinil smrt muže, s jehož ženou měl udržovat nečistý poměr. Svatý mohl dokázat svou nevinu, ale rozhodl se přenechat svou obranu Bohu. Pomluva je velkou zkouškou - Bůh ji sesílá pouze na vyvolené, protože lidé nedokonalí by ji neunesli - mohla by jim jedině uškodit. Pomluva, nactiutrhání a očerňování mohou být smrtelným hříchem. Záleží to na výčitkách, jaké se dělají bližnímu, a také od stanoviska, jaké zaujme pomlouvaná osoba. Větším hříchem je, když někdo pomlouvá představené, než když očerňuje lidi sobě rovné. Větším hříchem je pomluvit otce, matku, ženu, muže, bratra, sestry a příbuzné než lidi z vesnice. Špatně mluvit o služebnících církve a o duchovních osobách je hříchem o mnoho větším, protože tu vznikají škody ohledně víry, když se tímto způsobem ublíží samotnému charakteru kněžství. A proto říká Duch sv. skrze proroka: „Kdo se vás dotkne, dotkne se zřítelnice mého oka.“ A tak tedy křivdu učiněnou svým sluhům staví Bůh na úroveň osobní urážky. Také Pán Ježíš důrazně učí: „Kdo vámi pohrdá, mnou pohrdá.“ Nic nemějte s lidmi, kteří mluví špatně o svých duchovních pastýřích.Z hříchu pomluvy je třeba se důkladně vyzpovídat a říci, zda jsme mluvili o bližním špatně z lehkomyslnosti, z nenávisti či ze msty; jestli jsme tím chtěli uškodit něčímu dobrému jménu; koho jsme pomlouvali - zda představeného nebo osobu sobě rovnou, zda duchovního či světského; kolik osob zasáhla pomluva. Ať se nikdo neospravedlňuje a nezaslepuje tím, že o chybě bližního se již vědělo, a takže vlastně neřekl nic nového. Což je dovoleno slabého a nemocného člověka uvrhnout do propasti, na které stojí, pod záminkou, že i tak do ní padne? Ale kdo se ještě vymlouvá: „Pověděl jsem to příteli, který mi slíbil tajemství.“ - Mýlíš se, můj drahý. Sám nedodržuješ sliby, vyzrazuješ tajemství a žádáš jejich zachování od jiného člověka. |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 08:56:29
|
| citácia: Obvinění bl. Jana Pavla II. z toho, že hlásal, že všichni lidé skončí v nebi, je vykonstruované: odkaz č. 66 Citácia: ,to know which human beings are effectively involved in it. & , quali esseri umani vi siano effettivamente coinvolti je falešně přeložen jako , či alebo ktorých ľudských bytostí sa ono účinne týka. Někdo do překladu přidal navíc falešně " či alebo". Správně přeložené to naopak dokazuje pravověrnost bl. Jana Pavla II., který potvrzuje, že bez Božího zjevení nemůžeme s jistotou vědět, kteří lidé končí v pekle. Pôvodne zaslal misojogi - 06 máj 2013 : 07:25:11
Riesilo sa to tu:
http://www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=3516&whichpage=2
Omylom som dal v povodnom prispevku pri c.66 nespravny odkaz, uz sa to neda opravit, mal tam byt tento:
http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/audiences/documents/hf_jp-ii_aud_28071999_en.html
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Elo
Stav:
offline
| |
Odoslaný - 06 máj 2013 : 15:32:15
|
| citácia: Robel: "Všetky nepravé náboženstvá vzišli v ľudskej mysli z podnetu diabla, ich náuky nie sú z Boha. Robel a spol. používa podobný postup ako protestanti /s ktorými mám dosť skúseností/: Z Písma vytrhnú nejakú myšlienku, a tou potom "šermujú", a nič iné nevidia... Naši sedevakantisti sa líšia len tým, že okrem Písma vytrhávajú citáty zo starších cirkevných dokumentov. Ale Písmo je treba brať v celom súvise, a jednotlivé myšlienky Písma zosúlaďovať. To je vyvážený postup, a tak postupovala Cirkev pri jeho výklade. KC, Koncil, aj Ján Pavol II. mali na mysli nielen jednotlivé citáty zo Žalamov a iných kníh SZ, ale aj novozákonné citáty, ako napr. tento:
V LIste Rimanom, 2 kap. sv. Pavol píše: "11Veď Boh nikomu nenadŕža.12 Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona.13 Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, čo zákon počúvajú, ale tí, čo zákon plnia budú ospravedlnení.14 A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. 15 Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia;16 v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch..."
Tu hneď vidíte, že s tými pohanmi to nie je vôbec až tak zlé, ako nám tu chce nahovoriť Robel. V pohanských náboženstvách nie je všetko čierne, ale je tam aj dosť bieleho:
1/ sú v ňom stopy po prvotnom zjavení ľudstvu, ktoré si ľudia od nepamäti podávali, a ktoré sa zachovali /isteže mnohé sa zdeformovalo, práve aj preto Boh obnovil svoje zjavenie cez židovský národ.../,
2/ ľudská duša je od prirodzenosti zameraná na Boha /Tertulián dokonca tvrdí, že je kresťanská.../, a teda v samotom človeku je od prírody akoby podvedmé tiahnutie k Bohu, túžba po Bohum po pravde, po čistej láske...
3/Svätí otcovia prvých storočí predsa veľmi veľa čerpali inšpirácie od niektorých gréckych filozofov /Platón, Aristoteles a i./ pri chápaní a dokonca vysvetľovaní biblických spisov a mnohí tí grécki ffilozofi prirodzenou filozofickou cestou prišli k poznaniu jediného Boha. Filozofia je vyslovene grécky fenomén, kde sa najviac začala rozvíjať. A predsa gréci boli pohania...
4/Od Rimanov, pohanov, si Cirkev požičala veľmi dobre vypracované rímske právo, ktoré potom aj uplatnila v svojom práve cirkevnom... 5/Takto by sa dalo pokračovať aj o iných pohanských národoch a ich daroch /Germáni, Indovia a i./, z ktorých každý mal svoje dary.
A je jasné, že všetko, čo je na svete pravdivé, dobré, krásne pocchádza od Boha /Otca svetiel , v ktorom niet nijakej tmy"- aako hovorí Písmo.
--------
Na inom mieste sa píše v Skutkoch v súvislosti s obracaním pohanov, že "Boh nehľadí na osoby, ale v každom národe je mu milý každý, kto je spravodlivý a koná dobro". Takže podobne ako Pavol apoštol, ktorý sa vareopágu prihováral pohanom práve pochvalou ich nábožnosti že uctievajú aj neznámeho Boha/, aj Ján Pavol II. nielen zo zdvorilosti /čo je tiež aj kresťanská čnosť/ , ale aj podľa pravdy naozaj mohol kdekoľvek šiel, pozitívne sa prihovoriť, a nájsť v každej kultúre, aj pohanskej nejaké pozitívne prvky, na ktoré mohol pravdivo poukázať. Veď všetky pochádzajú od Boha.
A čo je potom od diabla? - Nuž, tie deformácie týchto náboženstiev, bludy o Bohu a o živote, o spáse, o morálke as pod. Iste v pohanských náboženstvách je veľa deformácií, veď aj práve preto Boh vytvopril osobitný Boží národ od Abraháma, aby cez neho obnovil v ľudstve pravú vieru v jehdného Boha. Ale nie sú všetko iba deformácie, medzi týmtio náboženstvami je veľká rozmanitosť, a je fakt, že dnes aj pod vplyvom monoteistických náboženstiev sa mnohé pohanské náboženstvá dosť zmenili - je to pochopiteľné - ako konkurenica o ľudí.../
Ja by som potom porovnal skutočnosť medzi náboženstvami kresťanským a pohanskými vyjadril stručne takto:
Kresťanstvo /a samozrejme aj pôvodne starozákonné židovstvo/ založil Boh, ale diabol sa ho počas celej histórie snaží narúšať /aj dnes: hriešnosťou členov Cirkvi, rozdeleniami, vrátane sedevakatntistov a i./
Pohanstvo vzniklo zčasti z prirodzenej nábožnosti ľudí, ktoré svojim negatívnym vplyvom pomohol zdeformovať diabol /ľudské obety, polyteizmus, kastovníctvo, pochovávanie žien v prípade smrti muža v Indii a pod./, prípadne niektoré náboženstvá založil sám diabol /satanizmus a pod./.
Ale v každom prípade aj tu je snaha zo strany Boha ľudí z týchto náboženstiev oslobodzovať:
- konverziou na kresťanstvo, prípadne postupným kresťanským vplyvom k postupnej pozitívnej zmene Toto je práve o.i. aj poslanie kresťanov a Cirkvi, a medzináboženský dialóg je práve jedna z vynikajúcich foriem vplyvu na tieto nekresťanské náboženstvá. je to vždy lepšie ako násilne ich pokresťančovať /ako sa to niekedy robilo, a potom je z toho nenávisť a vojny.../. Vieme napr. že napr. v modernom hinduizme je veľa stakých smerov, kde sa už neverí v polyteizmus, ale sa dostáva do popredia viera v jedného Boha.
Celá koncepcia, ako ju tu predstavuje Robel je strašne, ale strašne zastaralo konzervatívna a nereálna. História, skúsenosť ľudstva, a vzájomná komunikácia totiž odhalila mnohé, čo v minulosti pre nedostatok tejto komunikácie /len nepriateľstvo, predsudky a pod./ toto neumožňovali. medzináboženský dialóg, ako to vymyslel Ján Pavol II je podľa mňa veľmi geniálna myšlienka a má veľmi blahodarné účinky na naše vzťahy s nekresťanmi, vzbudzuje sympatie /namiesto nevraživosti, ako v minulosti, keď kresťan pre nich bolo synonymom kolonizátora a dobyvateľa a pod./, pretože sú to práve kresťania, ktorí ich prijímajú, hostia, a jednoduchí ľudia, keď vidia, že ich duchovní predstavitelia sa stretávajú s predstaviteľmi kresťanov, tak je to pre nich precedens napodobňovať to. V misiách sú preto často prístupnejší ku kresťanom.
Pokiaľ ide o modlitby /ako modlitb. stretnutie/ nevidím v tom problém, pretože a/ kresťania sa na modlitb. stretnutiach v Assissi nemodlili s pohahmi, ale každý sa modlil osve vo svojich určených priestoroch, b/ ak by pohania neprišli do Assissi, tak by sa aj tak modlili doma, ale nebola by možnosť kontaktovať s nimi, pozitívne na nich vplývyť /tam sú aj besedy, stretnutia, aj kuloárne.../
Ak by skúsenosť v Assissi bola negatívna, to by to už dávno zaniklo. A fakt, že stretnutie sa zopakovalo ešte raz Jánom Pavlom, a aj Benediktom, a okrem toho vzniklo množstvo regionálnych stretnutí v rôznycj častiach sveta, ba sú aj hnutia zamerané na medzináboženský dialóg /Spoločenstvo sv. Egídia, a aj Fokolari/, to dokazuje, že Cirkev celkove pokladá medzináboženský dialóg v rozličných formách za pozitívny prínos v jej celkovom ússilí o evanjelizáciu sveta. Je to proste osvedčená forma...
Namiesto jednostranného čítania len kritokov KC, by som preto navrhoval Robelovi a spol. oboznámiť sa aj s inými reakciami a autentickými skúsenosťami, a nehodnotiť všetko len podľa svojho obmedzeného zdania. "Nesúďte podľa uzdania, ale súďte spravodlivo" - hovorí Písmo.
[/quote] |
|
Krajina: Russia ~
Počet príspevkov: 370 ~
Člen od: 27 február 2013 ~
Posledná návšteva: 05 november 2013
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 18:08:03
|
Niekedy sa nemôžem dívať ako Elo uráža Svätú Katolícku Cirkev.
Niekedy si proste pripadám, akoby Cirkev začala existovať, po roku 1960.
Dovtedy samí hlupáci, ktorí nič nevedia a všetko robia zle.
Elo v prvom rade "ján pavol ii" ak bol pápež (čo nikdy nebol) musí byť verný Magistériu, aj RIADNEMU, aj Mimoriadnemu.
Svojimi heretickými postojmi by úrad milión päť krát stratil aj keby ho náhodou aj mal.
Ten satanizmus v Assisi, kde boli znesvätené priestory kde sa slúži Jedinému Svätému, tou blasfémiou, a "modlitbami" k čertom, diablom jasne ukazuje komu tento "pápež" slúžil.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 19:18:52
|
| Elo nekritizuje Cirkev ale Tvoj ultrakonzervativny pohlad |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 máj 2013 : 19:45:37
|
| citácia: Ten satanizmus v Assisi, kde boli znesvätené priestory kde sa slúži Jedinému Svätému, tou blasfémiou, a "modlitbami" k čertom, diablom jasne ukazuje komu tento "pápež" slúžil. Pôvodne zaslal mino - 06 máj 2013 : 18:08:03
Neviem ci miestny obhajcovia tohoto vedia o zruteny stropu pri zemetraseni v predmetnej znasvatenej katedrale... |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
