O svojhlavých deťoch
( Mt 11, 16-19; Lk 7, 31-35 )
Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby pravde vyhýbal.
Ani Židom nik nevedel hovoriť po chuti, lebo sa nechceli poddať pravde. Toto
im pripomenul i sv. prvomučeník Štefan vo svojej obrannej reči pred židovskou
veľradou: "Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete
Svätému Duchu; vy takisto ako vaši otcovia" ( Sk 7, 51 ). Na toto myslel aj
Ježiš, keď im v podobenstve o svojhlavých deťoch povedal:
"Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na
námestí a pokrikujú na svojich druhov: ,Pískali sme vám, a netancovali ste;
nariekali sme, a neplakali ste" ( Mt 11, 16-17 ). Môže sa tomuto pokoleniu
pískať, možno pred ním plakať, im je to jedno. Ukazujú sa už ranné zore
Božieho kráľovstva, spĺňajú sa tisícročné sľuby. Nadarmo to oznamoval sv. Ján
Krstiteľ, že "sekera je už priložená na korene stromov" ( Mt 3, 10 ). Všetko
márne. Tak Jánovi ako aj Ježišovi vytýkali spôsob ich života. Vytýkali pokoru i
sebazaprenie, lebo nemôžu pochopiť Božie kráľovstvo. "Prišiel Ján, nejedol a
nepil, a hovoria: ,Je posadnutý zlým duchom.´ Prišiel Syn človeka, je a pije, a
hovoria: ,Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!" ( Mt 11, 18-
19 ).
Prísnosť Jánovho života, ako aj Kristova tichosť a miernosť, uznáva sa ako
skutočná múdrosť od tých, ktorí majú zmysel pre Božie cesty. Veď Ján Krstiteľ
svojou prísnosťou predstavoval neúprosnosť a tvrdosť Starého zákona, kým
Ježiš svojou miernosťou a vľúdnosťou predstavuje dobrá Nového zákona. Oba
spôsoby boli múdre a spravodlivé. Tí, ktorí to pochopili a uverili, v Kristovi
poznali Mesiáša a v Jánovi jeho Predchodcu.
Pre spásu ľudského pokolenia je vykonané všetko, ale svojhlavé pokolenie
odporuje. Ježiš Kristus preto karhá a vytýka ich nekajúcnosť. Karhá mestá
Korozain a Betsaidu, v ktorých vykonal najviac zázrakov. Boli očitými
svedkami jeho zázrakov a predsa nečinili pokánie. "Beda ti, Korozain! Beda ti,
Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás,
dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím:
Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám..." ( Mt 11, 21-22 ).
Toto podobenstvo nám poukazuje na Božiu vôľu spasiť každého človeka.
Jeho starostlivá láska objíma všetkých. Zo svojej strany urobil všetko. Ide len o
to, aby sme aj my urobili všetko potrebné. Podobenstvo je tiež zjavením dobrého
srdca Ježiša Krista: "Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov", - je
dôkazom pravého človečenstva Pána a lásky k nám. Stal sa jedným z nás a
hľadal nás všade, kde žijeme: na cestách i v chráme, pri pohrebe i na svadbe, na
jazere i v horách. Nič nedal na to, že farizeji, ktorí sa považovali za pravých
znalcov zbožnosti, sa pohoršovali nad tým, že jedol s opovrhovanými mýtnikmi
a hriešnikmi.
Emauzský kňaz dr. Schacherle hovorí vo svojich spomienkach o tom, ako
stratil vieru v Ježiša Krista i Boha. Ako bohoslovec pri pobožnostiach krížovej
cesty, ktorú konal s inými, uvažoval, že je nemožné, aby Ježiš Kristus, ktorý je
považovaný za Boha, mohol tak trpieť ako obyčajný človek. Stratil vieru v Boha
a bojoval proti nemu. To je však prvá časť jeho príbehu.
Málokto však vie, že ten istý kňaz v druhej svetovej vojne zomrel v
koncentračnom tábore úplne zmierený s Bohom. Tu v hrôze koncentráku a jeho
utrpení pochopil Kristovu obeť, ktorú podstúpil za všetky duše. Spoznal, že to
nemohol urobiť obyčajný človek, ale Boh, ktorý z nekonečnej lásky k ľuďom
zostúpil na zem.
Podobenstvo o svojhlavých deťoch vyjadruje obraz nášho Pána, ktorý je nám
tak blízky a chce byť naším Božským priateľom. Čo všetko urobil z lásky k nám
už počas svojho pozemského života! Je preto namieste si položiť otázku, či
ideme vždy s patričnou dôverou k svojmu Božskému Bratovi a Spasiteľovi?!
Majme teda vždy o ňom jasnú predstavu, že je nekonečne dobrý, aby nás jeho
dobrota stále viacej k nemu priťahovala.
zdroj:
http://www.zoe.sk/pub/doc/theologos/p_kristove_podobenstva.pdf