Z uvedeného jasne vyplýva, že omša bola síce ustanovená na Zelený štvrtok, ale sprítomňujú sa na nej udalosti Veľkého piatku.

ved plati aj jedno aj druhe
sv omsa je nielen nebeskou hostinou ale aj nekrvavym spritomnenim jeho obety na krizi

rad by som Ti pripomenul ze pri SZ obeti bol zabity baranok ktory bol nasledne zjedeny
celopalove obety sice tiez boli(komplet spaleny na uhol), ale velkonocna obeta sa slavila takto
cize sv omsa je zaroven aj obeta a zaroven aj hostina
tieto dve veci si neprotirecia

takze problem je len zdanlivy

Pôvodne zaslal misojogi - 11 máj 2013 :  22:46:33

kde, aspoň podľa mňa, tvrdíš, že sv. omša je aj pamiatkou na Pánovu večeru, aj nekrvavou obetou Krista na kríži. A mimochodom, nebeskou hostinou je sv. prijímanie (chlieb anjelský).

omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. Ale slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom(950) prostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás.

A kňaz v nebi omšu slúžiť nebude, pretože je to zmierna obeta za hriechy, čiže v nebi už nebude potrebná. Omša je prostriedok k spáse a v nebi už budú len spasení.

Pôvodne zaslal mlamanec - 12 máj 2013 :  08:05:19

Takto sme sa to učili v škole na náboženstve. A kňaz nám zdôrazňoval to, že sv. omša nie je pamiatkou Pánovej večere ale jeho obety na kríži.

P R V Á H L A V A : E U C H A R I S T I C K Á O B E T A
A. Podstata eucharistickej obety
Je učenie viery, že vo svätej omši Kristus Pán pod spôsobom
chleba a vína sa obetuje svojmu nebeskému Otcovi za hriechy
sveta. Táto nekrvavá obeta je tá istá ako krvavá obeta na kríži,
iba spôsob je rozdielny. V obidvoch sa obetuje Kristus nebeskému
Otcovi, s tým rozdielom, že na kríži krvavým, v omši
nekrvavým spôsobom. V čom spočíva nekrvavý spôsob? Niektorí
autori vidia Kristovu obetu vo sv. omši v tom, že sa oblečie
do skromných spôsobov chleba a vína a toto poníženie vyvrchoľuje
v prijímaní, keď spôsoby sa zničia tým, že Kristus
sa stáva jedlom a nápojom človeka. Preto títo autori i prijímanie
považujú obyčajne za podstatnú čiastku obety, keďže v ňom
sa dokončí poníženie, ba nastane zničenie, a práve v tom je
obeta. Väčšina autorov chápe vec takto: Vo sv. omši pri premenení
Kristus prostredníctvom kňaza, ktorý Ho predstavuje,
silou slov premenenia mysticky oddeľuje svoju krv od svojho
tela, dávajúc im rozličné spôsoby, čo je napodobnením krvavej
obety. Je síce pravda, že v Tele Kristovom je aj jeho Krv a
v Krvi Kristovej aj jeho Telo, keďže živé telo nemôže byť bez
krvi a živá krv bez živého tela, ale to je iba per concomitantiam,
teda skrze prirodzenú súvislosť, nie však silou slov premenenia.
Tieto slová, tento mystický meč teda mysticky oddeľuje
krv od tela, mysticky zabíja obetu, ktorou je Kristus.
V tom poňatí prijímanie nepatrí do podstaty obety, je iba jej
doplnením, keďže po obete má sa aspoň čiastka obety zjesť.
To vysvitá už aj z toho, že v prijímaní Kristus už nemá aktívnu
účasť, čo by však bolo potrebné, keby sa v ňom obetoval.

Hlavným obetovateľom je teda Kristus, lebo iba On môže
premeniť chlieb na svoje telo, víno na svoju krv. Kňaz je iba
vedľajším, druhotným činiteľom, keďže premenenie musí sa
stať viditeľným spôsobom, aby bolo na prospech ľudí. Avšak
kňaz má to poverenie aj od Cirkvi, lebo je jej sluhom. Teda
v každej omši Obetuje aj Cirkev. Konečne obetujú sv. omšu
všetci, ktorí majú na nej nejakú účasť, ako tí, ktorí vysluhujú
pri oltári, ktorí dali na omšu štipendium atď. V mene týchto
všetkých teda hovorí kňaz pri omši v množnom čísle: Obetujeme
ti, Pane . . .

Skúsim opakovať otázku- ČO DOGMATIZUJE BULA Quo primum.

Misál nie je a ani nemôže byť dogmou, lebo tá platí od stvorenia sveta a tým pádom by podľa misálu Pia V. museli slúžiť omšu aj apoštoli.

A misál sa môže aj čiastočne meniť a dopĺňať, tak ako to urobili Lev XIII. alebo Pius XII. Kánon ten by mal byť samozrejme nemenný. Ale také radikálne zmeny aké urobil IIVK sa mne osobne nepozdávajú. Všetky radikálne zmeny sa v cirkvi prediskutovávali niekoľko rokov a tu zrazu BUM a máme úplne novú omšu.