0 obete svätej omše

333. Čo znamená obetu konať?
Obetu konať znamená: zrieknuť sa niečoho, čo má pre
nás cenu a zničením tej bytosti prejaviť, že za najvyššieho
pána všetkého jestvujúceho uznávame Boha.

a) Obetu konal Äbel, keď sa zriekol jedného zo svojich barán-
kov a zničil ho s úmyslom prejaviť navonok, že Boha uznáva
za najvyššieho pána. Obetu konal aj Noe, keď po potope vy-
šiel z korábu. Aj Abrahám konal obetu, keď prejavil ochotu
zrieknuť sa toho najcennejšieho, čo na svete mal: svojho sy-
na Izáka. 0 Melchizedechovi čítame v Písme svätom, že obe-
toval Bohu chlieb a víno. Izraelský národ, starozákonný ľud
boží, dostal od Boha predpisy skrze Mojžiša, čo má obetovať,
kedy a ako. Ešte aj modlári prinášali obety svojim modlám.
Obety, ktoré izraelskému národu nariadil konať Boh, sa me-
nujú ,zákonitýmľ obetami. Obety, ktoré prinášali modlári svo-
jim modlám, bolí .nezákonité'.
b) Obety boli prinášané so štvorakým úmyslom. Obetami ľudia
vyjadrovali, že sa Bohu k 1 a ň a j ú, t. j., že ho uznávajú za
najvyššieho pána; že mu ď a k u j ú za udelené dobrodenia;
že ho prosia o ďalšie dobrodenia; že ho z m i e r u j ú,
t. j. odprosujú za spáchané hriechy.
c) Žiadne obety, ani zákonité obety Starého zákona, nemali pred
' Bohom cenu. Boh ich nariadil a prijímal len preto, lebo pred-
obrezovali budúcu obetu Nového zákona, ktorú mal svojho
času priniesť Ježiš Kristus. Ústami proroka povedal Boh, že
nemá zaľúbenia v starozákonných obetách; predpovedal, že
ich zruší a nahradí novozákonnou obetou [Mal 1, 10—11]. Tú
novozákonnú obetu priniesol Bohu Ježíš Kristus na kríži a
sprístupňuje ju vo svätej omši.
d) My, kresťania, máme obetu svätej omše.







• 334. Kto konal najväčšiu obetu?
Najväčšiu obetu konal Ježiš Kristus, keď Bohu sám seba
obetoval na kríži.

Obeta je tým dokonalejšia, čím dokonalejší je č 1 o v e k, kto-
rý ju koná a čím cennejší je d a r, ktorý Bohu dáva. Obeta Je-
žiša Krista na kríži je najdokonalejšia a najsvätejšia preto, lebo
ten, kto ju konal, je nielen opravdivý človek, ale aj opravdivý
Boh a obetný dar, ktorý priniesol Bohu, bol ľudský život vtele-
ného Boha.

• 335. Kde sa sprítomňuje obeta kríža?
Obeta kríža sa sprítomňuje v svätej omši.

336. Čo je svätá omša?
Svätá omša je ustavičná obeta Nového zákona, v ktorej
Ježiš Kristus pod spôsobmi chleba a vína obetuje sám seba
Bohu.

Ježiš Kristus je opravdivý Boh a opravdivý človek v jednej
osobe. Ako opravdivý človek sa môže obetovať Bohu a keďže je
aj opravdivý Boh, má jeho obeta nekonečnú cenu.

337. Aký je rozdiel medzi obetou kríža a obetou svätej omše?
Medzi obetou kríža a obetou svätej omše je tento rozdiel:
na kríži sa Ježiš Kristus obetoval krvavým spôsobom, v svä-
tej omši sa obetuje nekrvavým spôsobom.

• 338. Kedy ustanovil Ježiš Kristus obetu svätej omše?
Ježiš Kristus ustanovil obetu svätej omše pri Poslednej
večeri, vtedy, keď ustanovil Sviatosť Oltárnu.

Prečítaj si poznámku b), pod otázkou 326. Sú to slová, ktorými
Ježiš Kristus ustanovil Sviatosť Oltárnu. Z týchto slov vyplýva,
že telo Ježiša Krista pod spôsobmi chleba, je obetné telo,
telo, ktoré sa za ľudí ,dáva', t. j. obetuje. Z týchto slov vyplýva,
že krv Ježiša Krista pod spôsobmi vína, je o b e t n á k r v, krv,
ktorá sa ,vyleje za mnohých', t j. obetuje za ľudstvo. Z týchto
slov vyplýva, že apoštoli dostali moc a rozkaz robiť to Isté, čo
urobil Ježiš Kristus, t. j. premieňať chlieb na jeho o b e t n é
telo a víno na jeho o b e t n ú krv: apoštoli teda dostali moc
a rozkaz konať obetu Nového zákona. Táto moc prešla z apošto-
lov na biskupov a na kňazov. Apoštoli tento rozkaz Ježiša Krista
plnili a plnia ho i biskupi a kňazi, keď konajú obetu svätej
omše.




339. Prečo ustanovil Ježiš Kristus svätú omšu?
Ježiš Kristus ustanovil svätú omšu:
1. preto, aby tú obetu, ktorú vykonal na kríži,
sprítomňoval v každom čase a na každom mieste
až do konca sveta;
2. preto, aby tých, čo neboli prítomní pri obete kríža,
robil účastnými milostí, ktoré na kríži získal.

Ustavičným sprítomňovaním obety kríža svätou omšou je Boh
,vždy a všade' (semper et ubique) dokonale oslavovaný,
,vždy a všade' sa mu dostáva dôstojného poďakovania za
dary, ktoré ľuďom preukazuje, ,vždy a všade' ho môžu ľudia,
zjednotení s Ježišom Kristom, účinne p r o s i ť o ďalšie dobro-
denia, ,vždy a všade' ho môžu zmierovať, t. j. odprosovať
za urážky, ktorými proti sebe popudil jeho spravodlivý hnev.
Lebo ako každá obeta, aj obeta svätej omše sa koná so štvorakým
úmyslom: zjednotení s Ježišom Kristom oslavujeme Boha:
(1) svojou poklonou, (2) svojou vďakou, (3) svojimi prosbami,
(4) svojím zmierovaním.

• 340. Z koľkých čiastok pozostáva svätá omša?
Svätá omša pozostáva z dvoch čiastok:
1. z bohoslužby slova,
2. z bohoslužby obety.

a) Syn Boží sa stal človekom: 1. preto, aby nás učil, 2. preto,
aby nás svojou obetou na kríži vykúpil. V bohoslužbe slova
[v liturgii slova) sa oboznamujeme s náboženským učením:
sprítomňuje sa nám slovo božie, zjavenie božie. V bohoslužbe
obety (v liturgii obety) sa nám sprítomňuje krížová obeta
Ježiša Krista.
b) Bohoslužba obety má tieto tri čiastky: 1. obetovanie
(chleba a vína), 2. premenenie (chleba na telo a vína
na krv Ježiša Krista), 3. prijímanie [tela a krvi Ježiša
Krista).

Čo je Sviatosť eucharistie? Ježiš Kristus pod spôsobom chleba a vína. On sám je však zároveň obetou Nebeskému Otcovi. Teda Sviatosť je obeta.

A ak Pius XII. nazýva túto sviatosť hostinou, potom eucharistická hostina je zároveň obeta. A teda omša (obeta) je (zároveň) hostinou. A to tvrdí KKC, 1382. Teda žiadna novinka zo strany KKC.

Aj Vami citovaná Katolícka encyklopédia z r. 1907 hovorí o neoddeliteľnosti sviatosti eucharistie a omšovej obety. Teda niet Sviatosti bez omše a niet omše bez Sviatosti.

Pre vysvetlenie: Podstatou omše je samotná Sviatosť.

Sviatosť je teda hostinou a tým pádom aj omša je hostinou. (Lebo nemôže byť omša bez Sviatosti.)

Ďalej, omša bez prijímania by nemala zmysel.

Ak by sme brali omšu ako obetu, ktorá sa deje pomimo nás, to by sme boli ako pohania, ktorí predhodia Bohu nejakú obetu (Krista) a majú postarané, pričom sa nemusia bytostne zjednocovať s touto obetou. No v kresťanskom ponímaní je omša tiež účasťou na Kristovom tele. (por. 1 Kor 10,16)

Ďalej, treba si uvedomiť, že Kristus slávil prvú svätú omšu pri večeri. Prečo asi? No aby ukázal, že samotná omša je hostinou.

Tradícia Cirkvi však hovorí , že prijímanie je integrálna súčasť omše.
„Napokon, kňaz musí prijať Eucharistiu pod oboma spôsobmi.“ (Thomas Aquinas: Summa, Ilia, q. 80, a. 12; cf. also ad 1)
„Kristus je prítomný pod spôsobom pokrmu a nápoja a to znamená, že je určený na konzumáciu.“ (Thomas Aquinas: Summa, Ilia, q. 80, a. 12; cf. also ad 1)
„Omša má tri hlavné čiastky: obetovanie, pozdvihovanie a prijímanie.“ (Spirago: Katolícky ľudový katechizmus III. diel 1.4.1)
„a zatiaľ čo(prijímanie) je naprosto nutné pre prisluhujúceho obetníka“ (Pius XII.: Mediator Dei)

Tak to už je do očí bijúci blud.

Ak sa vám zdá, že považovať omšu za hostinu je akási novota KKC, pozrite, čo písal biskup Ignác Antiochijský v 2. storočí:
„Tá eucharistická slávnosť nech platí ako spoľahlivá, ktorá je vedená biskupom alebo biskupovým poverencom. Kde je biskup, tam má byť spoločenstvo, ako tam, kde je Ježiš Kristus, je katolícka Cirkev. Bez biskupa sa nesmie ani krstiť ani konať hostina lásky.“ (List Smyrňanom, 8)

Alebo čo písal sv. Irenej (+ 202):
„Obeta Nového zákona je sv. večera Pána.“

Je odsouzená teze, že mše je neplatná, pokud přijímá jen kněz. Kněz má povinost přijímat, laik ne, těm se to jen doporučuje. Pokud by mše byla hostina, byla by povinnost jít k přijímání

Pôvodne zaslal Renda - 19 november 2011 :  21:03:02

Táto sviatosť má funkciu obety len v omši, kedy je prinášaná ako obeť Otcovi. Eucharistia svojou podstatou nie je obetou.

Eucharistická hostina nie je obeta, lebo pri prijímaní tejto sviatosti, ktoré sa môže diať aj mimo omše, sa žiadna obeta neuskutočňuje. Hostina je účasť na obete. KKC je na omyle.

Eucharistia a omša sú neoddeliteľné v tom zmysle, že omša nemôže byť bez eucharistie a eucharistia nemôže vzniknúť bez omše, ale existovať po jej skončení môže.

Nie, podstatou omše je Kristova nekrvavá obeta.

Hoci omša nemôže byť bez sviatosti, nie je hostinou, omšová obeta sa uskutoční aj bez hostiny.

Omša bez kňazovho prijímania by síce nebola úplnou obetou, ale zmysel by mala: stále by išlo o obetu.

Laici nemajú brať omšu ako obetu dejúcu sa pomimo nich, ani keď neprijímajú.

To je vaša mylná dedukcia.

Nie je to blud, ale náuka Katolíckej Cirkvi. Účelom omše je chvála Boha, ďakovanie Bohu, prosenie Boha a zmierovanie Boha. Omša je zameraná na Boha, nie na človeka.

Ani jeden netvrdí, že omša je hostina.

Pôvodne zaslal Robel - 17 november 2011 :  20:44:16

KKC pozitivnymi modernistami

Pôvodne zaslal Rarach - 21 november 2011 :  11:03:48

Čo ešte treba napísať na katolíckom fóre aby bol udelený BAN ?

Keď nie vy čo by ste mali, tak ja sa hanbím.
Som smutný, kam to dospelo ...

Je toto ovocie Ducha Svätého ?

Pôvodne zaslal baránok - 10 január 2012 :  17:27:37

Otazka pre baranka a spol, KKC pozitivnych: poznate toto?

Pôvodne zaslal Rarach - 10 január 2012 :  20:27:16

Priznám, že nepoznám.

Pôvodne zaslal baránok - 10 január 2012 :  21:33:17

K označeniu "KKC pozitívny" si dovolím poznámku.

Seba sa, svoje ego, či podstatu vnímam ako konzervatívny bohém, s jemným nádychom hedonizmu.
Tvrdé s pivom nemiešam. Liehoviny nepijem, ak už musím tak iba borovičku. Ináč iba destilát.
Víno iba suché, preferujem Merlot či Shiraz, ale s vhodných pohárov a v žiadnom prípade nie s kolou. Nepohrdnem ani Tramínom či Veltlínskym, sódou ho nekazím.
Rýchle občerstvenie nevyhľadávam, preferujem chudé mäso,najmä jelenie alebo mladé diviačie.
Mám rád ak sa zachová dekórum, úroveň, keď sa zachovajú pravidlá.

Preto v inej časti fóra spomenuté narážky na KKC, hoc som k výhradám nezaujal jednoznačný postoj mi pripadajú primitívne, hulvátske, grobiánske. Nevypovedajú o katechizme, ale o človeku ktorý takéto "perly" vypustil.


Analogicky s o odstavec vyššie uvedenými pôžitkami, ako keby niekto rezal pivo s rumom, Calibernet s kolou, či Millera so sódou. A zajedal to hamburgerom s MC Donaldu. Skrátka primitív a k takému by som do krčmy k jednému stolu určite nesadol.

Rarach na svoj názor máš právo, ale neviem prečo tieto protikatolícke postoje prezentuješ na katolíckom fóre. Neuznávať učenie cirkvi je upadnúť do schizmy a učenie Cirkvi je KKC. Zahŕňa učiteľský úrad cirkvi a Cirkev je vedná Duchom sv. Teda vyjadrovať sa pohrdlivo o KKC a jeho autoroch môže byť hriechom proti duchu sv. Snažíš sa byť autoritou, ale si len manipulátor - rovnako ako ten po kom máš nick

Pôvodne zaslal mak - 11 január 2012 :  09:19:09

287. Kto pácha všedný hriech?
       Všedný hriech pácha:
 
         1. kto prestúpi prikázanie len v malej veci;
         2. kto prestúpi prikázanie vo veľkej veci, ale nie celkom vedome;
         3. kto prestúpi prikázanie vo veľkej veci, ale nie cel-
           kom dobrovoľne.

Veta nevedomost nepacha hriech nie je teda presna.

Co sa tyka definicie schizmy, tak je definovana iba velmi povrchne a zaver, ktory mak vyvodzuje je uplne nespravny.

Pôvodne zaslal Mato - 12 január 2012 :  08:57:17

1355 Pri prijímaní, ktoré predchádza modlitba Pána(1382) a lámanie chleba, veriaci prijímajú „chlieb z neba“ a „kalich spásy“, telo a krv Krista, ktorý dal seba „za život sveta“ (Jn 6,51)

Neviem, ja na tom nejak nevidím nič zlé. Je tam explicitne vyjadrené, že ide o telo a krv Krista, toho istého Krista, ktorý dal seba "za život sveta". Problém je možno len v druhej vete, keďže po premenení už nie je chlieb chlebom a víno vínom.

Pôvodne zaslal maaajo - 09 február 2012 :  13:54:16