Fórum pre katolíkov - Vplyv metalu a inej hudby na človeka

Huslista nemôže nič zahrať bez husieľ. V hre je úplne závislý na svojom nástroji. U speváka je to inak. Aj on potrebuje na začiatku noty, ale keď sa vec naučí naspamäť, jeho závislosť na notách prestáva. A takáto je závislosť rozumu na zmysloch. Potrebujeme ich na začiatku, aby sme si utvorili pojmy, potom však môžeme zatvoriť oči, zapchať uši a predsa i bez vonkajšieho sveta budeme vedieť o ňom myslieť.

Proti tejto náuke sa prudko stavajú materialisti. Podľa nich je naše myslenie funkciou mozgu, teda funkciou hmoty a nie nejakej vyššej duchovnej schopnosti. Nič duchovného u človeka nejestvuje a celá jeho takzvaná duchovná činnosť nie je nič iné ako účinkovanie veľmi vyvinutého mozgu a ostatného nervového ústrojenstva.

Argumentujú nasledovne: Biológia zistila, že každý orgán ľudského tela má svoju funkciu. Funkciou pečene je príprava žlče, funkciou žalúdka trávenie, funkciou srdca krvný obeh a svalstvo produkuje silu, potrebnú k pohybu. Práve tak aj ústredný nervový orgán tvorí tzv. duševnú činnosť: sebavedomie, myšlienky, vôľu. Karol Vogt (1817-1895) napríklad celkom vážne tvrdil, že myšlienka je tak výlučkom mozgu, ako je moč výlučkom obličiek a Claude Bernard so smiechom pokračuje - a ako je čas výlučkom hodiniek.

Totožnosť duše z mozgom - bránia sa materialisti - presvedčivo dokázal biológ Flourens svojimi pokusmi na sliepkach a holuboch. Odstránil im horné lebečné kosti a postupne v tenkých vrstvách odrezával im z mozgu. Najprv prestávali poznávať potravu, mláďatá a nepriateľov - nikoho sa nebáli. Potom im mizli aj ďalšie duševné schopnosti, až sa konečne všetky stratili. Teda - podľa Flourensa sa postupne strácali s vrstvami mozgu.

Na savcoch takéto pokusy prevádzal Golz a Rotmann, na znetvorených ľudských plodoch Edinger a Fischer. Spoločné výsledky svojich pozorovaní zhrňujú do tejto vety: Duševná činnosť - teda i rozum - je vedomá a úmyselná funkcia, ktorá je viazaná na kôru veľkého mozgu, na jej rozsah, zvrásnenie, fosforečnosť, atď. ...

Hasert im odpovedá:
Keby bolo poznávanie a myslenie vôbec čisto mozgovou činnosťou, bolo by úmerné absolútnej hmote mozgu a slon alebo veľryba by museli byť oveľa múdrejší ako je človek.
Keby bola sila duše závislá na pomernej váhe mozgu, museli by byť najinteligentnejší najmenší vtáci.
A keby bola duševná zdatnosť závislá na zvrásnení mozgovej kôry, tak by inteligenciou musel vynikať vôl a osol.
A konečne, keby toto všetko bolo závislé na obsahu fosforu, tak by hus a ovca dobre známe svojou hlúposťou - boli najbystrejšie tvory, lebo obsah fosforu v ich mozgu je väčší než u človeka.
A k Flourensovým pokusom ešte toto: Ak si viac vypiješ a potom potrháš Cigánovi na husliach struny, tým by si mu nedokázal, že nevie hrať. Tým si dokázal len to, že na pokazených husliach nevie hrať.

Umiestnovat existenciu sucien (a teda aj estetiky, krasna,...,...) len do individualnych rozumov jedincov, rovna sa zamienat nevyhnutnu podmienku existencie s existenciou samotnou.
Mozog je nutny iba na utvaranie pojmov.
Obsahy pojmov (denotaty, cize sucna pojmami oznacene) od mozgov nezavisia.
Ci a co je alebo nie je krasne, nezavisi na existencii mozgu cloveka.
To, ze jednu a tu istu vec X hodnoti ako krasnu a Y hodnoti ako skaredu, neznamena, ze ta vec nie je objektivne krasna alebo skareda.
To len bud X, alebo Y, ma deformovane vnimanie, nespravne pojmy alebo zlu volu.
V pripade tunajsich obhajcov metalu, povazujucich sa za krestanov, prichadzaju do uvahy vsetky tri moznosti ako realne.

Pôvodne zaslal Rarach - 23 september 2010 : 18:10:36