Fórum pre katolíkov

Vitajte na fóre.

	Meno:

	Heslo:

Ostať prihlásený

Registrovať sa
Zabudli ste heslo?

Zvoľte si vzhľad:

Všetky fóra

Mimo pôvodnú myšlienku fóra

Polemiky, filozofovanie

Eutanazia

V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy

Nasledujúca strana

Verzia pre tlač

Marcelllooo

Stav: offline

Odoslaný - 18 február 2005 : 00:17:41

Eutanázia v našom živote
(Úľava v utrpení alebo vražda?)

Slovo „eutanázia“ pochádza z gréčtiny a doslovne znamená „dobrá smrť“, a väčšinou sa ním myslí niečo ako zabitie z milosti. Na jednej strane je to „bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta“, na druhej strane „úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný na hodný žitia“.
Všetci umierame. Je výsadou zabezpečiť pre posledné štádium človeka takú starostlivosť, ktorá umožní prežiť zvyšok života príjemne i zmysluplne. Ak priznáme, že pacienta "nezachráni lekárska veda", znamená to, že rešpektujeme hranice fyzickej skutočnosti, a zároveň dávame priestor duchovnej viere v život po smrti a pohľadu na človeka ako na vteleného ducha.
Dnešná lekárska veda a technológia umožňujú predĺžiť životy mnohých tých, ktorí by kedysi žili podstatne kratšie. Na druhej strane sa však nevyliečiteľne chorí pacienti stávajú obeťami klinickej technológie.
Ak hovoríme o etike v rámci starostlivosti o smrteľne chorých, musíme mať na zreteli dva princípy: po prvé, že pacient je človek, ktorému treba pomôcť prežiť dramatický moment jeho života vo viere, že ľudský život si uchováva svoj význam, aj keď sa fyzické podmienky zhoršujú. Po druhé, starať sa znamená sprevádzať človeka až do konca jeho pozemského života a zdieľať s ním bolesť a žiaľ.
Neodmysliteľnou súčasťou života umierajúceho pacienta je bolesť. Bolesť ako osobnú a súkromnú záležitosť prežíva každý postihnutý inakšie.
Väčšine umierajúcich pacientov trpiacich bolesťami viac vyhovuje pravidelné podávanie liekov ako zákrok až po objavení sa problematických príznakov. Dá sa tak vyhnúť typickému kolobehu bolesti, ktorá nastúpi, len čo prestanú účinkovať lieky, a prestane, až keď "zaberú".
Rešpektovanie autonómie pacienta by malo byť zárukou rešpektovania jeho názoru na zákroky predlžujúce život. To vyžaduje, aby subjektívne názory lekára na kvalitu života pacienta boli druhoradé v porovnaním s názormi samotného pacienta. Kritérium kvality života môže byť tiež ospravedlnením eutanázie. V gréčtine slovo eutanázia znamená "ľahká, bezbolestná smrť", v našom kontexte však znamená čin alebo zásah, spôsobujúci smrť s cieľom ukončiť utrpenie.
Veľa sa hovorí o vhodnosti uplatňovania "primeraných" a "neprimeraných" liečebných procedúr. Tu je dôležitých niekoľko nasledujúcich zásad:
- Je tak isto povolené ihneď prestať s uplatňovaním týchto prostriedkov, ak ich výsledok nezodpovedá očakávaniu, pričom do úvahy treba brať želanie chorého a jeho príbuzných spolu s názorom odborníka. Odborník by tiež mal mať rozhodujúce slovo pri rozhodovaní, či náklady na danú liečbu sú úmerné možným výsledkom, a či liečba spôsobí chorému viac utrpenia a ťažkostí než úžitku.
- Za každých okolností je v poriadku, ak je pacient spokojný s bežným typom liečby. Nikto nemôže byť nútený podstúpiť liečbu, ktorá, aj keď sa už používa, nie je bez vážneho rizika, alebo je priveľmi zaťažujúca. Takéto odmietnutie liečby sa nedá považovať za samovraždu, ale len za obyčajné akceptovanie ľudskej túžby vyhnúť sa liečbe neúmernej očakávaným výsledkom, prípadne želania nezaťažiť rodinu či spoločnosť.
Veľa ľudí presadzuje ideu tzv. životnej vôle - vyjadrenia želania, v ktorom sa žiada, aby dotyčnej osobe bolo umožnené zomrieť, a nie ju udržiavať pri živote umelo či za každú cenu. Toto prehlásenie je podpísané človekom, ktorý je v stave mentálnej spôsobilosti, a zároveň oprávňuje iných, aby rozhodli za neho, ak by niekedy v budúcnosti malo dôjsť k takej zmene jeho stavu, ktorá by spôsobila stratu svojprávnosti. Poukazuje sa väčšinou na napojenie na rozličné prístroje, umožňujúce telu fungovať.
Či je pacient nekompetentný rozhodovať sám za seba čiastočne alebo definitívne, zásadným problémom je určiť, kto je kompetentný rozhodnúť za neho. Najčastejšie to býva rodina alebo príbuzní.
Nie všetci však súhlasia s uplatňovaním životnej vôle. V prvom rade namietajú, že táto legislatíva propaguje umieranie a nie život. Keďže spoločnosť nechce ochraňovať a rešpektovať slabých a "neproduktívnych", mohlo by dôjsť k rozmachu "kultu smrti" na úkor "kultu života". Po druhé, poukazujú na pochybnú platnosť životnej vôle v čase, keď by malo dôjsť k jej uplatneniu. Je ťažko povedať, či si niekto vie predstaviť, čo ho raz bude fyzicky znemožňovať, aj v súvislosti s vývojom určitých medicínskych problémov v budúcnosti.
Princíp eutanázie je však v rozpore so znením Hippokratovej prísahy, ktorú odjakživa skladajú noví lekári, a ktorá priamo hovorí o zachovaní života pacienta za každú cenu. V Hippokratovej prísahe sa okrem iného uvádza - nezabi trpiaceho, aj keby o to žiadal. Svet sa však neustále vyvíja a s ním aj medicína, morálka a právo.
Eutanáziu tiež neschvaľuje kresťanstvo, židovstvo ani islam. Podľa odporcov eutanázie ide o zabitie resp. samovraždu, a teda o smrteľný hriech. Takéto rozhodnutia patria výhradne do rúk božích.
Proti tomu argumentujú zástancovia eutanázie tým, že potom rovnako ako skrátenie života, aj jeho predĺženie by malo byť v rukách božích. Napriek tomu dnešná medicína dokáže zachrániť ľudský život v prípadoch, ktoré boli ešte pred pár desaťročiami beznádejné, čiže ktoré by - ponechané v božích rukách - viedli k istej smrti, čím prispieva k predĺženiu priemerného veku populácie. V momente, keď však môže medicína ovplyvniť veci v opačnom zmysle a jednoducho skrátiť nezmyselné utrpenie nevyliečiteľne chorých, už je to podľa odporcov eutanázie nekorektné.
Bolesť má v živom organizme predovšetkým varovnú funkciu - upozorňuje na to, že niečo s organizmom nie je v poriadku. Akonáhle už bolesť nespĺňa túto funkciu, stáva sa zbytočným utrpením a agóniou. Vtedy by viacerí pacienti privítali rýchlu úľavu a vykúpenie z múk. Súčasná legislatíva im túto úľavu neposkytuje. Rana z milosti, po ktorej mnohí nevyliečiteľne chorí v predtuche dlhej a mučivej agónie túžia, sa nekoná.
Najčastejším argumentom odporcov eutanázie je možnosť zneužitia zákona o eutanázii. Ak by sa eutanázia stala bežnou súčasťou nášho života, boli by starí, chorí a bezvládni ľudia podvedome vedení k tomu, aby vnímali svoju prípadnú žiadosť o vykonanie eutanázie na sebe ako morálnu povinnosť voči príbuzným, zdravotníctvu, daňovým poplatníkom a štátu. Nikto by ich k ničomu nenútil, ale spoločenská nálada by ich k tomu neomylne smerovala.

Rozdelenie eutanázie
Niekedy sa eutanázia rozdeľuje na aktívnu – aktívny zásah do organizmu, napr. podanie smrtiacej injekcie – a pasívnu – zastavenie podpory životne dôležitých funkcií, ako vypnutie ventilátora alebo zastavenie podávania výživy a tekutín. Je rozdiel medzi pasívnou eutanáziou, ktorá je vo väčšine krajín považovaná za vraždu rovnako ako aktívna, a medzi nezaťažovaním pacienta zbytočnou agresívnou liečbou, čo je zásadou dobrej medicíny. Používa sa aj pojem asistovaná samovražda, kde pacient sám uvedie do chodu infúziu, ktorú mu pripravil lekár.
Eutanázia môže byť dobrovoľná, keď pacient sám rozhodne, že chce ukončiť svoj život a nedobrovoľná, keď pacient nie je schopný samostatného rozhodovania, napr. v kóme, pri de-mencii alebo psychózach.

Filozofické argumenty
Pacient sa sám môže rozhodnúť spáchať samovraždu a keďže táto nie je trestná, nemôže byť trestné ani jej napomáhanie. Je tu však niekoľko závažných problémov.
Dôležité sú dôvody žiadosti o eutanáziu. Je deprimovaný, vystrašený a vážne chorý pacient schopný zodpovedného rozhodnutia? Keď pripustíme možnosť zabiť človeka na základe prognózy kvality jeho života, ohrozíme tým za cenu uspokojenia malej skupiny ľudí, ktorí v stave jasnej mysle žiadajú uplatniť svoje právo na smrť, právo na život veľkej väčšiny ľudí, ktorí si želajú vyčkať na prirodzený príchod smrti, a ktorí by sa mohli cítiť v dôsledku rôznych tlakov „povinní“ využiť ponúkanú možnosť.
Prečo neukončiť nedôstojný život plný utrpenia?
Veriaci človek sa na smrť pozerá ako na návrat domov, zatiaľ čo neveriaci ju pokladá za absolútny koniec všetkého a preto je hlavným cieľom ateistickej medicíny vytrhnúť ho za každú cenu z pazúrov smrti na čo najdlhšiu dobu.
Keď sa na to pozrieme z obidvoch strán, zistíme, že pravdu majú obe strany. A preto mne osobne z toho vyplýva, že každý človek sa má rozhodnúť sám za seba. Veď v samej podstate o to nám ide, stále hovoríme dookola o demokracii a tu máme možnosť využiť.

GMK: Geniálny Marcelllooo Kráľ

Krajina:

Antigua and Barbuda ~ Počet príspevkov: 10311 ~ Člen od: 15 máj 2004 ~ Posledná návšteva: 05 marec 2009