|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 14:03:36
|
Istý bludár tu kedysi napísal:
citácia: skutky nasledujú po uverení, skutky pred tým, či bez Boha, sú o ničom pred Bohom(!), a pritom môžeš denne nakŕmiť tisíce bezdomovcov, bezprizorných, detí i zvierat.... robíš to zo súcitu, z humánných pohnútok...
|
Tomáš, bývalý priaznivec Kreda. |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 14:04:57
|
Vychádza mi, že drtivosť pravdy v jeho výroku je v tom, že skutky strácajú svoju akúkoľvek záslužnosť v momente, kedy sa človek dostane do stavu ťažkého hriechu = strata milosti posvacujúcej.
V tomto stave nie je záslužným absolútne nič, pre nebo je hodnota akýchkoľvek dobrých skutkov stratená, bezvýznamná (a ani maxiviera v protestantskom zmysle prd spomôže), žiadny zo skutkov vykonaných aj pred hriechom aj v hriechu nemá cenu: pre nebo neexistujú, lebo údelom je v tomto prípade peklo.
Ak tento stav trvá dlhší čas, k strate viery dochádza aj u katolíka, presnejšie, bez milosti posvacujúcej niet živín pre pravú vieru, a tá upadá, chradne, až napokon môže vymiznúť úplne.
Paráda je v tom, že akonáhle človek získa spať posvacujúcu milosť (dokonalou ľútosťou), obnoví sa záslužná cena všetkých, aj tých dobrých skutkov, ktoré boli učinené v stave ťažkého hriechu.
|
Tomáš, bývalý priaznivec Kreda. |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 14:06:34
|
Dobré skutky strácajú svoju záslužnosť pre nebo aj inokedy, nielen v stave smrteľného hriechu. Napríklad vtedy, ak človek nevzbudzuje úmysel konať dobro z lásky k Bohu,či aspoň k blížnemu. Viď dôležitosť dnes bagatelizovaného učenia KC o Božských čnostiach a povinnosti katolíka aspoň raz ročne si tieto čnosti vzbudiť, resp. obnoviť. Dobré skutky ateistov či neveriacich atď. majú len svoju prirodzenú hodnotu, nadprirodzenú nemajú ako mať bez nadpriodzenej milosti pomáhajúcej (Písmo: Do neba nemôže nič nečisté prísť), a Boh ako spravodlivec aj preto odmieňa i ťažkých hriešnikov, ale iba tu na zemi, za prirodzené dobro ich skutkov iba prirodzenými odmenami v ich pozemskom živote (šťastie, zdravie, úspechy, kariérou, peniazmi atď).
Venovanie záslužnosti dobrého skutku dušiam v očistci je podmienené milosťou posvacujúcou u toho, kto dobrý skutok obetuje.
Po strate milosti posvacujúcej však zostáva milosť pomáhajúca, tá síce pre spásu nemá význam, ale napomáha človeku nadobudnúť a žiť v milosti posvacujúcej a hriešnik má s ňou spolupracovať, ak tak nerobí, stráca sa aj tá a nastupuje nadto niektorý z hriechov voči Duchu Svatému a to už je vieme prečo prúser. |
Tomáš, bývalý priaznivec Kreda. |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 21:55:21
|
Tomáš: Vychádza mi, že drtivosť pravdy v jeho výroku je v tom, že skutky strácajú svoju akúkoľvek záslužnosť v momente, kedy sa človek dostane do stavu ťažkého hriechu = strata milosti posvacujúcej.
Posynodálna exhortácia Sacramentum Caritatis: "...Znovuzosobášení rozvedení však napriek ich situácii prináležia k Cirkvi, ktorá ich sprevádza s osobitnou pozornosťou, aby praktizovali nakoľko je to možné, kresťanský štýl života prostredníctvom účasti na sv. omši i keď nemôžu pristupovať k sv. prijímaniu, počúvaním Božieho slova, eucharistickou adoráciou, modlitbou, účasťou na živote spoločenstva, venovaním sa charitatívnym službám... "
Ja: rozvedení, znovuzosobášení žijú trvale v hriechu, bez milosti posvacujúcej. Toto odporúčanie o.i. ku konaniu dobrých skutkov má teda pre nich význam iba akejsi "perspektívnej rezervy", pre prípad, že sa situácia zmení?
Tomáš: Paráda je v tom, že akonáhle človek získa spať posvacujúcu milosť (dokonalou ľútosťou), obnoví sa záslužná cena všetkých, aj tých dobrých skutkov, ktoré boli učinené v stave ťažkého hriechu.
Ela |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 21:57:56
|
Znovuzosobaseni rozvedeni prinalezia k Cirkvi Aleco to je novinka ! |
Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Jud 1,3 |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 22:12:45
|
Posynodálna exhortácia Sacramentum Caritatis, citované doslova!
Ela
|
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 22:45:02
|
Bohuzial Verejny hriesnik , prinalezi k Cirkvi |
Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Jud 1,3 |
|
|
|
Odoslaný - 03 jún 2007 : 23:45:20
|
Asi tak nejak, Ela, dá sa to tam tak vpasovať.
Iná vec zrejme je, ako je to naozaj s ich potenciálom posvacujúcej milosti, vzhľadom na situáciu, ktorej neuralgiu vymákol kolega a. |
Tomáš, bývalý priaznivec Kreda. |
|
|
|
|
|
|